Symfonicko-vokální cyklus Slovenské filharmonie

  1. 1
  2. 2

Symfonicko-vokálny cyklus Slovenskej filharmónie
S ruskou ponukou

Okrem programu, ktorý bol zostavený z diel ruských autorov, sa na jeho predvedení (14. a 15. 11. v bratislavskej Redute) podieľali okrem Slovenskej filharmónie traja ruskí (respektíve ukrajinský klavirista) umelci: petrohradský dirigent Daniel Raiskin, klavirista ukrajinsko-kanadského pôvodu Dmitri Levkovich  a basbarytonista rodom zo sibírskeho Novokuznecka, v súčasnosti sólista Opery Slovenského národného divadla Sergej Tolstov.V úvode koncertu, ktorý bol v cykle Symfonicko-vokálnych koncertov, zaznela známa Musorgského orchestrálna fantázia Noc na Lysej hore. Trinásťminútové dielo je mohutnou fantasmagorickou scénou, ktorá mnohými orchestrálnymi farbami pripomína vízie vínom opojeného skladateľa, známeho milovníka búrlivého života. V ireálnych vidinách, z tradície ľudového (pohanského) slávenia Svätojánskej noci na Lysej hore sa mu zjavoval v zvukovo exponovaných hudobných obrazoch sabat čarodejníc, v ktorom pohanský Čiernoboh slúžil „čiernu omšu“. Hudba, ktorá má inšpiráciu v Berliozovej Fantastickej symfónii, končí oslobodzujúcimi zvonmi vidieckeho kostola, rozháňajúceho zlé sily. Tým prináša úľavu z ťažkej, sýtej, zvukovo predimenzovanej hudby i poslucháčsku katarziu.

Daniel Raiskin, odchovanec petrohradskej hudobnej inteligencie, je dnes medzinárodne uznávaným dirigentom. Z bohatého umeleckého životopisu možno rovnako menovať aspoň viedenský Musikverein, Berlínsku filharmóniu, Concertgebouw v Amsterdame, Kolínsku i Mníchovskú filharmóniu, Mozarteum v Salzburgu, newyorské Lincolnovo centrum, Beethoven Orchester Bonn, Viedenských symfonikov, Petrohradskú filharmóniu, Holandskú filharmóniu, Izrael Sinfonietta a iné. Minulý rok dirigoval Slovenskú filharmóniu na koncerte, na ktorom nezabudnuteľne uviedol Čajkovského 5. symfóniu, 4. klavírny koncert Ludwiga van Beethovena a Šostakovičovu 10. symfóniu. Je to energický, zvukovo expresívny hudobník, ktorý ťaží z citovej vrúcnosti slovenského orchestra, majúceho vrcholy kvality jednak v sláčikovej kompaktnosti, v prieraznosti dychových drevených i plechových nástrojov a v súčasnosti i vo výbornej sekcii bicích – zvlášť v takých búrlivých scénach, aké vykreslil Musorgskij.Dmitri Levkovich  je kanadský klavirista a skladateľ, ktorý sa síce narodil na Ukrajine, ale jeho rodičia sa po niekoľkých emigráciach usadili v Toronte. Tu začal Dmitrij svoje hudobné vzdelanie i kariéru – najprv ako nadaný skladateľ, ktorý sa však ako 22-ročný vrátil ku klavírnej hre. V nej následnej získal veľa laureátskych diplomov – a dnes je vyhľadávaným klavírnym sólistom, ktorý strieda európske koncertné sály s čínskymi, americkými i ruskými (v závere roka ho čaká dvojnásobné hosťovanie v Číne, následne Mníchov, Bonn). Navonok étericky jemný a chlapčensky vyzerajúci štyridsiatnik dokáže – vďaka vynikajúcej klavírnej technike bezproblémovo zvládať virtuozitu trilkov, behov, akordov, arpeggií, dynamických valér, najmä však fortissim, rovnajúcich sa zvuku orchestra. A to nie vďaka prstovej atletike, ale z mohutnej koncentrácie sily, vyvierajúcej z ramien, pritom bez vonkajších afektov dvíhania rúk či grimás, aké niekedy predvádzajú quasi virtuózi. Rachmaninovov Koncert pre klavír a orchester č. 4 g mol op. 40 má zvukovo – dynamické požiadavky na sólistu „požehnane“! Najmä 1. a 3. časť (obe Allegro vivace) sú napísané v mohutnom a akordicky údernom štýle, ktorý má v sebe nepokoj človeka na pokraji duševnej tragédie. Jedine v 2. časti – snivom Largu – spomína Rachmaninov nostalgicky na vzdialenú ruskú zem, na jej šíravy a nekonečne pokojné lesy. Rovnocenné postavenie orchestra a klavíra v tomto kráľovsky náročnom koncerte nadväzuje vonkajším formovým štýlom na jeho predchádzajúce diela, ktoré však boli viac poznačené romantickým pátosom. Tento opus má v sebe oveľa viac tragických tónov, ktoré pred poslucháčom odokrývajú duševnú rozpoltenosť a nekonečnú túžbu umelca po stratenej vlasti.V liste z tých čias Rachmaninov píše: „Jediné, čo v tejto krajine nie je (rozumej USA – poznámka autora) je pokoj. Ináč, aj v Európe ho už ťažko získať. Alebo si ho neviem vytvoriť, alebo nemôže byť nikde. Takže sa neustále ponáhľam, s ustavičným vedomím, že to nestihnem!“ (Aké dôverne známe i nám!)

Sergej Rachmaninov odišiel z Ruska do cudziny roku 1917 – aby sa stal doživotne „cestujúcim“ klaviristom a príležitostne skladateľom. Predovšetkým si však tvrdo zarábal na emigrantský chlieb hraním (zomrel 1943 v Beverly Hils).

  1. 1
  2. 2

Hodnocení

Vaše hodnocení - Ruská hudba III - Slovenská filharmónia (Bratislava 2013)

[Celkem: 0    Průměr: 0/5]

Mohlo by vás zajímat


Napsat komentář