Tatranský skladatel a hoteliér

Zásadný prínos do hudobno-historickej literatury

Slovenská muzikologička doktorka Marianna Bárdiová (1951), ktorá všetku doterajšiu aktivitu venovala hudobnej kultúre hlavne na strednom Slovensku ako odborná pracovníčka a bývalá riaditeľka v Literárnom a hudobnom múzeu v Banskej Bystrici s mnohými ďalšími činnosťami  vytvorila a s pomocou Ústavu hudobnej vedy Slovenskej akadémie vied v Bratislave 2013 vydala reprezentatívnu publikáciu, ktorej význam a vedecká úroveň patrí k európskej špičke. Publikácia má názov Ján Móry (1892-1978) s podtitulom Tatranský skladateľ a hotelier.Autorka sa tvorbe, archivovaniu, oživovaniu a  propagácii  osobnosti skladateľa Jána Móryho venovala ešte za života skladateľa, keď on sám – rok pred smrťou odovzdal svoju pozostalosť Literárnemu a hudobnému múzeu vo svojom rodnom meste, Banskej Bystrici. Neobvykle dôstojné a reprezentatívne boli aj oslavy stého výročia narodenia skladateľa, ktoré doktorka Bárdiová zorganizovala roku 1992 za prítomnosti vtedy ešte žijúcej manželky skladateľa, profesorky Magdy Móryovej, významnej klaviristky, speváčky a hudobnej pedagogičky  ako aj jeho štyroch detí, žijúcich v zahraničí. Všetok doterajší štúdijný, heuristický a publicistický potenciál usporiadala do dvesto šesťdesiati stranovej monografie, v ktorej najdeme všetky aspekty a roviny osvetľujúce život, pôsobenie, tvorbu a prácu skladatel a hoteliéra vo Vysokých Tatrách, Jána Móryho. Bol to človek, ktorého život sa ako pamätná kniha otvára pred čitateľom v niekoľkých životných etapách. Dôležité bolo rodinné prostredie, z ktorého Móry vzišiel – objavnými stránkami sú  state o jeho rodinných väzbách, doteraz nepublikované, ale práve preto zaujímavejšie. Paralelne so životnými osudmi skladateľa sa v knihe nachádzajú kapitoly približujúce aj prostredie, kde Móry pôsobil.

Prvou z nich je kapitola Banská Bystrica na prelome 19. a 20. storočia, v ktorej spoznávame rodinu, mladé roky a príbuzných, prvé kroky za hudbou, dedičstvo, ktoré ho sprevádzalo  na ďalších cestách životom. Prvýkrát počujeme o predkoch z matkinej strany a o matke Vilme de Maršovsky, o šľachtickej rodine Maršovských, je tu aj fotografia erbov z rokov 1606-1617, rodinné fotografie a dokumenty, ba aj  reprodukcie klavírnych škôl, z ktorých sa malý Ján Móry učil hrať na klavíri u Jakuba Scheinbergera,  jeho maturitné vysvedčenie, vyznamenania za bojové zásluhy v prvej svetovej vojne, informácie o sobáši, prvých krokoch obchodníka v Banskej Bystrici, o narodení syna… Kapitola končí vznikom Československej republiky.

Dôslednosť a detailnú obraznosť autorky obdivujeme aj v druhej kapitole Nové Štrbské Pleso (1921-1945) – Zlatá éra Móryho života a tvorby. Spoznávame v nej osobnosť architekta Karola Móryho, (skladateľovho strýka), zakladateľa najvyššie položenej tatranskej osady Nové Štrbské Pleso, ktorý roku 1904 na kúpených pozemkoch vytvoril umelé jazero, postavil letné sídlo a hotelový areál. Po jeho smrti (1921) zdedil Hotel Monte Móry skladateľ Ján Móry, ktorý ho neustále zveľaďoval. Radi ho navštevovali významné osobnosti kultúry, často sa tu stretávali umelci z Bratislavy, Budapešti, Berlína, k častým hosťom patril generálny hudobný riaditeľ  Hermann Bűchel, jeho bývalý učiteľ, z Prahy to boli speváčka Marta Krásová, Milan Munclinger, alebo Oldřich Nový. Manželstvo sa mu však rozpadlo, drsné podmienky tatranskej prírody sa dáme z vysokej spoločnosti nedarilo zvládnuť a sama odišla do slnečného Talianska. Ján Móry sa časom sústredil aj na hudbu, navštevoval koncerty v Košiciach, Kežmarku či Prešove, stretával sa so svojím známym Bedřichom Holečkom, budúcim riaditeľom košického Radiojournalu a dirigentom vtedajšej Košickej filharmónie. Na koncerte v hoteli Schalkház v Košiciach (neskôr Slovan, ktorý bol zbúraný) roku 1930 spoznal  rodáčku z Košíc, neskôr sólistku Nového nemeckého divadla z Prahy Magdu Szakmáry, výbornú speváčku a klaviristku, pôvabnú mladú dámu so šľachtickými predkami, ktorá sa po piatich rokoch stala jeho druhou manželkou.V tom čase bol už Móry ako skladateľ známy v okolitých krajinách. Komponoval hlavne piesne a orchestrálne skladby, bol známy aj ako klavírista – sprevádzal napríklad českého basbarytonistu Jozefa Munclingera v Budapešti, který popri piesňach Monteverdiho, Mozarta, Schuberta, Schumanna spieval aj Móryho skladbu. V Ostrave zaznela prvýkrát  roku 1931 jeho pieseň v českom preklade (Když jsem vstala) a rovnako aj v Bratislave  so zborovými skladbami z cyklu Spišské piesne. Jeho prvá spevohra Biela holubica mala premiéru v Brne (1925), hudobná rozprávka Hrbatý Petríček v Poprade, a opereta Zimný románik zaznela v Národnom divadle moravsko-sliezskom v Ostrave obe roku 1927. Medzinárodný úspech mal po premiére operety La Valliére v Schiller Theater v Berlíne  roku 1933. Najčastejšie Móryho skladby zneli na vlnách rozhlasu z košického Radiojournalu, ale aj v bratislavských a brnenských programoch.

Šťastné rodinné prostredie, manželstvo a následne tri krásne dcéry inšpirovali skladateľa k ďalšej tvorbe. Spomeňme aspoň významnú premiéru hudobnej veselohry Slečna vdova v Zemskom divadle v Brne roku 1935, ktorú režiroval Oldřich Nový. Dve piesne z tejto veselohry s textom Oldřicha Nového Jediný den a Ty jsi mé štěstí nahral v Prahe orchester Rudolfa Antonína Dvorského roku 1936. V tomto duchu sa môžeme dočítať aj ďalšie zaujímavé podrobností zo života Móryovcov vo Vysokých Tatrách, o menách ďalších hostí v ich hoteli napríklad Bélu Bartóka, Kornela Schimpla s manželkou, Štefana Hozu, Oldřicha Nového, Marty Krásovej, rodiny Albrechtovcov, Macudzinských, Moyzesovcov a iných. Dokumenty o zriadení prvého súkromného Rádia Monte Móry a kniha návštev zaujmú každého čitateľa.Smutný koniec tejto „zlatej éry“ života Móryovcov, keď im štát zhabal všetky majetky a poprel právo na čokoľvek je ako dobre vymodelovaný dramaturgický vrchol, ale v skutočnosti to bola veľká skúška charakterov a sily osobností manželov Móryovcov a ich detí. Autorka tu prvýkrát ucelene a analyticky dokumentuje strasti a peripetie celého prípadu odňatia rodinnej vily Móryovcov vtedajšou politickou mašinériou  už roku 1945 a následného znárodnenia aj kostolíka Sv. Kríža v Novom Štrbskom Plese, ktorý dal Ján Móry postaviť pri narodení svojej prvej dcéry Andrey.Ako žili ďalej, kto im pomáhal, ako sa životom prebíjali, sa dozvedáme z ďalšej kapitoly knihy s názvom Spišská Nová Ves (1945-1962), kde sa odvíjajú ďalšie životné osudy tejto rodiny. Keď ich prichýlilo mesto neďaleko Tatier, kde umelkyňa Magda Móryová so svojimi dcérami šili z handričiek hračky, ponožky, aby sa uživili, o tom, že Ján Móry učil na Hudobnej škole, neskôr bol jej riaditeľom, že len vďaka košickému rozhlasu a vedúcemu hudobného odboru Deziderovi Kardošovi ich neodsunuli do Maďarska, že Magda Móryová koncertovala v rozhlase takmer denne, ba aj v Budapešti s Máriou Mašikovou-Hemerkovou, aké boli prvé kontakty dcér s hudbou a klavírom či organom, o Michalovi Vilecovi, ktorý dopomohol vytvoriť pracovné miesto na bratislavskom konzervatóriu nadanej umelkyni Magde Móryovej. Od roku 1962 žil aj Ján Móry v Bratislave so svojou rodinou, komponoval a stal sa členom Zväzu skladateľov, minimálne vylepšenie dôchodku prišlo od autorského zväzu, nezabudlo sa ani na jeho výročia. Snahy o navrátenie majetku zostali nevyslyšané, prihlásili sa aj choroby a následne smrť 5. mája 1978.

Popri spomínaných životných osudoch Jána Móryho a jeho rodiny nová publikácia prináša aj cenné poznatky z jeho hudobnej tvorby. Nielen dokumenty, fotografie, notový zápis, reprodukcie plagátov a podobne. Českého historika by iste zaujala časť, v ktorej dopodrobna rozpisuje spoluprácu s Oldřichom Novým, o premiére  hudobnej veselohry Pro tebe všecko v Novom divadle v Prahe  roku 1939 so speváčkou Trudou Grosslichtovou, o recenziách v pražskej tlači a fotografiou Oldřicha Nového s Ljubou Hermanovou. Pamätná je aj fotka s legendárnou Gizku Veclovou v operete Námorný kadet roku 1943, viaceré rukopisy dokumentujú Móryho ďalšie skladby. Cennou časťou publikácie je aj  zhrnutie odkazu Jána Móryho pre súčasnosť, poznámky, prílohy, údaje o tvorbe, o interpretoch, dátume vzniku, minutáži obsadení a žánrovom diferencovaní skladieb.Syzifovskou prácou doktorky Bárdiovej bolo vytvorenie Zoznamu hudobnej tvorby Jána Móriyho s presne určeným miestom, kde sa notový materiál nachádza, prípadne odkazy, prepisy. Publikácia tak získava na významne nielen literárno-dokumentačnom, hudobno-historickom, ale je aj praktickým vodítkom pre záujemcov o ďalšie hodnotenie, spoznávanie a naštudovanie, oživovanie tvorby Jána Móryho. Pretože každou kapitolou, každou stránkou tejto knihy si musíme uvedomiť, že Móry celý svoj život prežil na Slovensku, ovládal mnoho rečí, rovnako aj jeho predkovia, rodiny, že to bol prospešný, kultivovaný a vzdelaný umelec a v galérii slovenských skladateľov mu patrí jedno z čelných miest.

Marianna Bárdiová:
Ján Móry (1892 – 1978)
(Tatranský skladateľ a hotelier)
Vydavateľstvo: Slovenská muzikologická asociácia, Ústav hudobnej vedy Slovenskej akadémie vied
Rok vydania 2013

Foto archiv