Ten, který ve Vídeňské státní opeře sedává na všech zkouškách

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Fungovanie opery podľa receptu Dominiqua Meyera

Viedenská štátna opera patrí medzi najlepšie operné domy na svete. Počas jednej sezóny uvádza v priemere 52 rôznych operných produkcií a naviac ešte predstavenia baletu, čo je pravdepodobne najrozsiahlejší repertoár na svete. Viedeň pritom nie je zďaleka také veľké mesto ako Paríž či Londýn alebo New York, v ktorých sídlia korporácie veľkých svetových spoločností sponzorujúce miestne operné domy. O sponzorských daroch, ktoré dostáva napríklad Metropolitná opera v New Yorku, sa Viedni môže iba snívať. Viedenská štátna opera funguje pri zhruba tretinovom rozpočte v porovnaní s Met. Napriek tomu dokáže byť v mnohých ohľadoch zaujímavejšia.

K tomuto úspechu prispieva určite aj atmosféra, ktorá vo vzťahu k opere vo Viedni panuje. Opera je záležitosťou všetkých obyvateľov mesta, je predmetom ich každodenného života, recenzií v tlači, kaviarenských diskusií, či dokonca aj politiky. Viedeň, ktorá má len 1,8 milióna obyvateľov, dokáže denne predať až 10.000 lístkov na rôzne podujatia vážnej hudby, čo je svojím spôsobom závideniahodné.

Okrem priaznivej atmosféry je jedným z rozhodujúcich pilierov stojacim za úspechom opery na Ringu aj osoba jej riaditeľa Dominiqua Meyera. Tento francúzsky diplomat sa výraznou mierou zaslúžil o súčasnú podobu a zvolenú stratégiu inštitúcie.

Wiener Staatsoper (foto archív)
Wiener Staatsoper (foto archív)

Viedenská štátna opera predá ročne 600.000 lístkov, pričom takmer tretinu z nich si zakúpia turisti. To, že 70 % lískov zostáva v domácich rukách, svedčí o tom, že opera má vybudovaný veľmi pevný vzťah s domácim publikom. A takmer  tretina lístkov v rukách  zahraničných divákov zase napomáha vygenerovať  takmer  200.000 predaných nocľahov v miestnych hoteloch a podielala sa na nemalých sumách utratených za nákupy v miestnych obchodoch, čo je ekonomický prínos, ktorý mesto nemôže ignorovať. Ukazuje, akú kľúčovú úlohu hrá Viedenská štátna opera pre ekonomiku mesta.

Opera produkuje 300 predstavení ročne na veľmi vysokej úrovni, ktoré pritom zabezpečuje len asi tisícka zamestnancov. Keď do funkcie riaditeľa nastupoval Dominique Meyer, výťažok z predaja vstupeniek dosahoval 29 miliónov eur ročne, počas jeho funkcie sa toto číslo zvýšilo dokonca na 33 miliónov eur.

Asi 60 % produkcií tvorí talianský repertoár. Opera svoje programy vysiela aj prostredníctvom televízie a vlastného streamovacieho programu. Keď uvádzala Annu Bolenu s Annou Netrebko a Elinou Garančou v hlavných úlohách, predstavenia sledovalo prostredníctvom televízie až 500.000 divákov, pričom v samotnom opernom dome bolo samozrejme tiež vypredané. Aj tieto čísla svedčia o zásadnom význame Viedenskej štátnej opery v rakúskej spoločnosti.

„Samozrejme, keď som prišiel do Viedne, vedel som, aká dôležitá je klasická hudba v tomto prostredí, ale nikdy som si nevedel predstaviť, aký až hlboký a reálny môže byť tento vzťah. Spomínam si, ako som sa svojho času stretol s človekom, ktorý navštevoval operu trikrát týždenne takmer celý čas od roku 1955, kedy sa budova znovuotvorila po rekonštrukcii po vojne. V ten deň, keď som sa s ním stretol, mal 98 rokov a stál v prvom rade v sektore na státie a čakal na Súmrak bohov,“ spomína riaditeľ opery Dominique Meyer.

po povojnovej rekonštrukcii budovy v prvej polovici päťdesiatych rokov prišilo na rad vybudovanie podchodu pred ňou (foto archív)
Po povojnovej rekonštrukcii budovy v prvej polovici päťdesiatych rokov prišlo na rad vybudovanie podchodu pred ňou (foto archív)


Dominique Meyer priniesol novú koncepciu a veľké zmeny
Dominique Meyer strávi v práci podľa svojich slov 90 až 95 hodín týždenne. To je v priemere 13 až 14 hodín denne včítane sobôt a nediel. Prichádza do práce skoro ráno a začína administratívou. Po ukončení manažérskej a ekonomickej časti jeho práce má konečne „voľno“ na to, aby mohol navštíviť skúšky, na ktorých dennodenne neúnavne sedáva. Taktiež večer navštevuje mnohé predstavenia, takže prácu umelcov sleduje nielen počas skúšok, ale aj večer na javisku.

Za spôsobom, akým opera dnes funguje, je v pozadí premyslená stratégia. Keď Meyer nastupoval do funkcie, mal jasnú predstavu, čo chce zmeniť a presadiť počas svojho mandátu.

Jedna z vecí, ktoré boli jeho strategickým zámerom, bola snaha zrevitalizovať staršie produkcie, ktoré po mnohých rokoch od uvedenia už technicky nevyhovovali, najmä pokiaľ išlo o stav scény, výpravy a kostýmov. Opera prikročila k bezprecedentnému kroku, keď zdokumentovala všetky súčasti výpravy a scény a taktiež všetky kostýmy použité vo všetkých uvádzaných produkciách. Išlo o neskutočné kvantum práce. Zdokumentovanie však vytvorilo prehľad, čo treba obnoviť a čo nie, a následne presné stanovenie potrebných rekonštrukčných prác umožnilo zacieliť sponzorov na konkrétne úlohy a naviazať peniaze sponzorov na obnovenie konkrétnych opotrebovaných komponentov. Pri niektorých produkciách sa zvolila aj koprodukcia s inými opernými spoločnosťami, čo umožnilo podeliť sa s nimi o náklady. Takto sa postupne začali staré produkcie krok za krokom modernizovať.

Dominique Meyer postupne začal zavádzať aj ďalšie zmeny, ktoré mali za cieľ dosiahnuť špičkovú kvalitu predstavení. Predovšetkým sa zvýšil počet orchestrálnych skúšok. Pred jeho príchodom ich bolo 90 počas sezóny, dnes ich je za sezónu 110.

Zmenili sa kontrakty s hosťujúcimi umelcami, ktorí teraz nemôžu prísť neskôr než osem alebo deväť dní pred predstavením. Predtým im stačilo prísť dva alebo tri dni vopred. V mnohých prípadoch doba skúšok pred predstavením teraz trvá dokonca až tri týždne, Musorgského Chovančina so Slovenským filharmonickým zborom sa vo Viedni pripravovala viac ako 5 týždňov.

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Související články


Komentáře “Ten, který ve Vídeňské státní opeře sedává na všech zkouškách

  1. Tento článek by měl být povinnou četbou pro všechny ředitele a šéfy operních souborů nejen u nás, ale všude tam, kde operní scény fungují špatně. Pokud ředitelem divadla by neměl být umělec, měl by to být člověk, který ovšem divadlu rozumí – nejen jeho chodu, ale musí umět i rozeznat dobrý výkon od špatného, dobrou režii od nesmyslné a podobně. Takový byl např. Gérard Mortier nebo je Alexander Pereira. A samozřejmě, aby šéf věděl, jak divadlo funguje a jak kdo mu tam pracuje, musí tam trávit většinu svého života. Pokud si vzpomínám, takto žili divadlem naposledy Hanuš Thein a Václav Riedlbauch.

Napsat komentář