Vesselina Kasarova jako Carmen v Bratislavě

  1. 1
  2. 2

Glosa z Opery SND: prekvapujúca Carmen Vesseliny Kasarovej

Bizetova Carmen patrí k trvalkám operného repertoáru Slovenského národného divadla. Z povojnového obdobia len prvá inscenácia mala kratší, dvojročný javiskový život s dvadsiatimi štyrmi predstaveniami. Už ďalšia, v réžii Miloša Wasserbauera z roku 1954, zotrvávala na plagáte pätnásť rokov. Hrala sa 146-krát, zažil som v nej ešte mladého Vladimira Atlantova a pamätníci radi spomínajú napríklad na famóznu Reginu Resnik. Nasledujúca sa síce ohriala len v štyroch sezónach, no stihla hostiť v titulnej úlohe napríklad slávnu Biserku Cvejić, vtedy ešte začínajúcu Stefaniu Toczysku či Alexandrinu Milčevu. V rokoch 1985 až 1997 sa pravidelne, vo vyše stovke repríz, prihovárala ďalšia Carmen. Po päťročnej pauze ju vystriedala už tá súčasná, zrodená v marci 2002 pod taktovkou Dušana Štefánka a v réžii Mariána Chudovského.

Prebojovala sa teda, pravdepodobne vďaka diváckemu záujmu o samotný titul, už do štrnásteho roku svojho života. Až do včerajška si nespomínam, že by v nej vystúpila výraznejšia zahraničná osobnosť. Hosťovanie renomovanej bulharskej mezzosopranistky Vesseliny Kasarovej teda vyvolávalo oprávnenú zvedavosť.

Vesselina Kasarova
Vesselina Kasarova

Nedávna päťdesiatnička a rodáčka zo Starej Zagory študovala pôvodne klavír a až potom na Hudobnej akadémii v Sofii spev. Debutovala na javisku sofijskej opery ako Rosina v Rossiniho Barbierovi zo Sevilly. Medzinárodná spevácka súťaž Nové hlasy v Güterslohu (1983) jej otvorila cestu k angažmánu v Zürichu, neskôr si ju všimol Herbert von Karajan a vystúpeniu na Salzburskom festivale koncom osemdesiatych rokov zabránila umelcova smrť. Zakrátko vzácny mezzosoprán mladej Bulharky zaujal šéfa Viedenskej štátnej opery Ioana Holendera, ktorý jej ponúkol v rokoch 1991–1992 trvalé angažmán. Najskôr to boli menšie úlohy (z tohto obdobia si spomínam na jej Bersi v Andrea Chénierovi, Fjodora z Borisa Godunova či Polinu v Pikovej dáme), postupne však jej kariéra vzlietla do najvyšších sfér. Vyhľadávaná špecialistka na barok, Mozarta a belcanto dosiahla všetky „Mount Everesty“ v hierarchii operných domov. Mal som možnosť medzi rokmi 1998 až 2006 byť svedkom jej fascinujúcej Rossiniho Popolušky (Rossini Opera Festival v Pesare), Ruggiera v Händelovej Alcine (Opéra National de Paris) a po dvakrát zatajovala dych štýlom a brilantnými koloratúrami ako Sesto v La clemenza di Tito na Salzburskom festivale.

Uplynulo medzitým takmer desaťročie. Repertoár Vesseliny Kasarovej sa postupne rozširoval aj do dramatickejších teritórií. V roku 2008 debutovala na opernej scéne Zürichu v titulnej postave Bizetovej Carmen, s ktorou postupne prebrázdila aj veľké domy (Viedeň, Mníchov). Včera večer ju spoznalo publikum nie celkom zaplnenej historickej budovy Slovenského národného divadla. Napriek tomu, že Vesselinu Kasarovu poznám zo živých vystúpení i niektorých CD nahrávok, jej Carmen ma prekvapila.

Vesselina Kasarova - Carmen (archivní foto)
Vesselina Kasarova – Carmen (archivní foto)

V pozitívnom aj negatívnom. Tým potešiteľným bolo zistenie, že pôvodne lyrický a v koloratúre virtuózny mezzosoprán nabral na tónovom objeme, priebojnosti a dramatickosti, pričom nestratil farebné bohatstvo, okrúhlosť a rozsah. Najmä smerom do výšok sa hravo pohyboval v sopránovom území, čo dokázala nepísanými vysokými C. Otázniky na druhej strane vyvolávajú Kasarovej hĺbky. Vždy pôsobili zaujímavo svojím tmavým timbrom, hrudnou rezonanciou, boli však plynulo prepojené s nižšími stredmi. Tento raz zneli ako „hlas v hlase“. Ešte v úvodnej habanere mohli budiť dojem, že umelkyňa poníma toto číslo šansónovo, že sa len pohráva s farbou, provokuje, vnáša jej autentický výraz. No ukázalo sa, že to nie je „ozdoba“ populárnej árie, ale technický neduh, ktorého sa len ťažko zbavovala. V hlbokej polohe, azda aj zámerne tmavenej, sa jej hlas lámal, občas akoby zneli len konsonanty a vokály zanikali.

Predovšetkým do prestávky vyvolávala teda Carmen Vesseliny Kasarovej viac otáznikov než potešenia. V druhej polovici večera, najmä v tzv. kartovej árii, demonštrovala, že altovú polohu vie plynule zviazať so stredmi, takže toto číslo vyznelo úchvatne. Záver dokázala dramaticky vygradovať, aj vďaka tomu, že ten sa pohybuje skôr vo vyššej polohe. Po stránke hereckej si priniesla vlastný model hrdinky a snažila sa ho adaptovať do bratislavských aranžmánov. Nebolo jej čo závidieť, keďže inscenácia ako celok nedáva žiaden zmysel a okrem nej prakticky nik nehral.

Hosťujúci Jaroslav Kyzlink, ktorý bratislavskú Carmen ani nenaštudoval ani v reprízach nedirigoval, mal neľahkú úlohu pri minime skúšok prehodiť hudobnú výhybku zabehanej inscenácie, aby vôbec mohol zobrať za predstavenie zodpovednosť. Z jeho koncepcie cítiť švih, zmysel pre kontrasty, no v ansámbloch sa sólistom (mimoriadne slabé kvarteto pašerákov), ani priemerne hrajúcemu orchestru, príliš nedarilo ustrážiť rytmickú presnosť a zohratosť. Sťaženú pozíciu mal aj pri rešpektovaní predstáv titulnej hrdinky, ktorá formovala Carmen po svojom. Vďaka Kyzlinkovej muzikálnosti a remeselnej zručnosti sa podarilo chúlostivé miesta pozliepať a v závere večer vygradovať.

Partnermi hosťujúcej umelkyne boli predstavitelia strednej generácie domácich sólistov. Miroslav Dvorský ako Don José mal presvedčivejšie dramatické miesta partu, pre ktoré vlastní stále pevný, farebne príjemný a technicky zvládnutý tenor. Istý sklon k forsírovaniu občas sprevádza výšky, no až na drobné výpadky v plynulosti fráz v poslednom obraze, mu všetky chúlostivé miesta vyšli. V lyrickejších scénach (1. dejstvo) však pôsobil tvrdo a tónovo nepoddajne. Rozpaky vyvolala aj Micaela Adriany Kohútkovej.

Georges Bizet: Carmen - Miroslav Dvorský (Don José), Adriana Kohútková (Micaela) - SND Bratislava 2002
Georges Bizet: Carmen – Miroslav Dvorský (Don José), Adriana Kohútková (Micaela) – SND Bratislava 2002
  1. 1
  2. 2

Hodnocení

Vaše hodnocení - Bizet: Carmen (SND Bratislava)

[Celkem: 23    Průměr: 2.7/5]

Mohlo by vás zajímat


Reakcí (23) “Vesselina Kasarova jako Carmen v Bratislavě

  1. Nadväzujem na editorskú poznámku v zátvorke, že hosťovanie V.Kasarovej nie je fotograficky zdokumuntované. Bez ohľadu na fakt, či splnila očakávania všetkých divákov, považujem to za ďalší vážny dôkaz krívajúcej profesionality našej prvej scény. Je to nielen na zamyslenie… Webový archív divadla má nielenže minimálnu informačnú hodnotu a staršie údaje možno čerpať len zo skvelej dokumentačnej knihy Eleny Blahovej-Martišovej, ale divadlo už nestojí ani o fotodokumentáciu z vystúpenia hostky, ktorú (právom) tak usilovne propagovalo. PU

  2. Keď už taký titul ako Carmen a taký hosť ak Kasarova nedokáž zaplniť to naše mrňavé divadlo, tak asi už naozaj treba biť na poplach. Aký to kontrast s divadlami na zhnitom západe, kde sa vypredàva Janáček či Britten. A pritom myslím,že propagácie bolo pomerne dosť.Ako som počúval okolo seba publkum bolo zväčša zahraničné.Nuž Slováci teraz riešia hlavne utečencov čo im vyskakujú na nich spoza každého rohu!

      1. Ja len drobnú poznámku k návštevnosti. I ja mám skúsenosť, že predstavenie Carmen býva väčšinou vypredané, pravda v nepodstatnej miere zaváži aj cena lístka, ktorá v tomto prípade tuším bola takmer dvojnásobná… Okrem toho v Bratislave práve prebieha BHS a práve 7.10 sa konal nádherný koncert vo filharmónii, ktorá praskala vo švíkoch. Pamätám na časy, kedy aj predstavenia opery boli akoby súčasťou BHS a nie jej konkurentom. Som rada, že som dala prednosť BHS.

  3. Kritiky pana Ungera su na 90 percent objektivne, sledujem ich vyse 30 rokov.
    Ked sa moji operni priatelia v Budapesti dozvedeli o hostovani Kasarovej, tak
    len zalomili rukami a zapriali nam uprimnu sustrast.
    Obsadenost divadla nezavisi len od marketingu SND, ale aj od zaujmu-nezaujmu
    Bratislavcanov, slabej vyuky hudobného umenia na skolach, atd. atd…

  4. pan nepochopil. hovoril som o tom ako pise Unger o tom kto je Kasarova. Snad chcete povedat, ze nenapisal ze je to hviezda?
    A nakoniec jeho kritika je pozitivna. jeho vyhrady k prepjeniu altoveho a sopranoveho spievania su tak odborne ze pre laika su absolutne nepodstatne. Takze ked povazujete Ungera za 90% objektivneho tak divadlo malo praskat vo svikoch. to ze neprisli vasi madarski priatelia je irelevantne, urcite maju aspon 10 lepsich Carmen! A ze sa nepacila Blahovi tiez nie je podstatne, podstatne co som chcel napisat je ze kultura slovakov ide dole vodou nesmiernym tempom. Hadam si nemyslite ze divaci neprisli lebo vedia ze Kasarova si zasluzi uz len zalamovanie rukami!

        1. Este raz. Kasarova bola hviezda, teraz uz nie je ! http://www.operabase.com
          Lutujem tie peniaze co som zaplatil za zvysene vstupne.
          Ale zaroven sa tesim na vystupenia ,v nasom =mrnavom= divadle,
          na týchto spevakov –
          Gaston Rivera-Bohema
          Linda Ballova-Vec Makropulos
          Jolana Fogasova – Salome
          Anton Keremedtchiev – Rigoletto
          Rositskij,Kocan, Kucerova,A.Jenis – Barbier zo Sevilly
          Sorina Munteanu, Sebastian Catana – Nabucco/nie v jednom predstaveni/
          Adam Plachetka, Pavol Brslik – Don Giovanni
          JULIA NOVIKOVA – Rigoletto
          Laszlo Kovacs – hudobne nastudovanie Fidelia

          p.s. neviem najst svoj prvy príspevok-azda cenzura ?

          1. Este raz.
            Kasarova je stala aspon taka hviezda ako vsetci vymenovani, bez toho aby som znizoval ich uroven.
            A na bratislavsku uroven dostatocna, aby naplnila mrnave divadlo.
            A stale plati ze s kulturnostou Slovakov to ide dole vodou.

  5. Vážení pani, hoci píšete o mne bezo mňa, teší ma, že téma zaujala. Pokúsil som sa napísať aj kto bola, aj kto je Kasarova. Nepočul som ju 9 rokov, takže som si nebol istý, čo môžem očakávať. Indíciou bol azda len jej termínový kalendár na Operabase, ktorý už nie je zaplnený takými jagavými divadlami, ako tomu bolo predtým. Ale aj fakt, že vôbec do SND prišla… V päťdesiatke by mal byť umelec ešte na zenite tvorivých síl a dokonca taká Mariella Devia či Ewa Poldeš (teraz som zámerne vynechal pani Gruberovú), fascinujú aj ďaleko po šesťdesiatke. K hodnoteniu Kasarovej Carmen už nemám čo dodať, v istých polohách znel jej hlas intaktne, v iných zápasil s technikou, inde sa zasa pokúšala maskovať problémy „originálnosťou“ výrazu. Aj to je svojím spôsobom umenie. Spomínate kategóriu „objektívnosťi“. Každá recenzia je výstupom istého subjektu, hodnotiť umenie sa nedá mierami ani váhami, takže azda k „objektívnejšiemu“ výsledku dospejeme prípadným názorovým konsenzom viacerých subjektov. Ale ani to nemusí platiť. Napríklad, taký „producent“ ako je Matej Drlička (Viva Musica) je presvedčený, že som vlaňajší záverečný koncert na hrade hodnotil negatívne – zaujato – neobjektívne a preto rázne odmietol moju akreditáciu na koncert Kučerová-Bršlík práve pre tento portál. Vraj, nech si nájdu iného recenzenta. Vidíte, aj u neho zastal čas. Ale v roku 1989… Odbočil som, ospravedlňujem sa, ale problematika recepcie opery je široká a bezhraničná. P.Unger

    1. vera tak mate pravdu. Staci si precitat najnovsie 2 recenzie na tomto portali o vstupnom koncerte nasho oblubeneho Emanuela Villaumeho, a zistite ze neviete kde je sever nie to este co je objektivne.
      Samozrejme ze na Vase kritiky sa vzdy tesim, len skoda ze sa neobjavuju aj v rozsirenejsich mediach tak ako v minulosti, aj to by bol malicky prispevok k budovaniu tej nasej zakapjucej kulturnosti!

      1. „hytat“ ďakujem, myslím si, že tento portál je v našej „komunite“ v česko-slovenskom hudobnom priestore dosť sledovaný a vďaka zaň. Nerobme si však falošné ilúzie, že to s tou našou kultúrnosťou pohne… To je beh na dlhé trate a keď nie je nastavený celý systém, tak to budú aj naďalej skôr výkriky do tmy ;-) Ešte pikoška – Rádio Slovensko usilovne propagovalo hosťovanie Kasarovej aj deň po ňom, teda včera poobede som to zachytil. To je asi tá „nadpráca“ marketingu, ako nastaviť objednávku. A či sa mýlim? PU

        1. V sirsom kontexte mi samozrejme nejde len o nasu komunitu. Je mi smutno napr. ked sa v hlavných denníkoch nedocitam kritiky nielen na operne ale ani cinoherne predstavania, ba ani muzikalove/ nepamatam, ze by napr. vysla kritika na slavny muzikal Pokrvni bratia/. A ked hovorite beh na dlhe trate, tak sa mi ale zda ze uz ho ani nikto nechce bezat!!

    2. Mám rada vaše kritiky a čí ďalej, tým viac s Vami súhlasím v pohľade na SND.
      Vaše úvahy, hlavne z článku Figaro sem, Figaro tam sú trefné, dodám, vracajúc sa k premiére takou malou prevádzkovou perličkou. Tesne pred premiérou, keď ste si chceli vypiť kávu a deti malinovku, pod nohami hučali upratovačky s vysávačmi…. a o tom, ako vyzerali wc po dni otvorených dverí pomlčím. ….
      …..
      Len či riaditeľ SND neodmietne Vašu akreditáciu :) na predstavenia….
      Bola by to veľká škoda.

  6. Pán Unger, tak ako viacerí diskutujúci aj ja tiež rád čítam Vaše recenzie a v prevažnej miere s Vami aj súhlasím. Všetci však voláme o väčšiu návštevnosť ( niekedy sa za to aj hanbím). Myslím si však, že Vaše kritiky tiež tak trochu prispievajú k tej návštevnosti. Kritika byť musí. Ale ako mi raz povedal jeden môj múdry oponent, že aj tá najväčšia kritika by mala vyznieť ako pochvala. Niekedy negatívne kritiky sú kontraproduktívne a nehýbu veci ďalej. Viem, že je ťažké nájsť mieru toho, čo veci prospeje a čo ešte viac uškodí. Žijeme tu a teraz a v tomto priestore a žiaľ nie každá kritika vychováva diváka. Možno odradí tých , čo váhali nad návštevou predstavenia. Určite tým neutrpí Vaša erudovanosť operného kritika, ale určitá miera diplomacie nezaškodí.

    1. Otvorili ste úplne novú, širokú a zaujímavú tému. Lenže nesúvisí s glosou, ku ktorej sa viažu komentáre. Nerád by som porušil pravidlá diskusie, ale aspoň heslovito (dúfam, že mi editor odpustí) zareagujem. Kategórie „diplomacia“ a „kritika/recenzia“ podľa mňa nemajú nič spoločné. Synonymom diplomacie, vo Vami zamýšľanom kontexte, je opatrnosť, ostražitosť, taktickosť… Nuž, nežiadajte odo mňa zahmlievanie faktov. Ja sa pod texty podpisujem, som teda za ne zodpovedný (tak ako umelci za svoje výkony) a pripravený v prípade nesúhlasu oponovať, obhajovať si svoj názor. K výchovnému poslaniu kritiky: nemyslím si, že to je jej primárne poslanie. Je iste dobré, ak kritika čitateľa obohatí aj faktograficky, no v prvom rade je to vyjadrenie postoja autora k hodnotenému subjektu. Rovnako nie je účelom kritiky dvíhať návštevnosť divadiel, na to sú iné (aj v rámci novinárskych žánrov) nástroje. Prepáčte stručnosť, ale chcelo by to úplne iné diskusné fórum. Aj tak Vám ďakujem za komentár. P.Unger

    2. Už len na doplnenie slov p. Ungera – niet väčšej kontraproduktívnosti v kritike (a nielen tam), ako je vedomé zastieranie nedostatkov a „taktické“ chválenie, ak toho na chválu veľa (a opakovane) nebolo. Aj takých kritikov poznáme. Pre divadlá a umelcov je to len a jedine medvedia služba. Lebo lož má krátke nohy a inteligentný divák – skôr, či neskôr – pochopí, kde je pravda. Samozrejme, nie je účelom konštruktívnej, kultivovanej kritiky ani písanie štýlom, ktorý každému otvára pomyselný nožík vo vrecku (a aj takých kritikov, žiaľ, poznáme). Ale toto rozhodne nie je štýl pána Ungera. A ubezpečujem Vás, že každý normálny recenzent je radšej, ak môže chváliť, než by mal haniť.
      Vladimíra Kmečová

Napsat komentář