Virtuální projekce chtíče – Ohnivý anděl v Mnichově

  1. 1
  2. 2

Amour fou
Prokofjevov Ohnivý anjel v Bavorskej štátnej opere

Mníchovské publikum očividne už niečo len tak ľahko nerozhádže. Ešte pred pár rokmi by sporo odetí muži v sieťovaných pančuchách s podväzkami, hryzúci do salámy, ktorá len pred chvíľou symbolizovala mužské prirodzenie, vzbudili rozhorčenie. Publikum v bašte nemeckého katolicizmu nepobúril ani zbor mníšok v maskách Vykupiteľa. Očakávaný orkán bučania po dvoch hodinách a dvadsiatich minútach koncentrovaného hudobného divadla bez prestávky a veľkolepého hudobného a speváckeho umenia pod taktovkou Vladimira Jurowského sa však nekonal. Naopak. Po záverečnom blackoute zaburácali divadlom nadšené ovácie. Mníchovská premiéra Prokofjevovho Ohnivého anjela v psychologicko-realistickej réžii austrálskeho režiséra a nezriedka polarizujúceho intendanta berlínskej Komickej opery Barrieho Koskyho ukázala, že nielen operné divadlo, ale aj jeho publikum je v Mníchove na svetovej úrovni. Za tie roky kontroverzného, ale aj vysoko kvalitného operného umenia, aké v Nemecku vysoko subvencovaná sieť divadiel ponúka, a s vycibreným sluchom a vkusom bolo schopné oceniť komplexnú a inteligentnú dramaturgiu s kontúrami remeselne hodnotnej a detailne prerozprávanej psychologicko-realistickej režijnej poetiky.

Hornobavorská duchárčina
Chvíľu trvalo, než sa Prokofjevov Ohnivý anjel rozhorel na svetových javiskách. Vášnivá hudba, ktorá podchvíľou akoby spaľovala samu seba, náročné spevácke party až do poslednej vedľajšej postavy a miestami až hystericky blčiaci, dve hodiny trvajúci sopránový part s objemným textom nezaradil tento neskoroexpresionistický skvost ruskej opernej literatúry k dielam, za ktorými by dramaturgie a spevácke ansámble túžobne horeli. Pozitívne treba preto ohodnotiť už len odvahu dramaturgie (Bettina Auer, Miron Hakenbeck), ktorá sa rozhodla, zaradiť toto dielo ako mníchovskú premiéru do repertoáru v réžii jedného z najkontroverznejších operných režisérov súčasnosti. A pritom je to dielo, ktoré sa k juhonemeckej divadelnej kultúre viaže ako malóktoré iné. Ak si odmyslíme jeho expresionistický habitus, ktorého korene siahajú do dvadsiatych rokov minulého storočia, je to hlavne charakter s kaukliarskymi prvkami dedinského „bauerntheater“ juhonemeckej a alemanskej proveniencie, ktorý ho nielen geograficky predestinuje pre javisko Bavorskej štátnej opery.

Sergej Prokofjev: Ognennyj angel - Evgeny Nikitin, Svetlana Sozdatelea (Renata) – © Wilfried Hösl
Sergej Prokofjev: Ognennyj angel – Evgeny Nikitin, Svetlana Sozdatelea (Renata) – © Wilfried Hösl

 

Ruský expresionizmus
Prokofjev skomponoval Ohnivého anjela takmer kompletne počas pobytu v hornobavorskom Ettale, len niekoľko desiatok kilometrov od Mníchova. V hornom Bavorsku prišiel zrejme do kontaktu s umením expresionistických maliarov z okruhu Franza Marca a Vasilija Kandinského. Doložená je však jeho návšteva laických pašijových hier v neďalekom Oberammergau. Ohnivý anjel, do ktorého prenikli aj vplyvy problematického vzťahu k priateľke a neskoršej manželke Line a sto rokov psychoanalýzy, mal vzniknúť v arcikatolíckom prostredí kláštora v Ettale a v horskom prostredí, ktorého náboženská kultúra bola poznačená skôr mystickým folklorizmom než teologicky ukotvenou zbožnosťou. V Ohnivom anjelovi malo ísť o okultizmus, prenasledovanie čarodejníc, hystériu, šialenstvo, exorcizmus a ženu sužovanú erotickým a duchovným bôľom. Ako predloha poslúžila Prokofjevovi rovnomenná novela Valerija Brjusova, ktorú sám skladateľ upravil pre potreby operného libreta.

Hlavná postava Renata prepadla od detstva vízii anjela, za ktorým však v skutočnosti väzí diabol. Tohto anjela rozpozná v postave Heinricha, ktorého začne prenasledovať ako posadnutá. Heinrich ju však odmietne. Rytier Ruprecht, ktorý zase miluje Renatu, ju nevie zbaviť šialenstva. Renata sa napokon rozhodne vstúpiť do kláštora, avšak ani tam ju vízie ohnivého anjela neopustia. Inkvizíciou odsúdená ako čarodejnica umiera na záver na hranici.

Sergej Prokofjev: Ognennyj angel - Evgeny Nikitin (Ruprecht), Svetlana Sozdateleva (Renata) – © Wilfried Hösl
Sergej Prokofjev: Ognennyj angel – Evgeny Nikitin (Ruprecht), Svetlana Sozdateleva (Renata) – © Wilfried Hösl

 

Expresívny psychogram
Viac než drastický príbeh alebo Renatine mystické vízie zaujíma Prokofjeva skôr ľudská tragédia oboch nešťastne milujúcich postáv, Renaty a Ruprechta. Sám je svojou kompozíciou nadšený. Chápe ju ako majstrovské dielo a naliehavý humanistický apel. V tomto zmysle sa vyjadril aj jeho priateľ a skladateľský kolega Mjaskovsky: „Viete, čo ma prekvapilo najviac? Veľká ľudskosť hudby a to, ako z nej modelujete jednotlivé charaktery. Ruprecht a Renata nepatria do sveta opery a divadla. Sú to žijúci ľudia, hlbokí a skutočne živí, plní ľudskej hĺbky a komplexnosti.“

Aj hudobne vykazuje Prokofjevova opera vysoký stupeň komplexnosti. Extatické, nesmierne expresívne úseky sa striedajú s pokojnými pasážami takmer intímnych lyrizmov. Napríklad v scéne matky predstavenej kláštora: „S tebou prišiel do nášho kláštora nepokoj,“ obviňuje Renatu, „klopanie na stenu, dotyky neviditeľných prstov, preludy a strašné záchvaty sestier.“ Potom sa objaví inkvizítor, ktorého Prokofjev namaľoval temnými farbami, hrozivého, neprístupného a panovačného. „Vstúpi obklopený horiacimi kandelábrami,“ stojí v režijných poznámkach partitúry, ktoré predpisujú: „Chvenie medzi mníškami, všetky padnú na kolená.

Pôvodnú premiéru už Prokofjev nezažil. Dielo bolo scénicky prvýkrát uvedené v Benátkach v rámci bienále súčasnej hudby pod názvom L’angelo di fuoco až v roku 1955. Náročný spevácky part Renaty a obrovské nároky na javiskové prevedenie spôsobili, že ani Ohnivý anjel sa nestal míľnikom úspechu v kariére Sergeja Prokofjeva.

Sergej Prokofjev: Ognennyj angel - Evgeny Nikitin (Ruprecht), Svetlana Sozdateleva (Renata) – © Wilfried Hösl
Sergej Prokofjev: Ognennyj angel – Svetlana Sozdateleva (Renata), Evgeny Nikitin (Ruprecht) – © Wilfried Hösl
  1. 1
  2. 2

Hodnocení

Vaše hodnocení - Prokofjev: Der feurige Engel (Bayerische Staatsoper 2015)

[Total: 12    Average: 3.3/5]

Související články


Napsat komentář