Viva Musica! – Musica Viva…

K letnej Bratislave patrí už tradične Kultúrne leto s množstvom rôznorodých programov v atraktívnych priestoroch palácov, námestí, hudobných siení, nádvorí Starého mesta, bratislavského Hradu, Hlavného námestia, ale aj jednotlivých štvrtí hlavného mesta Slovenska. Sú zoradené do blokov literárnych, hudobných, divadelných, zábavných, určených deťom alebo pre príjemne strávené chvíle v plenéri. Už osem rokov je festivalom vo festivale bratislavského Kultúrneho leta aj Viva Musica! (tohoto roku v termíne 23.-30. júna). Hlavný iniciátor, organizátor a duša celého projektu Matej Drlička má ambíciu realizovať „moderný hudobný festival 21. storočia, ktorý búra nezmyselné bariéry a stiera hranice medzi klasickou hudbou a svetom okolo nej.“ I preto bol tohto roku symbolom (legom) festivalu obraz nekonvenčného mladého muža (skateboardistu?) s tričkom, na ktorom bola podobizeň Beethovena či Mozarta.Tohoto roku bola  Viva Musica! pomerne nešťastne posunutá do skoršieho termínu, ktorý spolu s Kulúrnym letom a Hradnými slávnosťami´2012 sice otváral sériu spomínaných letných podujatí v Bratislave, ale – paradoxne – kolidoval s vrcholiacou sezónou bratislavských divadel s viacerými premiérami či hosťami – a svojím spôsobom (ako primárne hudobné podujatie) konkuroval i opernej časti Zvolenských hier zámockých. Možno namietať, že jedno, druhé i tretie má svoje publikum – ale na malom Slovensku to tak celkom nie je, nielen v domácom kontexte, ale aj čo sa týka zahraničích hostí umenia, najmä z Rakúska. Navyše sme si zvykli, že Viva Musica! bola quasi vrcholom Kultúrneho leta a nie jeho ouverturou…. Nevedno, či nad touto jedinou výhradou voči usporiadateľom (Orfeo – združenie koncertních umelcov a pedagógov hudby, o.z.; Viva Musica! Agency, s. r. o. + spoluusporiadatelia) niekto pouvažuje do budúcnosti…(?).

Je pravda, že tohto roku horúce leto začalo už koncom júna, kedy teploty cez deň prekračovali tridsať stupňov, a tak večery s Viva Musicou! boli patrične vyhriate a letno-romantické.Po prvý raz organizátori Viva Musica! vstúpili so záverečným operným gala koncertom do areálu vynoveného Bratislavského hradu (30. júna o 20. OO hod.). Po úspechu predchádzajúcich operných koncertov ruského barytonistu Dmitrija Hvorostovského a mexického tenoristu Ramóna Vargasa privítala Viva Musica! na Západnej terase Bratislavského Hradu (s dobre organizovaným servisom pre hostí) prvý raz nielen stovky návštevníkov, ale najmä dve vychádzajúce hviezdy operného neba: 31-ročnú bulharskú sopranistku, rodáčku z Plovdivu Sonyu Yonchevu (v slovenskom prepise mena: Soňu Jončevu) a 25-ročného rumunského tenoristu Stefana Popa. (Nie z netaktnosti, ale pre orientáciu prudko štartujúcej kariéry oboch spevákov udávam ich vek). A do tretice – orchester Viva Musica!, ako sa volá i teleso s hráčmi z bratislavských orchestrov, ktorých koncertným majstrom je výborný houslista Vladimír Harvan z orchestra Opery SND. Dirigoval ho vzhľadom rovnako mladý ruský dirigent s  anglickým prepisom mena: Mikhail Tatarnikov (Michail Tatarnikov), ktorého dátum narodenia sa mi nepodarilo zistiť ani na internete, nieto v bulletine. Podstatné je, že od r. 2012 je tento sympatický, štíhly, moderný dirigent (nielen výzorom, ale aj  elegantním vystupovaním, dirigentskou technikou a vonkajším prejavom) hudobným riaditeľom a šéfdirigentom Michajlovského divadla v Petrohrade. Má za sebou atraktívne orchestre v Rusku, Monte–Carlo, Oslo, Tokiu, asistoval Valerymu Gergievovi pri naštudovaní Prsteňa Nibelungov v MET, hosťoval v produkcii Hoffmanových poviedok v Komickej opere Berlín atď. V Mariinskom (kedysi cárskom) divadle v Petrohrade má za sebou množstvo titulov. Treba spomenúť aj jeho spoluprácu s takými hviezdami hudby, akými sú Anna Netrebko, alebo Vadim Repin… Orchester Viva Musica! pod rukami Michaila Tatarnikova hral nielen precízne prednesené orchestrálne sprievody k operným sólam a duetám spevákov, ale aj rovnako populárne intermezzá a predohry z opier  (G. Rosini: Straka zlodejka, G. Verdi: Sila osudu, G. Puccini: Intermezzo z Manon Lescaut, R. Leoncavallo: Intermezzo z opery Komedianti).Ak by sme nečítali životopis dirigenta, z jeho prejavu a ohňa, ktorý vkladal do hudby, by sme skôr usudzovali, že ide o talianského umelca: toľko emócií a vášne bolo v jeho gestách, ale najmä v briu a expresívnom hudobnom prejave, čo sa odzrkadlilo v citlivo hrajúcom orchestri. Zvlášť zapôsobila krásne znejúca sekcia sláčikov v intermezze k Sedliackej cti, alebo krehký úvod s violončelovým sólom z intermezza k 3. dejstvu Pucciniho Manon Lescaut. Orchester  jemne reagoval na plastické gestá dirigenta a prispôsoboval sa držaným tónom či legátovým frázam a temperamentu sólistov. Všetky sekcie mali svoje veľké vstupy – vrátane harfy a dobre znejúcich plechových nástrojov dychovej sekcie. Celkový zvuk nepochybne podporilo aj akustické riešenie koncertu zvukovou aparatúrou.Operalia, medzinárodná spevácka súťaž pod záštitou Plácida Dominga sa uskutočňuje od r. 1998 v milánskej opere La Scala. V r. 2010 sa stali jej víťazmi hostia bratislavského gala koncertu – sopranistka Sonya Yoncheva (ak zaostaneme pri anglickom prepise mena) a tenorista Stefan Pop (získal aj Cenu publika). Dramaturgia operného večera mladých, no už medzinárodne slávných speváckych hostí však nepresiahla známe árie a duetá z opier i operiet romantických skladateľov: Donizettim počnúc (ária Nemorina z 2. dejstva opery Nápoj lásky – Una furtiva lagrima, dueto Adiny a Nemorina z 1. dejstva Nápoja lásky – Caro elixír a cabaletta Adiny z 2. dejstva – Prendi, per me sei libero), pokračujúc Verdim (La donna é mobile – ária Vojvodu z 3. dejstva Rigoletta, dueto Gildy a Vojvodu z 1. dejstva – Signor ne principe), G. Puccinim (Che gelida manina – ária Rudolfa z 1. dejstva Bohémy, Si mi chiamano Mimi – ária Mimi z 1. dejstva , resp. O soave fanciulla – dueto Mimi a Adolfa z 1. dejstva Bohémy). Prekvapením mala byť ária Luisy zo Charpentierovej rovnomennej opery – namiesto toho sopranistka zaspievala Pucciniho populárne O mio babino caro z opery Gianni Schicchi… V týchto i nasledujúcich ukážkach sa potvrdil základný dojem z úvodných čísel večera: v prípade rumunského tenoristu Stefana Popa ide o ľahký leggiero tenor, pričom umelec zatiaľ rozumne narába so osvojím hlasom. Perlivo vyspieva ozdoby, zvládne všetky technické nástrahy partov, vie s hlasom neobyčajne účinne dynamicky pracovať – najmä čo sa týka techniky messa di voce, ktorú využíva nielen v rámci efektu celej frázy, ale dokonce s ňou rozvinie i jeden (aj vysoký) tón. Nie vždy tón znie kovovo,skôr lyricky – zato sa párkrát blysol bepečným vysokým „c“, ktoré mu nerobí problémy. Tiež opatrnejšie volí tempá (napríklad v Donizettiho árii Una furtiva lagrima), čo niekedy pôsobí trochu únavne. V duetách je partnersky spoľahlivý, súzvučný, prispôsobivý výrazu sopranistky, dokonce zdatný aj pri tanečnom dotváraní rozohratého hudobného čísla. Je tak trochu „macko“, ale nesmierne sympatický mladý muž, ktorý má pred sebou nielen obrovskú spevácku kariéru, ale zrejme aj dozrievanie hlasu vo farebnosti a plnosti tónu. Zatiaľ mu sedia najmä lyrické ľahké árie, no vie dodať náladu každému autorskému štýlu talianskeho bel canta. Má širokú dušu, šarm, no najmä mnohostrunný výraz, ktorý dávkuje s vkusom. Dokázal to aj v druhej časti programu – v dramatickejšej, vysokými tónmi obdarovanej Massenetovej árii Werthera z 3. dejstva rovnomennej opery – Pourquoi me réveiller?, ale aj v odľahčenej nálade piesne O sole mio od neapolského skladateľa z prelomu 19. a 20. storočia Ernesta de Curtis či v prídavkovom Brindisi z Taviaty a vytlieskanom duete so sopranistkou – v Lehárovom valčíku z Veselej vdovy – Lipen Schweigen.Sonya Yoncheva  je mladším obrazom Anny Netrebko: podobou, zamatovým hlasom, prejavom, ženskou príťažlivosťou a sexeapelom. Má postavu gréckej bohyne, ale aj hereckú iskru a pohybovú tvárnosť, ktoré zaiste vítajú operní režiséri. Vie vystávat náročný recitativ (v duete Caro elixír), perlivo spieva ozdobné party, jemné vibrato svedčí o emotívnosti frázy a tónu, pričom dokáže perfektne gradovať hudobné čísla – nielen v sile, aj v pianissime (v prvom prípade cabaletta z Donizettiho Nápoja lásky, v mezza voce a následnom pianissime ária Mimi v Bohémy: Si mi chiamano Mimi, alebo prezentovaná koketnosť a šarm v duete s Rudolfom z 1. dejstva Pucciniho opery – O soave fanciulla). Svoj temperament a tanečnú kultúru na malom priestore javiska využila v Lehárovej árii z Giuditty Meine Lipen, sie küssen so heiss, alebo v duete z Veselej vdovy: Lippen Schweigen. Príznačné je, že aj v operetnom výbere ide v šľapajách A. Netrebko. Je určite speváčkou, ktorú by bolo príťažlivé sledovať vo vývoji na opernej (i operetnej!) scéne v rozohratej akcii – s náročným sopránovým partom, ktorý od lyriky smeruje k mladodramatickým métam.Koncert bol nielen výborne ozvučený, takže mal pod holým nebom parametre koncertnej sály (až na nevhodné rušenie zvukom ohňostroja v záverečnej časti koncertu), pričom obrazovka zväčšovala detaily dirigenta, orchestra a sólistov tým divákom, ktorí mali nevýhodnejšie miesta v zadnej časti hľadiska. Zbytočné bolo zadymovanie javiska a tým vytváranie romantickej ilúzie. Tej bolo dostatok aj v hudbe a ponúknutom repertoári.

Bol to lahodný večer – bez experimentovania s objavnosťou programu, zato náležitý k letnému večeru pod tmavou oblohou so žiariacim mesiacom a s krásnymi hlasmi mimoriadnych speváckych osobností.
Dodatok z oficiálneho životopisu:
Okrem Domingovej Operalie, kde získal i Cenu publika, je Stefan Pop (1987) víťazom aj dalších predstížnych speváckych súťaží: napr. Seoul International Music Competition v juhokorejském Soule. Svoju medzinárodní kariéru odštartoval pred troma rokmi ako Alfréd vo Verdiho Traviate v Ríme, následovala Viedenská štátna opera, berlínska Deutsche Oper či Opera v Tel Avive. V jeho repertoári je napr. Nemorino z Nápoja lásky, Rudolf v Bohéme, Cassio v Otellovi či Vojvoda v Rigolettovi, ale tiež Taliansky tenorista v Straussovom Ružovom gavalierovi.

Rodačka z Plovdivu Sonya Yoncheva (1981) sa teší mimoriadnej priazni Plácida Dominga: po boku medzinárodních hviezd spievala i na slávnostnom Gala večere k Domingovým sedemdesiatinám. Po koncertoch v milánskej La Scale, madridskom Teatro Real, v Opere v Los Angeles či v Konzerthause Berlínskej filharmónie ju prvý raz  počuli aj diváci na Slovensku. Študuje Leïlu v Bizetových Lovcoch perál v Opera Comique v Paríži, po bratislavskom koncerte ju čaká Verdiho Traviata v Monte-Carlo a Musetta z Pucciniho Bohémy v londýnskej Covent Garden, budúci rok má pozvanie na festival v Aix-en-Provence ako Mozartova Donna Elvíra.

Festival Viva Musica! 2012
Sonya Yoncheva &Stefan Pop – Operné gala
Sonya Yoncheva (soprán)
Stefan Pop (tenor)
Orchester Viva Musica!
Dirigent:Mikhail Tatarnikov
30.6.2012 Bratislavský hrad – Bratislava

program:
Gioacchino Rossini:
Straka zlodejka
– predohra
Gaetano Donizetti:
Nápoj lásky
– Caro elisir – Lallarallara, duet Adiny a Nemorina z 1. dejstva
– Una furtiva lagrima, ária Nemorina z 2. dejstva
– Cabaletta / Prendi, per me sei libero…,ária Adiny z 2. dejstva
Giuseppe Verdi:
Rigoletto
-La donna è mobile, ária Vojvodu z 3. dejstva
-Signor ne principe, duet Gildy a Vojvodu z 1. dejstva
Giuseppe Verdi:
Sila osudu
– predohra
Giacomo Puccini:
La Bohême
– Che gelida manina, ária Rodolfa z 1. dejstva
– Si mi chiamano Mimi, ária Mimi z 1. dejstva
– O soave fanciulla, duet Mimi a Rodolfa z 1. dejstva
Giacomo Puccini:
Manon Lescaut
– Intermezzo
Gustave Charpentier:
Luise
– Depuis le jour, ária Louise z 3. dejstva
Jules Massenet:
Werther
– Pourquoi me réveiller?, ária Werthera z 3. dejstva
Ruggiero Leoncavallo:
Komedianti
– Intermezzo
Franz Lehár:
Giuditta
– Meine Lippen, sie küssen so heiss, ária Giuditty
Eduardo di Capua:
– O sole mio

www.vivamusica.sk

Foto Viva Musica!- Hanout Photography