Zkrocení Bolšovo Babylonu od Maillota v Baletním panoramatu

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4

Baletná panoráma Pavla Juráša (164)
Tentoraz:

  • Skrotenie Bolšoho Babylonu (3): Skrotenie zlej ženy od Maillota, pôsobivá kreácia Bolšoho baletu
  • Lúčenie Benjamina Pecha a Beatrice Knop
  • Čo sleduje Koki Nishioka?


Skrotenie Bolšoho Babylonu
Už dva týždne odsúvam tretí diel seriálu o Bolšom balete v Moskve. Pod chmúrnou oblohou Kremľa, prízraku temnej minulosti, stále čnie Olymp baletného sveta. Tretí diel bude viac súčasný. Predchádzajúce tu a tu. Pozitívny, iný pohľad. Súbor totiž napriek všetkému, čo ho rozdeľuje či vnútorne trápi ako veľkú umeleckú rodinu, vytrvalo pracuje. Jeho poslanie i povinnosť sa napriek atentátom, intrigám, zmenám riaditeľov a šéfov nezastavilo. Môže to vidieť celý svet, ktorý pohrdne znôškou bulvárnych informácií bez kontextu.

Napríklad tak pred mesiacom, v nedeľu 23. januára, mali českí diváci vzácnu možnosť vidieť v živom predvedení celovečernú kreáciu Jeana-Christopha MaillotaSkrotenie zlej ženy pre súbor Bolšoho baletu v Moskve. Brnianske Kino Art bolo smutne poloprázdne. Nebola k videniu ani jedna žiačka Tanečného konzervatória z Brna, nikto z medzinárodného baletného súboru Národného divadla Brno, nejakí študenti humanitných odborov z gigantickej Masarykovej univerzity tiež nie. To tiež vypovedá o mnohom. Keď ani títo menovaní nesledujú súčasne trendy a choreografov, navyše u diela, ktoré má v repertoári jediný súbor sveta a jedná sa o významného žijúceho choreografa, ako sa potom možno diviť, že český divák si obľúbil ako v cirkuse reagovať na biedne produkcie v domácich divadlách? Zdá sa mu všetko dobré, hodné potlesku postojačky. Kultivácia a rozvoj diváctva sa zasekol. Milé, ikonické brnianske kino zaplnili sympatické páry nad päťdesiat, ktoré by som skôr čakal na klasickom titule. Pritom cena nie je vysoká a treba si uvedomiť, že to nie je žiadny zárobkový biznis usporiadateľskej agentúry, ale že z každej vstupenky sa platí veľká časť priamo Veľkému divadlu.

Skrotenie zlej ženy - choreografie Jean-Christophe Maillot - Ekaterina Krysanova a Vladislav Lantratov (foto E. Fetisova)
Skrotenie zlej ženy – choreografie Jean-Christophe Maillot – Ekaterina Krysanova a Vladislav Lantratov (foto E. Fetisova)

Je zaujímavé, že divák za živé predstavenie napríklad bez orchestra na playback zaplatí aj trojnásobne viac. Pri cenách, ktoré oklamaný divák platí za pochybné hosťujúce ruské skupinky (navyše v rovnaký mesiac) pýšiace sa prívlastkami klasický, slávny, ruský, veľký, tradičný, medzinárodný, svetový atď., je to nad tisíc korún. Pritom sa jedná len o výbornú marketingovú kampaň, pričom úroveň týchto kočujúcich skupín je z umeleckého pohľadu katastrofálna. Nuž, žijeme v dobe zmätku a chaosu, kedy ustrážiť skutočné hodnoty v mnohých úrovniach nie je vôbec ľahké. A tak ako možno naletieť nákupom u „šmejdov“, možno sa nechať polapiť do nablýskanej reklamy divadiel. Skrotenie zlej ženy od jedného z najsledovanejších tvorcov súčasnosti, Jeana-Christopha Maillota, v originálnej kreácii pre hviezdy a mladú generáciu Veľkého divadla v Moskve nemožno ignorovať.

Jean-Christophe Maillot (foto ML Briane)
Jean-Christophe Maillot (foto ML Briane)

Cez prestávku celý svet mohol vidieť najslávnejšieho baletného riaditeľa sveta Sergeja Filina. Jeho zvláštny žargón akejsi spontánnej radosti z prítomného choreografa a snaha všetko objasniť zaujali. Inak v slnečných okuliaroch vyzeral veľmi dobre, navzdory desiatkam operácií a všetkým tým intrigám a vyšetrovaniu. Zmierenosť so situáciou, že sa s Veľkým divadlom za pár dní možno navždy rozlúči, dodávala interview s Katarinou Novikov zvláštny rozmer. Čo je dôležité, je skutočnosť, že sa mu naozaj podarilo Veľké divadlo pôsobiace ako nedobytný Kremeľ otvoriť západným svetovým špičkovým choreografom. Aj Maillot priznal, koľko času zabralo prehovoriť ho na prácu v Moskve, dokonca k novej kreácii.

Kariéra Maillota ako kúzelníka, ktorý prebudil spiaci súbor v Monte Carle, siaha do roku 1993, kedy bol prvýkrát pozvaný Carolinou, princeznou z Hannoveru. Vyzbrojený ročným rozpočtom vo výške 11 miliónov eur začal robiť presne to, o čom sníval a v čo dúfal. Vybudoval repertoár zo siedmich desiatok nových prác a pre súbor pozýval širokú paletu hosťujúcich choreografov. Založil tanečnú školu a spustil fórum Monako Dance ako medzinárodný tanečný festival. Presne v duchu svojej vízie: „Chcel som ukázať svetu, že tento súbor nebola hračka princeznej, chcel som súbor, ktorý by mal svoju vlastnú identitu, a chcel som Monako, také malé a také špecifické.“ Samozrejme, závistlivci syčia, že balet financujú vlastne kasína, hazard a finanční emigranti kvôli daniam z kontinentu.

Podpora baletu v Monaku ale siaha až k počiatku minulého storočia, keď kniežacia rodina so svojimi kontaktmi na celú európsku aristokraciu, ktorú vzápätí zdecimovali dve vojny, komunizmus i kapitalizmus, v roku 1911 pozvala Ballet Russes, aby sa usadil v slávnej Salle Garnier – po Paríži druhej oslnivej budove architekta prepychu pre múzy. A bolo to práve miniatúrne mesto a štát, ktorý troskám Balletu Russes poskytol azyl. Maillot dôsledne dbá na profil repertoáru. „Tanečníkom sa nemusí páčiť všetka práca, ktorú robia, ale chcem, aby rozvíjali perspektívu, svoju kapacitu, schopnosť analyzovať. Táto profesia vyžaduje odhodlanie, tanečníci nemôžu byť infantilní. Chcem, aby boli dospelí, mali oči dokorán pre to, čo je zaujímavé, aby boli schopní kritizovať a vidieť, že aj v prípade, že sa netešia z tejto choreografie, tak budú ešte bohatší v tom, čo budú robiť ďalej.“

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4

Související články


Napsat komentář