Ztraceni v moři dat. Bludný Holanďan v Bayreuthu

  1. 1
  2. 2

Stratení v mori dát
Blúdivý Holanďan v Bayreuthe

Inšpiráciu pre Blúdivého Holanďana získal Richard Wagner vraj počas plavby loďou do Londýna. Búrka, do ktorej sa loď dostala kdesi v úžine Skagerak pri nórskom pobreží, mala zavíjať tak urputne, že Wagnerovi, snažiacemu sa v podpalubí čítať rovnomennú novelu Heinricha Heineho, hudbu priam nadiktovala. Besnenie živlov i pokriky námorníckeho manšaftu snažiaceho sa vymanévrovať loď z nebezpečných vôd našli svoj pendant neskôr v hudobnom materiále strašidelnej opery o prekliatom námorníckom Ahasverovi večne sa plaviacom svetovými moriami. Toľko poézia. Pohľad na dejiny opery prvej polovice 19. storočia nám však ukáže, že oveľa viac než romantickým dobrodružstvom na mori bol Richard Wagner ovplyvnený kompozíciami svojich starších kolegov a dobovým vkusom.

Richard Wagner - autor F. Lenbach, 1895 (zdroj commons.wikimedia.org/Anagoria)
Richard Wagner – autor F. Lenbach, 1895 (zdroj commons.wikimedia.org/Anagoria)

Anglická „the gothic novel“ splodila na sklonku 18. storočia charaktery Frankensteina a vampíra. Tieto „postavy sveta tieňov“ sa stali projekčnými plochami nie preto, že by vynikali morálne pozoruhodným charakterom. Oveľa viac fascinovali ako faustovský archetyp v situácii, v ktorej sa zmluvne zaviazali diablovi. V takýchto „neogotických“ negatívnych hrdinoch našla obľubu samozrejme aj opera. Žáner „strašidelnej opery“ prekvital nielen v dielach na motívy Waltera Scotta, ale aj u skladateľov ako Heinrich Marschner: Hans Heiling (1833), Der Vampyr (1827), Carl Maria von Weber: Čarostrelec (1821), Louis Spohr: Faust (1813), Fromental Halévy: Večný žid (1852) či Giacomo Meyerbeer: Robert le diable (1831). Sotva dvadsaťročného búrliváka Wagnera, večne zadĺženého a utekajúceho pred veriteľmi, samozrejme takýto typ prekliateho negatívneho hrdinu viac než očaril. Prozaickú skicu Holanďana poslal Wagner na popud Giacoma Meyerbeera do Parížskej opery. Na objednávku originálnej kompozície však čakal v Paríži márne a z finančných dôvodov musel skicu posunúť skladateľovi Pierrovi-Louisovi Dietschovi, ktorý na libreto Paula Fouchera (švagra Victora Huga) a Henryho Révoila skomponoval operu Le Vaisseau fantôme ou Le Maudit des mers. Nejednalo sa však pri tom o verný preklad Wagnerovho diela. Richard Wagner túto skicu rozpracoval neskôr samostatne do vlastnej opery, ktorú v roku 1843 uviedol v Drážďanoch pod názvom Der fliegende Holländer (Blúdivý Holanďan). Po Rienzim sa stal Holanďan prvou operou, v ktorej Wagner začal pracovať s príznačnými motívmi modulačne a teleologicky v zmysle dramaturgie diela. Holanďan stál takpovediac na začiatku vývoja Wagnerovej kompozičnej techniky, ktorý sa zavŕšil v dielach ako Tristan a Izolda či Parsifal. Aj z tohto dôvodu ju – ignorujúc svoje predchádzajúce diela – označil ako prvú hodnú festivalového prevedenia. V Bayreuthe bola však po prvýkrát uvedená až v roku 1901, teda už po Wagnerovej smrti. Vo verzii bez prestávky medzi druhým a tretím dejstvom je teda chronologicky najstaršou Wagnerovou operou uvádzanou v Bayreuthe.

Inscenácia Jana Philippa Glogera sa v Bayreuthe hrá od roku 2012. Po štyroch rokoch kontinuálnej práce na inscenácii v zmysle bayreuthskej dielne bola teda tohtoročná séria derniérou. Otázky okolo Holanďanovho mystického pôvodu a prekliatia sa Gloger a jeho inscenačný tím snažili vyriešiť aktualizáciou psychológie postáv ilustrovanou scénografiou s magicko realistickými prvkami. Daland i Holanďan sú finančníci pohybujúci sa s večne zbaleným kufríkom na kolieskach nielen ako jetset medzi kontinentmi v honbe za ďalšími transakciami. Dáta finančných bilancií a obchodných kurzov sú morom, v ktorom vedia plávať. Daland ako trochu malomeštiacky a konzervatívny maklér, Holanďan s vyholenou polovicou hlavy a zvláštnym škvrnitým tetovaním ako broker agresívneho hedgefondu, nenávidený a prenasledovaný systémom. Ak sa malomeštiacka buržoázia dostane do finančných úzkych, nerozpakuje sa kurizovať i s finančnými šťukami. A tak Daland prisľúbi v slabej chvíli a s vidinou finančného zisku i bohatého zaťa vlastnú dcéru neznámemu finančníkovi. Vôňa a čaro tučných zväzkov bankoviek prevážia charakter, morálku i divné pozadie budúceho zaťa.

Richard Wagner: Der fliegende Holländer – Benjamin Bruns (Steuermann), Peter Rose (Daland), Thomas J. Mayer (Holländer) - Bayreuther Festspiele 2016 (foto Enrico Nawrath)
Richard Wagner: Der fliegende Holländer – Benjamin Bruns (Steuermann), Peter Rose (Daland), Thomas J. Mayer (Holländer) – Bayreuther Festspiele 2016 (foto Bayreuther Festspiele/Enrico Nawrath)

Doma idú obchody zatiaľ len rozpačito. Dalandova firma vyrába ventilátory. Fabrická hala nasunutá do stredu javiska je plná kartónov, Summ und brumm – vybrať, vyskúšať a zabaliť. Postup práce je monotónny a nudný. Zamestnankyne si ju snažia spestriť roztopašnou piesňou, počas ktorej sa zasnívané aspoň na chvíľu priblížia ich vyvoleným.

Richard Wagner: Der fliegende Holländer - Bayreuther Festspiele 2016 (foto Enrico Nawrath)
Richard Wagner: Der fliegende Holländer – Bayreuther Festspiele 2016 (foto Enrico Nawrath)

Na starosť Mary, ktorá sa s fasciklom pod pazuchou a s prísnym pohľadom za okuliarmi s kostenným rámom snaží primäť zamestnankyne k vyššej produktivite. Len Senta sa vymyká šedému priemeru. Na pyramíde z kartónov si modeluje svojho vyvoleného za pomoci papiera a čiernej farby, ktorá divoko steká po kartónoch. S papierovými krídlami ledabolo pofŕkanými čiernou farbou na pleciach sa sama stavia do polohy anjela vykupiteľa jej tajomného Holanďana. Prekliatym Ahasverom sa zdá byť posadnutá.

Richard Wagner: Der fliegende Holländer - Ricarda Merbeth (Senta) - Bayreuther Festspiele 2016 (foto Enrico Merbeth)
Richard Wagner: Der fliegende Holländer – Ricarda Merbeth (Senta) – Bayreuther Festspiele 2016 (foto Enrico Merbeth)
  1. 1
  2. 2

Související články


Napsat komentář