180 let ztracená opera. Donizettiho Anděl z Nisidy se konečně dočká premiéry

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Treba ale zdôrazniť ešte jednu vec. Pri mnohých „stratených“ operách, ktoré sa po sto rokoch alebo aj neskôr znovu našli, je zrejmé, že častokrát existoval veľmi dobrý dôvod na to, aby sa stratili. Buď ich autor radšej sám nechal „stratiť“, alebo sa párkrát zahrali, a keďže nebol o ne ani len minimálny záujem, tak zapadli niekde v archíve divadla prachom bez povšimnutia a dlhé roky sa o nich nevedelo. Po mnohých rokoch sa potom aj tieto nekvalitné diela znovu objavili. Toto nie je ten prípad. Táto opera patrí medzi to najlepšie, čo Donizetti napísal. Hlavne treba mať na zreteli, že skladateľ odišiel z Talianska práve preto, lebo väčšia sloboda v Paríži mu umožňovala vyhnúť sa nielen talianskej cenzúre, ale aj prísnejším normám týkajúcim sa spôsobu zhudobnenia. Théâtre de la Renaissance, ktorého repertoár na rozdiel od Académie royale de musique alebo Opéra comique nebol tak striktne definovaný, mu umožnil oveľa viac experimentovať s formálnou štruktúrou hudobného jazyka, ktorý sa tak dosť líši od talianského a je výrazne flexibilnejší. Keď potom časť opery použil v La favorite, vrátil sa aj hudobne naspäť a túto flexibilnejšiu štruktúru čiastočne opustil.

Pôvodne bol tento výskum súčasťou vášho PhD programu na univerzite v Southamptone, neskôr vás o vykonanie rekonštrukcie celej opery požiadala Opera Rara, ktorá sa špecializuje na raritné a zabudnuté opery, a vy ste tak mohli pokračovať v práci na tejto opere pod ich hlavičkou. Budete sa teraz podielať aj na jej prvom uvedení?

Budem prítomná dokonca aj na skúškovom procese v Royal Opera House. Ak sa niekde počas skúšok vyskytne problém, ja som asi jediný človek na svete, ktorý tú operu v tejto chvíli pozná odpredu dozadu, každý jeden takt. Neexistuje žiadna referencia, ako treba ktoré časti zahrať, takže ak budú potrebovať čokoľvek prekonzultovať, tak sa zrejme logicky budú obracať iba na mňa. Budem tam a časti opery si tak vlastne budem môcť vypočuť ešte predtým, než v júni prvýkrát po sto osemdesiatich rokoch od jej napísania konečne aj zaznie.

Ďakujem za rozhovor

Théâtre de la Renaissance (zdroj archív autora)

 

Nisida je malý vulkanický ostrov ležiaci v Neapolskom zálive severne od mesta Neapol. Bol osídlený už v dobách Rímskej ríše a napríklad generál Marcus Iunius Brutus (Aj ty, Brutus…?) si na ňom vybudoval prázdninovú vilu, v ktorej pripravoval svoj plán na zavraždenie Juliusa Caesara. V čase, kedy sa odohráva Nisidský anjel, patril ostrov do Neapolského kráľovstva. Pre taliansku cenzúru bolo neprijateľné, že opera prináša príbeh o milenke neapolského kráľa. Neskôr, keď bol v La favorite kráľ zmenený na kastílskeho, pričom milenka zostala tá istá, už naraz dielo talianskej cenzúre nijako neprekážalo.

Donizetti a jeho libretista 5. januára 1840 podpísali kontrakt o uvedení diela s reprezentantom divadla Théâtre de la Renaissance Anténorom Jolym. Tento kontrakt sa dodnes nachádza vystavený v Bibliothèque-Musée de l’Opéra National de Paris a uvádza sa v ňom, že Anjel z Nisidy bude zahraný dvadsaťkrát za sebou počas vzájomne nasledujúcich predstavení s výnimkou prípadu, ak sa tri po sebe nasledujúce predstavenia nebudú dobre predávať. Divadlo nebude môcť premiérovať žiadnu inú operu, kým nezačnú tržby Anjela prudko klesať. Kompenzácia pre Donizettiho, v prípade porušenia kontraktu, je dohodnutá zrejme separátne v inej zmluve.

Skúšky v Théâtre de la Renaissance sa mali začať 1. februára 1840. Divadlo sa však dostalo do finančných problémov, a muselo už v januári zastaviť uvádzanie všetkých ostatných operných produkcií, prípravy na Anjela však neskôr pokračovali vďaka pôžičke päť tisíc frankov, ktorú divadlu poskytol sám Donizetti. Divadlo medzičasom pokračovalo aspoň v uvádzaní baletu. V máji 1840 však vedenie divadla radšej vyhlásilo bankrot, aby sa tak vyhlo zaplateniu veľkej pokuty, ktorú dlžalo Donizettimu za neuvedenie diela.

Posledná strana Nisidského anjela bola použitá aj ako posledná strana La favorite, preto obe opery majú na originálnom zápise uvedený ten istý deň vzniku – 27. december 1839. Zaujímavý bol aj dôvod, pre ktorý Donizetti prepísal sopránový part na mezzosopránový. Pôvodne bola hlavná úloha v Anjelovi písaná pre sopranistku Annu Thillon. Keď skladateľ tieto pasáže opery prerábal pre La favorite, už vedel, že podmienkou uvedenia opery bude požiadavka, aby hlavnú rolu spievala mezzosopranistka Rosine Stoltz, milenka nového riaditeľa Académie royale de musique Léona Pilleta.

La favorite bola svojho času veľmi úspešná, ale dnes sa hráva pomerne málo. V roku 1978 zaznela v Metropolitnej opere s Lucianom Pavarottim, Shirley Verrett a Sherrillom Milnesom pod taktovkou tento mesiac zosnulého dirigenta Jesúsa Lopéza-Cobosa.

Nisida (zdroj commons.wikimedia.org)

 

VIZITKA
Candida Billie Mantica
vyštudovala muzikológiu v Cremone na Università di Pavia, kde spolupracovala s profesorom Fabriciom Della Seta, ktorý bol nedávno tvárou úspešnej iniciatívy požadujúcej sprístupnenie Verdiho nepoužitých rukopisov a sedemsto strán vyškrtnutých z Falstaffa na vedecké účely. Candida Mantica je spoluautorkou kritickej edície opier Vincenza Belliniho vydanej v Casa Ricordi v Miláne. Je autorkou kritickej edície Belliniho opery Adelson e Salvini. V rokoch 2014 – 2016 bola členkou výskumného oddelenia Goetheho univerzity vo Frankfurte nad Mohanom. Špecializuje sa na taliansku a francúzsku operu devätnásteho storočia, štúdium manuskriptov a digitalizáciu hudobných zápisov a ich analýzu.

Nejaktuálnější zprávy ze světa hudby přímo do Vaší schránky

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Mohlo by vás zajímat