Jubilanti slovenské opery (4)

Spomeňme si na jubilantov (4) Štyria slovenskí speváci a pôvodom český dirigent, ktorý zasvätil celý svoj profesionálny život opere SND, patria medzi aprílových okrúhlych jubilantov. Najprv spomeniem dirigenta Gerharda Auera, rodáka z Náchoda, ktorý v roku 1947 absolvoval bratislavské konzervatórium a potom od roku 1950 plné štyri desaťročia pôsobil v opere SND. Angažovaný bol ako korepetítor, no už od roku 1951 začal dirigovať baletné inscenácie i reprízy operných naštudovaní (Carmen, Hubička) a v roku 1955 už samostatne pripravil premiéru Figarovej svadby a Traviaty. Výborne sa pamätám na jeho naštudovanie Auberovej opery Fra Diavolo (1957), ktorej predohra znesie porovnanie so slávnymi overtúrami Rossiniho a dirigent ju poňal mimoriadne temperamentne. Ešte v tom roku dostal potom príležitosť ukázať sa v repertoári, ktorý mu bol bytostne najbližší, ako dirigent Blúdiaceho Holanďana a hudobne pripravil aj skvelú Wasserbauerovu inscenáciu Dalibora. Obe inscenácie sa mohli pýšiť aj neobyčajne kvalitným speváckym obsadením (Margita Česányiová, Gustáv Papp, Bohuš Hanák).

Dlhé roky vytváral spolu s Ladislavom Holoubkom a Tiborom Frešom skvelé dirigentské trio, v ktorom potom toho prvého vystriedal Viktor Málek. Auer do roku 1990 naštudoval v SND do 50 operných inscenácií z najrôznejších dramaturgických oblastí: verizmus, predverdiovské belcanto, slovenská opera, Mozart, z opier klasicizmu Händlovho Xerxesa a Gluckovu Ifigeniu v Aulide, z opernej moderny Dessauovo Odsúdenie Luculla, obe najznámejšie Čajkovského opery, z jemu blízkej nemeckej opery Salome, Fidelia, Lohengrina a pripravil aj inscenáciu Verdiho Nabucca (1966), ktorá sa do polovice 90. rokov dožila 420 repríz. Ako pedagóg na VŠMU pripravil dve desiatky absolventských predstavení a z jeho žiakov môžeme spomenúť dirigenta Pavla Tužinského. Bol tiež autorom baletu Mária a opery Spoveď dona Juana. Jeho manželkou bola úspešná mezzosopranistka Oľga Hanáková. Dňa 9. apríla by sa bol dožil deväťdesiatich rokov (zomrel 22. 11. 2002).Málokto už dnes pozná meno Žofie Napravilovej narodenej českým rodičom v Močidlanoch na Záhorí, od ktorej smrti 15. apríla (v Prahe) uplynulo 65 rokov. Na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave okrem klavíra vyštudovala aj spev u slávneho Jozefa Egema, ktorý vychoval celú prvú generáciu slovenských operných spevákov. V rokoch 1931-1934 bola potom sólistkou a 1935-1941, kedy pôsobila v pražskom ND, stálym hosťom opery SND. V Bratislave spievala základný repertoár mladodramatického sopránového odboru, medzi jej úlohami ako isté kuriozity bola Massenetova Thais a Rossiniho Matilda z Wiliama Tella, teda z oper, ktoré odvtedy v SND nezazneli. Doma sme si ako deti púšťali gramonahrávku so záverečnou scénou z Dvořákovej Rusalky, kde ju sprevádzal tenorista Blažíček.Vstup lyrického basistu Stanislava Beňačku na javisko opery SND bol veľmi sľubný. Členom súboru bol potom v rokoch 1957-1991 a najmä v prvých sezónach vytváral aj prvoodborové úlohy (Sarastro). Jeho prvou oficiálne naštudovanou úlohou bol však v roku 1957 Beneš z Dalibora. Mal tmavý, lyrický, v hĺbkach bezproblémový a mäkký bas, ktorý sa výborne niesol vo vstupnej árii „ach jak ťažký žalárnika život je“, kým v známejšej „štyridsať liet už je skoro tam“ mu celkový dojem trocha kazil pravidelne nevydarený vysoký tón v závere árie. Doménou speváka sa napokon stali menšie úlohy, ktoré však interpretoval so cťou, či už to boli kantabilné party (Lodovico z Otella, Paloucký z Hubičky, Faraón z Aidy, Tomasso z Nížiny, mních z Dona Carlosa), alebo úlohy s komickým nádychom (Benoit z Bohémy, Talpa z Plášťa). Už ako člen SND pohotovo zaskočil aj v absolventskom predstavení štúdia VŠMU v titulnej úlohe Pauerovho Žvanivého slimejša. Spevák by sa 12. apríla dožil osemdesiatich piatich rokov života (zomrel 14. 7. 2003).Poslednými aprílovými jubilantmi sú dvojičky Jaroslav a Miroslav Dvorský (16. 4. 1960). Jaroslav Dvorský, pôvodným vzdelaním sochár-reštaurátor sa na javisko opery SND dostal len pri hosťovaní Štátneho divadla Košice, ktorého je členom od roku 2004. Tomu predchádzalo päťročné pôsobenie v ostravskej opere, počas ktorého študoval spev u Jaroslava Koseca. Aj keď každý z troch tenoristov tejto rodiny je v čomsi iný, v zafarbení ich hlasov sa dajú nájsť styčné body. Jaroslav v Košiciach doteraz vytvoril množstvo úloh najmä lyrického odboru (Alfréd, Pinkerton, Lukáš), viaceré exponované operetné postavy (v Čardášovej princeznej, Grófke Marici), ale aj postavy dramatickejšie (Luigi z Pucciniho Plášťa). Miroslav Dvorský patrí do skupiny „vyslancov“ slovenskej opernej kultúry popri Jenisovi, Kopčákovi, Bršlíkovi, Kučerovej, Šaturovej a Kurucovej. Podobne ako jeho slávnejší brat Peter aj on sa dokázal presadiť vo svetovom predovšetkým talianskom repertoári, kde je konkurencia mimoriadne silná. Po prvý raz som ho počul na nádvorí Starej radnice, kde študenti konzervatória uvádzali Ferrariho Štyroch grobianov. Keď v roku 1983 debutoval v SND ako Nemorino (členom sa stal v roku 1986), jeho krásne sfarbený hlas pôsobil najmä v stredoch dosť krehko, čo sa potom ukázalo v inscenácii Rusalky (1987), v ktorej ťažko bojoval s Dvořákovým hutným orchestrom. V prvých rokoch bratislavského pôsobenia toho doma veľa nenaspieval, no vďaka stáži v La Scale u Luciana Silvestriho si nielen postupne vybudoval solídny repertoár pre uplatnenie sa v zahraničí, ale jeho hlas získaval aj na nosnosti. Od nemeckých javísk prenikol do Talianska, v 2007 dobyl Covent Garden i La Scalu a okrem Európy spieval aj v USA a Japonsku. K jeho profilovým úlohám opatrili Alfréd, Rodolfo, Princ z Rusalky, neskôr Cavaradossi, Manrico, Adorno, Don José, obe tenorové úlohy z Její pastorkyně, ba dokonca Luigi z Plášťa v La Scale. V posledných rokoch sa objavuje v SND čoraz častejšie a v dramatickejšom odbore (Turiddu, Ondrej z Krútňavy pri otváraní novej budovy SND, Janík z Predanej nevesty, Lohengrin, Hermann z Pikovej dámy a Su Čong zo Zeme úsmevov). V Štátnej opere Banská Bystrica vytvoril výbornú dramatickú kreáciu Lorisa v Giordanovej Fedore. Koncom minulého roka mu agentúra Kapos zorganizovala predvianočný koncert v Slovenskej filharmónii v rámci cyklu „veľké slovenské hlasy“.
Foto archiv, archiv SND, archiv ND Praha / Illek a Paul, Kamil Vyskočil, Veronika Janušková