Absolutní světová špička. Tenorista Juan Diego Flórez znovu v Praze

„Ani ako prídavok si nemôžem vybrať ľahkú vec. Pretože... ja ľahké veci nespievam!“ Prehlásil Juan Diego Flórez pár sekúnd pred tým, ako v Rudolfine zaznelo deväť vysokých cé v Donizettiho Ah! Mes amis. Narážal pri tom na to, že svoje včerajšie, už štvrté pražské vystúpenie odspieval chorý. Jeho indispozícia ale nebola nijak výrazne badateľná. Publiku spolu s klaviristom Vincenzom Scalerom pripravili zážitok, aký môže ponúknuť len taká výrazná umelecká osobnosť, akou je tento peruánsky tenorista.
Vincenzo Scalera, Juan Diego Flórez – Praha 12. 10. 2017 (zdroj zdroj NA / foto Petr Dyrc)

Medzi najoceňovanejšie Flórezove prednosti patrí brilantnosť, ľahkosť a vo všeobecnosti výnimočná kvalita belcantového prejavu. Včera však možno najviac žiaril v lyrických, melodických miestach. V nich sa prejavoval jeho zmysel pre frázovanie a najjemnejšie nuansy dynamiky či nekonečná škála výrazových farieb, ktorými jeho hlas prechádzal. To, že ide o speváka absolútnej svetovej špičky, prezrádza aj prirodzenosť a subtílnosť jeho interpretácie – nič v nej nechýba, nič v nej nie je navyše.

Okrem toho Juan Diego Flórez patrí k tým umelcom, ktorí si (aj) svojou charizmou dokážu celkom podmaniť obecenstvo. Tak spontánne a nadšené reakcie ako včera sa v Dvořákovej sieni vidia pomerne zriedka.

Večer začal trojicou piesní Gioachina Rossiniho La Iontananza a Bolero zo skladateľovej neskoršej tvorby a Addio ai Viennesi, napísaná po úspešných predstaveniach jeho opier vo Viedni. Pôvabné piesne zaspieval Flórez s eleganciou a s citlivými výrazovými prostriedkami. Dobre tak vyzneli rôzne nálady jednotlivých piesní. V nasledujúcich áriách z opier Wolfganga Amadea Mozarta sme zas mohli počuť interpretovu príznačnú koloratúrnu polohu. Flórez, ktorému CD s Mozartovou tvorbou dokonca pred pár dňami vyšlo, očaril hlasovou obratnosťou, ľahkosťou a premysleným frázovaním. Belmontova ária Ich baue ganz auf deine Stärke z opery Únos zo serailu znela v jeho podaní veľmi nežne, zohľadňujúc ľúbostnú povahu textu. Oproti tomu árii macedónskeho kráľa Alexandra Si spande al sole in faccia (Il re pastore) dodal rozhodnejší výraz, a to aj bez akejkoľvek teatrálnosti, ktorej sa celý večer vyvaroval. Brilantné pasáže zaspieval Flórez precízne, je však pravda, že jeho indispozíciu na týchto miestach predsa len trochu cítiť bolo. Komplexnému dojmu to však príliš neuberalo.

Prvú polovicu koncertu zavŕšila Rossiniho Che ascolto? z opery Otello. Na to, že ide o náročný kus, Flórez sympaticky poukázal tým, že sa pred ňou s úsmevom prežehnal. Hoci bol z árie vynechaný prostredný dramatický úsek, vyznela veľmi plynulo. Sólista presne vykreslil kontrasty skladby a jasne diferencoval širšie, lyrické miesta, bravúrne melismy aj veľkolepo znejúce úseky v závere.

Druhá polovica koncertu bola, v kontraste voči prvej, zložená prevažne z diel v štýle verizmu. Podobne ako prvá polovica, aj tá druhá začala piesňami. V tomto prípade šlo o tri skladby (Aprile, Vieni amor mio a Mattinata) Ruggera Leoncavalla, inšpirované neapolským folklórom. Nádherne vedenie melódií, ktoré pôsobili ako plynulý ťah štetcom, patrili k najkrajším momentom večera. Flórez tu naviac mal priestor ukázať aj nižšie, veľmi príjemne znejúce polohy.

Pucciniho Avete torto! bola včera jednou z vynikajúcich ukážok sólistovho zmyslu pre výstavbu celku. Nastúpil však až na tretí pokus a ostáva otázkou, či tento úsmevný moment s Vincenzom Scalerom plánovali, alebo šlo naozaj o omyl. Áriu Rinuccia, v ktorej opisuje prefíkaného Gianniho Schicchiho, ale aj krásu Florencie, Flórez zaspieval s dôrazom na dynamiku a prácu s napätím, smerujúcim ku koncu skladby.

Jedným z najočakávanejších čísel večera bola určite ária Che gelida manina z Pucciniho Bohémy. Nepatrí medzi typické pre Flórezov hlasový obor, jeho pojatie spojené s vnútorným prežitkom, premyslenou agogikou a prácou s tónom však vytvorili veľmi pôsobivú interpretáciu. Áriu, prirodzene, korunovalo vysoké cé, ktoré, ako aj ostatné miesta vo vysokých polohách, znelo veľmi kultivovane. V tomto duchu si počínal aj pri Massenetovej Pourquoi ma réveiller. Zreteľ na detail rozhodne neprerušila celistvosť diania, a hlboká emócia, prenesená na obecenstvo, sa postarala o výnimočný zážitok.

Poslednou áriou v programe bola Verdiho Lunge da leiLa Traviaty. Po všetkých stránkach zvládnuté číslo bolo plné perfektne zvládnutých technicky exponovaných úsekov, disciplinovanej artikulácie, ako aj invencie po stránke dynamiky. Majestátny záver predstavoval skvelú bodku za programom. Nadšené publikum však Flóreza samozrejme nenechalo odísť bez prídavkov. Aplauzom si vydobylo až päť pridávaných čísel: spomínanú, pre Flóreza už „povinnú jazdu“ Ah! Mes Amis, dve skladby, kde sa doprevádzal na gitare (Bésame mucho a mexickú pieseň), známu Granadu a nakoniec Verdiho La donna è mobile. Z prídavkov tak vytvoril takmer ďalší, samostatný koncert, v ktorom sa spontánne bavil s publikom a dal mu tak až kabaretný nádych. Celý večer tak potvrdil jedno: Juan Diego Flórez je hviezdou hudobného sveta so všetkým, čo k tomu patrí.

Hodnotenie autorky recenzie: 95 %

 

Juan Diego Flórez
Juan Diego Flórez (tenor)
Vincenzo Scalera (klavír)
12. října 2017 Dvořákova síň Rudolfina Praha

program:
Gioachino Rossini:
– La lontananza
– Bolero
– Addio ai Viennesi
Wolfgang Amadeus Mozart: Únos ze serailu, 3. dějství
– Ich baue ganz auf deine Stärke (Belmonte)
Wolfgang Amadeus Mozart: Il re pastore, 1. dějství
– Si spande al sole in faccia (Alexandr, král makedonský)
Gioachino Rossini: Otello, 2. dějství
– Che ascolto? Aimè… Ah, come mai non senti? (Rodrigo)
=přestávka=
Ruggero Leoncavallo:
– Aprile
– Vieni amor mio
– Mattinata
Giacomo Puccini: Gianni Schicchi
– Avete torto! – Firenze è come un albero fiorito (Rinuccio)
Giacomo Puccini: Bohéma, 1. dějství
– Che gelida manina (Rodolfo)
Jules Massenet: Werther, 3. dějství
– Pourquoi me réveiller (Werther)
Giuseppe Verdi: La traviata, 2. dějství
– Lunge da lei – De’ miei bollenti spiriti – O mio rimorso (Alfredo)
přídavky:
Gaetano Donizetti: Ah! Mes Amis
Consuelo Velázquez: Bésame Mucho (s kytarou)
Caetano Veloso: Cucurrucucu Paloma (s kytarou)
Agustín Lara: Granada
Giuseppe Verdi: La donna è mobile

Hodnocení

Vaše hodnocení - J. D. Flórez & V. Scalera (Praha 12.10.2017)

[Celkem: 21    Průměr: 5/5]

Související články


Napsat komentář