Adam Plachetka v Bratislavě a polemický Mozart

  1. 1
  2. 2
Síce nepatrím do generácie, ktorá bola živým svedkom „zlatej“ éry mozartovského spevu, akú pestovala Viedeň, Salzburg či iné metropoly za čias Josepha Kripsa či Karla Böhma, ale isté interpretačné kritériá považujem za nemenné. Fakt, že dnes ich poľahky podliezajú aj divadlá zvučných mien, je len jedným z dôkazov globálneho úpadku kultúry operného spevu. Tú nespasí ani časť poctivých sólistov, bez ohľadu na to, či sú favoritmi médií a bulváru, ktorí sa snažia nespreneveriť nadčasovým hodnotám. Dôkaz, že latka kritérií vo svete sa posúva čoraz nižšie, ponúkol bratislavský gala večer z tvorby Wolfganga Amadea Mozarta s protagonistom Adamom Plachetkom v Koncertnej sieni Slovenskej filharmónie. Bol súčasťou cyklu Svetové operné hviezdy, usporadúvanej agentúrou Kapos concerts.
Mozart Gala – Adam Plachetka, Zdeněk Klauda, Hilaris Chamber Orchestra – Bratislava 6. 11. 2017 (zdroj Kapos / foto Paner)

Adam Plachetka v Bratislave s polemickým Mozartom

Nalejme si čisté víno. Adam Plachetka je sólistom Viedenskej štátnej opery od roku 2010, pravidelne vystupuje na Salzburskom festivale, v Miláne, Mníchove, Berlíne, Londýne, na javisku newyorskej Metropolitan Opery. Jeho repertoárovou doménou sú práve mozartovské barytónové a basové postavy. Na koho iného teda aplikovať najvyššie kritériá? Čo nimi myslím, sa vynasnažím rozviesť v kontexte prednesených čísel. Adam Plachetka si vyberal z piatich Mozartových opier (v rámci nich predniesol v oficiálnej časti programu árie siedmich postáv) a pridal k nim dve koncertné árie. Zostava korektná, pestrá, umožňujúca prezentovať sa vo veselom a sčasti vážnejšom tóne, preukázať techniku, farbu a výraz v barytónovej i basovej tessiture.

Rovnocenným spolutvorcom atmosféry v mozartovskom večere musí byť sprevádzajúci orchester. Žiaľ, Hilaris Chamber Orchestra, zložený zo slovenských, českých a rakúskych inštrumentalistov a vedený dirigentom Zdeňkom Klaudom, sa svojím výkonom nevyznamenal. Ani v rade predohier, ani v číslach so sólistom. Je to teleso, ktorému chýbali parametre vznešeného, jemné odtiene v dynamike vnímajúceho a kultivovane muzicírujúceho zoskupenia. V sláčikoch nebol dostatok hravosti, striebornej farby ani plastického súzvuku, drevá tiež mali svoje limity, trocha zjemňujúco pôsobilo aspoň čembalo. Vynárala sa teda otázka, či k robustnejšej vokálnej línii sólistu prispel Klaudov orchester. Alebo naopak? Ak muzikanti necítili pointy výrazu a pohrávanie sa s dynamikou u Plachetku, držali s ním krok v prevažne vysokej dynamickej hladine. Tak či onak, o vznešenom pôvabe, sálajúcom z mozartovskej poetiky, sme mohli zväčša skôr snívať.

Adam Plachetka nezačal šťastne. Jeho Papageno z Čarovnej flauty (Ein Mädchen oder Weibchen), ktorému predchádzala predohra k opere, bol príliš zaťažený veľkosťou a objemom tónu, vo výraze absentovala hravosť a ľudová naivnosť, priamo sršiaca z povahy čísla. Ária Narda (prezlečeného Roberta) Con un vezzo all’italiana z La finta giardniniera (Záhradníčka z lásky, u nás udomácnený názov vychádza z nemeckého prekladu), je aj svojou trojjazyčnosťou plná šarmu a vtipu, provokujúceho interpreta uvoľniť uzdu farebným a dynamickým variáciám hlasového prejavu. Plachetkov výraz všetky tieto možnosti nevyužil (opäť jeho dynamickej škále chýbali nižšie stupne), hoci v barytónovej polohe sa cítil technicky i jadrnosťou tónu celkom bezpečne.

Z dramaturgického hľadiska osviežujúco pôsobili dve nasledovné čísla. Predohra Les petits riens (Malé nič) vznikla ako interludium do zabudnutej opery Niccolò Piccinniho, z ktorej sporadicky ožíva len nadlho stratená Mozartova vsuvka. S podobným, dobovo nie až takým neobvyklým zámerom, sa zrodila koncertná ária Un baccio di mano, komponovaná pre operu Pasquala Anfossiho Le gelosie fortunate. Adam Plachetka do nej vložil svoju sýtu basbarytónovú farbu a plynulé frázovanie, aj keď rafinovanosť výrazu mohol rozvinúť nápaditejšie.

Predohra ku Così fan tutte v podaní Klaudovho orchestra preferovala tvrdšie farby a vo vybrúsenosti zvuku mala medzery. Z dvoch árií Guglielma je vzácnejšie počuť prvú, Rivolgete a lui lo sguardo, ktorú skladateľ v poslednej chvíli z opery vyňal, no v praxi býva do nej často vkladaná. V bratislavskej inscenácii sme ju nepočuli, no – zaspomínajme si – práve ňou vyhral dnes svetovo renomovaný barytonista Marcus Werba prvý ročník Medzinárodnej speváckej súťaže Hommage à Lucia Popp (žiaľ zaniknutej)roku 1996. V Plachetkovom podaní vyznela až s prílišnou energiou a dramatickým objemom v tóne, takže rôzne textové nuansy vystatovačného Guglielma sa trocha zlievali. Prvú polovicu večera uzavrela Guglielmova ária z 2. dejstva Donne mie, la fate a tanti, kde bol dynamický akcent na nahnevanosť „obete“ nestálosti žien skôr namieste.

Po predohre k opere Idomeneo, rè di Creta, zahranej Hilaris Chamber Orchestrom občas v náležitých dramatických líniách (ľahkosť sláčikových behov bola skôr utajená), sa pokúsil Adam Plachetka vyrovnať s náročnou koncertnou áriou pre bas a orchester Mentre ti lascio, o figlia. Žiaľ, v nej sa odhalila istá nevyrovnanosť tónu v polohách, kde najmä nižší stred, pri pokuse nasadiť mezzoforte, strácal farbu a koncentrovanosť. Trocha sa z atmosféry vytrácala aj ústredná nálada smutnej rozlúčky otca s dcérou. Naproti tomu Adamovi Plachetkovi výborne vyšla ária Figara z 1. dejstva Figarovej svadby Non più andrai, ktorú uviedol s konečne uvoľneným výrazom v krátkom secco recitatíve. Mala fazónu v kreovaní atmosféry, energiu i vtip. Po nej nasledovala ária grófa Almavivu (umelec má v repertoári obe postavy) Hai già vinta la causa, kde si Plachetka uplatnil vlastnú licenciu, keď niektoré pasáže si podľa vlastného vkusu upravil do vyššej polohy. Nuž áno, doložil, že je väčšmi barytonistom než basistom, ale efekt tohto ťahu považujem za problematický. Najmä, keď v závere brilantnosť ozdôb nahradilo zlievanie tónu.

Posledný blok oficiálnej časti programu patril Donovi Giovannimu. Serenáda Deh, vieni alla finestra nie je Plachetkovou parketou. V druhej strofe sa síce pokúsil o zaliečavé mezza voce, no nedotiahol ho do konca. Oveľa priliehavejšie predniesol áriu Dona Giovanniho Metà di voi qua vadano, do ktorej vložil uvoľnený výraz, dokonca sa aj mierne fyzicky pohol zo strnulej pózy, a ária vyznela sviežo, živo a „divadelne“. Populárnou Leporellovou Madamina!, il catalogo è questo, zaspievanou plným, stále sviežim tónom a plynulým prechodom medzi registrami, sa naplnil obsah večera.

  1. 1
  2. 2

Hodnocení

Vaše hodnocení - A. Plachetka & Hilaris Chamber Orchestra a Z. Klauda (Bratislava 6.11.2017)

[Celkem: 209    Průměr: 4.5/5]

Mohlo by vás zajímat


12
Komentáře. Respektujte prosím pravidla diskuze.

Please Login to comment
4 Comment threads
8 Thread replies
0 Followers
 
Most reacted comment
Hottest comment thread
6 Comment authors

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
nejnovější nejstarší nejlépe hodnocené
Upozornit na
jamka

Ďakujem pekne za recenziu, s ktorou musím súhlasiť. Nie som síce taký odborník ako pán Unger, ale v porovnaní s predchádzajúcimi, takmer 100% koncertmi agentúry Kapos bol tento mierne slabší. Napriek tomu, koncert sa mi páčil a ja by som mu možno pripísala hodnotenie 85%. Zdá sa, že vnímanie Mozarta, a nie len jeho, nová generácia si troška prispôsobuje svojej dobe…

amadeus4891

My sme boli s priateľmi tiež na koncerte pana Plachetku a Hilaris Chamber Orchestra a som veľmi prekvapený z tejto zvláštnej recenzie p. Ungera, lebo sa mi zdá , že sa veľmi nestotožňuje s realitou a nevystihuje tú fantastickú atmosféru, ktorú sme ako publikum zažili vdaka mladým, nadšeným ale zároveň uznávaným interpretom, ktorí priniesli do Reduty úžasnú energiu,a zároveň vkusne a poučene interpretovali môjho obľubeneho skladateľa. Po rokoch som v Bratislave zažil ako má Mozartova hudba naozaj znieť a mám pocit že tak ako sa vdaka mladym talentovanym interpretom – solistovi Plachetkovi, dirigentovi Klaudovi a Hilaris orchestru,ktory vedie dalsi vyrazny… Číst vice »

autor recenzie

ad amadeus: iny nazor nemusi znamenat “staru strukturu”, “zastaralu a nepravdivu” estetiku. Toto konstatovanie znacne degraduje uroven Vasho bohorovneho tvrdenia, no aj napriek tomu budem reagovat. Co je pravdiva a nepravdiva estetika, to asi sotva niekto rozsudi. Mame asi spolocne len to, ze pre nas oboch je Mozart oblubenym skladatelom. Keby nim nebol, by som o.i. neprijal ponuku organizatora napisat sprievodny text do bulletinu. K interpretacii Mozarta: len na jedinom priklade mojich osobnych navstev Salzburskeho festivalu (dufam, ze tento festival je aj pre Vas dostatocne relevantny) dolozim, ze som bol svedkom roznych ponati opier tohto genia. Pristupy dirigentov, pocnuc Gielenom… Číst vice »

amadeus4891

Vážený pán recenzent. Ďakujem za Vaše podrobne vysvetlenie, vážim si ,že sa zaoberáte mojim komentárom. Je úžasné ,že ste mali možnosť chodiť po svete a vidieť mnohých veľkých interpretov,na tom sa človek určite veľa naučí. Ale predsa mi neda,že za to že Hilaris Chamber Orchestra,ktorý založil popredný slovenský umelec pán Alan VIZVARY(v životopise má uvedené že je odchovanec triedy jedného z najlegendarnejsich koncertmajstrov všetkých čias- Gerharda Hetzela ( Wiener Philharmoniker)je mlady a funguje len 4 roky,tak si nezaslúžia až také zavrhnutie a odsúdenie z Vašej strany. Prišla mi dosť zvlastna posledná veta o Tom,že nabudúce by ste poprosili orchester vyšších… Číst vice »

autor recenzie

Dobry den, povazoval som len za potrebne korigovat niektore Vase vyjadrenia, tykajuce sa – zjednodusene povedane – spravnej a falosnej estetiky. V tom kategorie neexistuju a ja som schopny prijat (pripadne s vyhradami, na ktore ma kazdy autor recenzie pravo) aj taku, ktora sa nekryje s mojimi preferenciami. Bol by som velmi rad, keby som mal dovod zmenit nazor aj na spomenuty orchester (priznavam, nepoznal som ho, kedze viac sa venujem opernej hudbe), no – a to musim znova opakovat, je ked Vy nie ste tym pravym adresatom – dozvedel som sa a je to zdokladovatelne, ze jeho clenovia publikovali… Číst vice »

Lea.M

dobrý deň. Ja som osobne síce na koncerte nebola, ale počula som Hilaris interpretovať Mozarta, a nielen. Čítala som pozitívne ohlasy na tento mladý orchester z rôznych strán, recenzie naň boli od výborných muzikantov. Preto je mi zvláštna veta vo vašej recenzii ” že poprosíte nabudúce orchester vyšších kvalít”. Tá veta môže toto teleso viacmenej dosť dehonestovať. Čítala som na sociálnej sieti komentáre členov Hilaris, ale nemyslím si, že sa tým oni dehonestovali. Vyjadrili len svoj názor, rovnako ako vy. Elemenárna slušnosť o ktorej píšete je povinná na oboch stranách. Z jedného koncertu vyvodiť záver, že sa jedná o orchester… Číst vice »

hytat

ale ale! zeby kritika na vlastny vykon zavanala niekedy objektivitou?
clenovia orchestra by sa mali hlavne poucit! jedna zla kritika im moze len pomoct! darmo hraju s nadsenim ked to nie je stylove

Anezka Kara

To či to nebolo štýlové,vážený pán hytat si bude môcť vypočuť široká verejnosť onedlho v nahrávkach zo spomínaného koncertu. Budeme sa veľmi tešiť keď budete zdieľať naše videa rovnako s nadšením ako sa zapájate do trolovania.. Pekný den

jamka

Sledujúc diskusiu tu i na FB nadobudla som nepríjemný pocit z dosť nepriateľskej atmosféry, ktorá asi vôbec na našu pôdu nepatrí. Veď skutočne kariéra Hilaris nezávisí od kritiky Ungera i akokoľvek by bola prísna. Už som mala pripravený dlhší vstup, keď som si prečítala slová pána Petra Blehu (na doremixe), ktorý úplne vyjadroval i moje názory. Len krátky citát z jeh dosť obsiahleho príspevku k pondelňajšiemu koncertu a situácii po ňom: “Aj na vystúpenie Hilaris chamber orchestra sa dá pozrieť z úplne iného uhlu, než z akého sa naň pozerali doteraz zverejnené dve recenzie. Orchester hral na pondelkovom koncerte nepochybne… Číst vice »

Anezka Kara

Vážený pán MUDr.Unger, autor recenzie na koncert A.Plachetku a HCO. Chcela by som Vám veľmi pekne za tak negatívnu kritiku,lebo vďaka nej sa značne rozšírila fanúšikovská zakladna Hilaris Chamber Orchestra,široká verejnosť sleduje naše videa,povzbudzuje nás v našom boji za spravodlivost,stoja za nami aj tí čo neboli na koncerte,lebo vedia z množstva pozitívnych hlasov aj odborného publika,že tento koncert bol na vysokej umeleckej úrovni. Dostali sme ponuku priamo z Vašej milovanej Viedne hneď po koncerte,keďže sme viedenského dirigenta presvedčili o našej interpretácii Mozarta. Pani Ursinyovej dakujeme za objektívni kritiku lebo aj keď nebola veľmi pozitívna,bol to len odlišný pohľad na interpretáciu.Pani… Číst vice »

autor recenzie

La commedia e finita, pani Mgr.art

hytat

vidim ze je to vazne, ked diskutujucich nesuhlasiacich s vasim nazorom oznacujete za trolov! viem si potom predstavit tie vase utoky na fb!