Adam Plachetka v Bratislavě a polemický Mozart

  1. 1
  2. 2
Síce nepatrím do generácie, ktorá bola živým svedkom „zlatej“ éry mozartovského spevu, akú pestovala Viedeň, Salzburg či iné metropoly za čias Josepha Kripsa či Karla Böhma, ale isté interpretačné kritériá považujem za nemenné. Fakt, že dnes ich poľahky podliezajú aj divadlá zvučných mien, je len jedným z dôkazov globálneho úpadku kultúry operného spevu. Tú nespasí ani časť poctivých sólistov, bez ohľadu na to, či sú favoritmi médií a bulváru, ktorí sa snažia nespreneveriť nadčasovým hodnotám. Dôkaz, že latka kritérií vo svete sa posúva čoraz nižšie, ponúkol bratislavský gala večer z tvorby Wolfganga Amadea Mozarta s protagonistom Adamom Plachetkom v Koncertnej sieni Slovenskej filharmónie. Bol súčasťou cyklu Svetové operné hviezdy, usporadúvanej agentúrou Kapos concerts.
Mozart Gala – Adam Plachetka, Zdeněk Klauda, Hilaris Chamber Orchestra – Bratislava 6. 11. 2017 (zdroj Kapos / foto Paner)

Adam Plachetka v Bratislave s polemickým Mozartom

Nalejme si čisté víno. Adam Plachetka je sólistom Viedenskej štátnej opery od roku 2010, pravidelne vystupuje na Salzburskom festivale, v Miláne, Mníchove, Berlíne, Londýne, na javisku newyorskej Metropolitan Opery. Jeho repertoárovou doménou sú práve mozartovské barytónové a basové postavy. Na koho iného teda aplikovať najvyššie kritériá? Čo nimi myslím, sa vynasnažím rozviesť v kontexte prednesených čísel. Adam Plachetka si vyberal z piatich Mozartových opier (v rámci nich predniesol v oficiálnej časti programu árie siedmich postáv) a pridal k nim dve koncertné árie. Zostava korektná, pestrá, umožňujúca prezentovať sa vo veselom a sčasti vážnejšom tóne, preukázať techniku, farbu a výraz v barytónovej i basovej tessiture.

Rovnocenným spolutvorcom atmosféry v mozartovskom večere musí byť sprevádzajúci orchester. Žiaľ, Hilaris Chamber Orchestra, zložený zo slovenských, českých a rakúskych inštrumentalistov a vedený dirigentom Zdeňkom Klaudom, sa svojím výkonom nevyznamenal. Ani v rade predohier, ani v číslach so sólistom. Je to teleso, ktorému chýbali parametre vznešeného, jemné odtiene v dynamike vnímajúceho a kultivovane muzicírujúceho zoskupenia. V sláčikoch nebol dostatok hravosti, striebornej farby ani plastického súzvuku, drevá tiež mali svoje limity, trocha zjemňujúco pôsobilo aspoň čembalo. Vynárala sa teda otázka, či k robustnejšej vokálnej línii sólistu prispel Klaudov orchester. Alebo naopak? Ak muzikanti necítili pointy výrazu a pohrávanie sa s dynamikou u Plachetku, držali s ním krok v prevažne vysokej dynamickej hladine. Tak či onak, o vznešenom pôvabe, sálajúcom z mozartovskej poetiky, sme mohli zväčša skôr snívať.

Adam Plachetka nezačal šťastne. Jeho Papageno z Čarovnej flauty (Ein Mädchen oder Weibchen), ktorému predchádzala predohra k opere, bol príliš zaťažený veľkosťou a objemom tónu, vo výraze absentovala hravosť a ľudová naivnosť, priamo sršiaca z povahy čísla. Ária Narda (prezlečeného Roberta) Con un vezzo all’italiana z La finta giardniniera (Záhradníčka z lásky, u nás udomácnený názov vychádza z nemeckého prekladu), je aj svojou trojjazyčnosťou plná šarmu a vtipu, provokujúceho interpreta uvoľniť uzdu farebným a dynamickým variáciám hlasového prejavu. Plachetkov výraz všetky tieto možnosti nevyužil (opäť jeho dynamickej škále chýbali nižšie stupne), hoci v barytónovej polohe sa cítil technicky i jadrnosťou tónu celkom bezpečne.

Z dramaturgického hľadiska osviežujúco pôsobili dve nasledovné čísla. Predohra Les petits riens (Malé nič) vznikla ako interludium do zabudnutej opery Niccolò Piccinniho, z ktorej sporadicky ožíva len nadlho stratená Mozartova vsuvka. S podobným, dobovo nie až takým neobvyklým zámerom, sa zrodila koncertná ária Un baccio di mano, komponovaná pre operu Pasquala Anfossiho Le gelosie fortunate. Adam Plachetka do nej vložil svoju sýtu basbarytónovú farbu a plynulé frázovanie, aj keď rafinovanosť výrazu mohol rozvinúť nápaditejšie.

Predohra ku Così fan tutte v podaní Klaudovho orchestra preferovala tvrdšie farby a vo vybrúsenosti zvuku mala medzery. Z dvoch árií Guglielma je vzácnejšie počuť prvú, Rivolgete a lui lo sguardo, ktorú skladateľ v poslednej chvíli z opery vyňal, no v praxi býva do nej často vkladaná. V bratislavskej inscenácii sme ju nepočuli, no – zaspomínajme si – práve ňou vyhral dnes svetovo renomovaný barytonista Marcus Werba prvý ročník Medzinárodnej speváckej súťaže Hommage à Lucia Popp (žiaľ zaniknutej)roku 1996. V Plachetkovom podaní vyznela až s prílišnou energiou a dramatickým objemom v tóne, takže rôzne textové nuansy vystatovačného Guglielma sa trocha zlievali. Prvú polovicu večera uzavrela Guglielmova ária z 2. dejstva Donne mie, la fate a tanti, kde bol dynamický akcent na nahnevanosť „obete“ nestálosti žien skôr namieste.

Po predohre k opere Idomeneo, rè di Creta, zahranej Hilaris Chamber Orchestrom občas v náležitých dramatických líniách (ľahkosť sláčikových behov bola skôr utajená), sa pokúsil Adam Plachetka vyrovnať s náročnou koncertnou áriou pre bas a orchester Mentre ti lascio, o figlia. Žiaľ, v nej sa odhalila istá nevyrovnanosť tónu v polohách, kde najmä nižší stred, pri pokuse nasadiť mezzoforte, strácal farbu a koncentrovanosť. Trocha sa z atmosféry vytrácala aj ústredná nálada smutnej rozlúčky otca s dcérou. Naproti tomu Adamovi Plachetkovi výborne vyšla ária Figara z 1. dejstva Figarovej svadby Non più andrai, ktorú uviedol s konečne uvoľneným výrazom v krátkom secco recitatíve. Mala fazónu v kreovaní atmosféry, energiu i vtip. Po nej nasledovala ária grófa Almavivu (umelec má v repertoári obe postavy) Hai già vinta la causa, kde si Plachetka uplatnil vlastnú licenciu, keď niektoré pasáže si podľa vlastného vkusu upravil do vyššej polohy. Nuž áno, doložil, že je väčšmi barytonistom než basistom, ale efekt tohto ťahu považujem za problematický. Najmä, keď v závere brilantnosť ozdôb nahradilo zlievanie tónu.

Posledný blok oficiálnej časti programu patril Donovi Giovannimu. Serenáda Deh, vieni alla finestra nie je Plachetkovou parketou. V druhej strofe sa síce pokúsil o zaliečavé mezza voce, no nedotiahol ho do konca. Oveľa priliehavejšie predniesol áriu Dona Giovanniho Metà di voi qua vadano, do ktorej vložil uvoľnený výraz, dokonca sa aj mierne fyzicky pohol zo strnulej pózy, a ária vyznela sviežo, živo a „divadelne“. Populárnou Leporellovou Madamina!, il catalogo è questo, zaspievanou plným, stále sviežim tónom a plynulým prechodom medzi registrami, sa naplnil obsah večera.

  1. 1
  2. 2

Hodnocení

Vaše hodnocení - A. Plachetka & Hilaris Chamber Orchestra a Z. Klauda (Bratislava 6.11.2017)

[Celkem: 209    Průměr: 4.5/5]

Související články


Reakcí (12) “Adam Plachetka v Bratislavě a polemický Mozart

  1. Ďakujem pekne za recenziu, s ktorou musím súhlasiť. Nie som síce taký odborník ako pán Unger, ale v porovnaní s predchádzajúcimi, takmer 100% koncertmi agentúry Kapos bol tento mierne slabší. Napriek tomu, koncert sa mi páčil a ja by som mu možno pripísala hodnotenie 85%. Zdá sa, že vnímanie Mozarta, a nie len jeho, nová generácia si troška prispôsobuje svojej dobe…

  2. My sme boli s priateľmi tiež na koncerte pana Plachetku a Hilaris Chamber Orchestra a som veľmi prekvapený z tejto zvláštnej recenzie p. Ungera, lebo sa mi zdá , že sa veľmi nestotožňuje s realitou a nevystihuje tú fantastickú atmosféru, ktorú sme ako publikum zažili vdaka mladým, nadšeným ale zároveň uznávaným interpretom, ktorí priniesli do Reduty úžasnú energiu,a zároveň vkusne a poučene interpretovali môjho obľubeneho skladateľa. Po rokoch som v Bratislave zažil ako má Mozartova hudba naozaj znieť a mám pocit že tak ako sa vdaka mladym talentovanym interpretom – solistovi Plachetkovi, dirigentovi Klaudovi a Hilaris orchestru,ktory vedie dalsi vyrazny umelec – p. Alan Vizváry , priniesla vlna autentickej ale zaroven vašnivej interpretacie, tak by bolo potrebne vymenit aj staru strukturu medzi slovenskymi kritikmi, ktori urcuju umelecky smer a estetiku na SR zastaralym, nepravdivym spôsobom. Dakujem agenture Kapos , ze dala priestor tak vyraznym interpretom, ktori vsetci na urovni reprezentuju v zahranici svoje rodne Cesko – slovensko. Budem sa tesit na dalsie koncerty tohto vynimocneho mladeho telesa ktorym nepochybne HCO je a solistovi Plachetkovi a dirigentovi Klaudovi prajem v Prahe viac objektivnych kritik!Publikum bolo nadsene a davno som nezazil takuto sugestivnu atmosferu dokonca ani Venice baroque orchestra nehrali den predtym s takou energiou ako mlady orchester Hilaris. Vazme si co mame doma. Pekny den prajem

    1. ad amadeus: iny nazor nemusi znamenat „staru strukturu“, „zastaralu a nepravdivu“ estetiku. Toto konstatovanie znacne degraduje uroven Vasho bohorovneho tvrdenia, no aj napriek tomu budem reagovat. Co je pravdiva a nepravdiva estetika, to asi sotva niekto rozsudi.
      Mame asi spolocne len to, ze pre nas oboch je Mozart oblubenym skladatelom. Keby nim nebol, by som o.i. neprijal ponuku organizatora napisat sprievodny text do bulletinu. K interpretacii Mozarta: len na jedinom priklade mojich osobnych navstev Salzburskeho festivalu (dufam, ze tento festival je aj pre Vas dostatocne relevantny) dolozim, ze som bol svedkom roznych ponati opier tohto genia. Pristupy dirigentov, pocnuc Gielenom (Idomeneo, r.2000), cez Harnoncourta (La clemenza di Tito, 2003,2006), Boltona (Unos zo serailu, 2003, La finta giardiniera, 2006), Ph.Jordana (Cosi, 2004), Mutiho (Car.flauta 2005), Minkowskeho (Mitridate, 2005), Hardinga (Giovanni, 2006), de Billyho (Giovanni, 2008)… po Christieho (Il re pastore, 2012), ci naposledy Ettingera (Figarova svadba, 2015), sa v koncepciach i estetikach roznili a napriek tomu, ze nazory medzinarodnej kritiky neboli vzdy rovnake, zakazdym som vedel ocenit to, co bolo stylove a originalne zaroven. Ak tomu neverite, zajdite si niekde do archivu a precitajte si. Nehovorim o mozartovskych predstaveniach, ktore som videl inde vo svete, pre Vas by to bolo aj tak zbytocne. Ale nemusime behat len po svete. Ked v Kosiciach dirigoval P.Gatto Figarovu svadbu, bol som nadseny, podobne aj z Giovanniho pod Haiderovou taktovkou v SND. K Hilaris Chamber Orchestra (pekny ceskoslovensky nazov, vsak?) sa uz vracat nebudem, nemam dovod revidovat svoj nazor na dane podujatie. Mozno nabuduce ma presvedcia o opaku. Historia tohto telesa je kratucka, nevylucujem, ze sa vypracuju a budu vnimat Mozarta v celom spektre jeho dynamiky, farieb, vyrazu. Zaroven si vsak dovolim vyslovit pochybnosti, kedze agresivna, netolerantna a argumentacne nepodlozena kampan, ktoru jej clenovia vedu proti mne na facebooku (nie som v nom zaregistrovany, takze vsetko som necital), nesvedci o tom, ze maju schopnost sebareflexie, prijatia ineho nazoru a najma elementarnej komunikacnej slusnosti. Tym ale maluju obraz o sebe o ich kulturnej a mentalnej vybave. Uz len poslenu vetu: Reakcia publika a najma sprofanovane ovacie postojacky, nie su pre mna (a som hlboko presvedceny, ze ani pre nikoho z kolegov), kriteriom hodnotenia vykonov. Respektujem nazor divakov, ale pod recenziu sa podpisujem ja a nie anonymna masa.

      1. Vážený pán recenzent. Ďakujem za Vaše podrobne vysvetlenie, vážim si ,že sa zaoberáte mojim komentárom. Je úžasné ,že ste mali možnosť chodiť po svete a vidieť mnohých veľkých interpretov,na tom sa človek určite veľa naučí. Ale predsa mi neda,že za to že Hilaris Chamber Orchestra,ktorý založil popredný slovenský umelec pán Alan VIZVARY(v životopise má uvedené že je odchovanec triedy jedného z najlegendarnejsich koncertmajstrov všetkých čias- Gerharda Hetzela ( Wiener Philharmoniker)je mlady a funguje len 4 roky,tak si nezaslúžia až také zavrhnutie a odsúdenie z Vašej strany. Prišla mi dosť zvlastna posledná veta o Tom,že nabudúce by ste poprosili orchester vyšších kvalít…To mi príde,pri všetkej úcte, že tomuto ambicióznemu telesu už nedávate šancu. Budem sa opakovať ale mali by sme si vážiť na Slovensku že tu je tak zapaleny ,nadšený orchester , zložený naozaj zo slovenskej,českej a že vraj aj občas rakúskej špičky muzikantov ktorý nieje dotovaný štátom . Prepáčte mi opovazlivost ale na koncertoch našich štátnych orchestrov mi chyba nielen zápal a vášeň v hraní ale aj poctivosť a snaha o autenticitu už vôbec..Myslím že vy ako kritici a hudobní odborníci by ste mali takejto úprimnej snahe pomáhať a podporovať a nie ju pochovávať. Mám veľa známych aj profi muzikantov ktorí boli na koncerte a povedali že táto vysoká úroveň bola nezvyčajná na domáce slovenské pomery…Takže to len na margo toho že publikum netvorili len nevzdelanci a amaterski ctitelia hudby ako napríklad ja… Prajem vela úspechov a ospravedlnujem sa ak som sa Vás nejak dotkol.

        1. Dobry den, povazoval som len za potrebne korigovat niektore Vase vyjadrenia, tykajuce sa – zjednodusene povedane – spravnej a falosnej estetiky. V tom kategorie neexistuju a ja som schopny prijat (pripadne s vyhradami, na ktore ma kazdy autor recenzie pravo) aj taku, ktora sa nekryje s mojimi preferenciami. Bol by som velmi rad, keby som mal dovod zmenit nazor aj na spomenuty orchester (priznavam, nepoznal som ho, kedze viac sa venujem opernej hudbe), no – a to musim znova opakovat, je ked Vy nie ste tym pravym adresatom – dozvedel som sa a je to zdokladovatelne, ze jeho clenovia publikovali na facebookovom statuse na moju adresu osocujuce a hlavne jednoznacne klamne udaje, ktore su, zial, za ciarom beztrestnosti (dotycna osoba urcite vie, o co ide). To je ale uloha pre pravnikov a vlastne to sem nepatri. Nepochybujem o tom, ze mnohych divakov koncert uspokojil ci nadchol z kazdeho hladiska, ja som si dovolil prezentoval nazor, ktory nebol az taky jednoznacny. Zhodou okolnosti sa zhodoval s mienkou kolegov, ktori uz pisali, ci este recenziu odpublikuju. Ale v percentach vyjadreny vysledok (70%) je dost vysokym cislom, zvlast ked ide o zacinajuci orchester. Rezervy teda su, no ak si ich nedokazu samotni umelci vyhodnotit, bude to len na ich skodu. S pozdravom PU

      2. dobrý deň. Ja som osobne síce na koncerte nebola, ale počula som Hilaris interpretovať Mozarta, a nielen. Čítala som pozitívne ohlasy na tento mladý orchester z rôznych strán, recenzie naň boli od výborných muzikantov. Preto je mi zvláštna veta vo vašej recenzii “ že poprosíte nabudúce orchester vyšších kvalít“. Tá veta môže toto teleso viacmenej dosť dehonestovať. Čítala som na sociálnej sieti komentáre členov Hilaris, ale nemyslím si, že sa tým oni dehonestovali. Vyjadrili len svoj názor, rovnako ako vy. Elemenárna slušnosť o ktorej píšete je povinná na oboch stranách. Z jedného koncertu vyvodiť záver, že sa jedná o orchester nižžích kvalít je podľa mňa trúfalosť. Ja som čítala s Vami rozhovor, kde ste sa vyjadril o dirigentoch nižžích kvalít, a orchestroch nižžích kvalít, že sú skvelé. Všetko je to potom asi uhol pohľadu.

          1. To či to nebolo štýlové,vážený pán hytat si bude môcť vypočuť široká verejnosť onedlho v nahrávkach zo spomínaného koncertu. Budeme sa veľmi tešiť keď budete zdieľať naše videa rovnako s nadšením ako sa zapájate do trolovania.. Pekný den

  3. Sledujúc diskusiu tu i na FB nadobudla som nepríjemný pocit z dosť nepriateľskej atmosféry, ktorá asi vôbec na našu pôdu nepatrí. Veď skutočne kariéra Hilaris nezávisí od kritiky Ungera i akokoľvek by bola prísna. Už som mala pripravený dlhší vstup, keď som si prečítala slová pána Petra Blehu (na doremixe), ktorý úplne vyjadroval i moje názory. Len krátky citát z jeh dosť obsiahleho príspevku k pondelňajšiemu koncertu a situácii po ňom:
    „Aj na vystúpenie Hilaris chamber orchestra sa dá pozrieť z úplne iného uhlu, než z akého sa naň pozerali doteraz zverejnené dve recenzie. Orchester hral na pondelkovom koncerte nepochybne s veľkou mierou nadšenia pre vec. Je vždy cítiť rozdiel, ak sa hrá tzv. iba „pre čiarku“ a ak sa hrá z presvedčenia. A tentokrát bolo zapálenie hráčov a energiu, dokonca povedal by som až vášeň, naozaj cítiť. “
    Áno, a diváci to cítili a odmenili.
    Nič však nebráni členom Hilaris, aby sa zamysleli i nad slovami pána Ungera i pani Ursínyiovej. Veď isto ani oni sami si nemyslia, že sú úplne nakvalitnejším orchestrom…:)

  4. Vážený pán MUDr.Unger, autor recenzie na koncert A.Plachetku a HCO. Chcela by som Vám veľmi pekne za tak negatívnu kritiku,lebo vďaka nej sa značne rozšírila fanúšikovská zakladna Hilaris Chamber Orchestra,široká verejnosť sleduje naše videa,povzbudzuje nás v našom boji za spravodlivost,stoja za nami aj tí čo neboli na koncerte,lebo vedia z množstva pozitívnych hlasov aj odborného publika,že tento koncert bol na vysokej umeleckej úrovni. Dostali sme ponuku priamo z Vašej milovanej Viedne hneď po koncerte,keďže sme viedenského dirigenta presvedčili o našej interpretácii Mozarta. Pani Ursinyovej dakujeme za objektívni kritiku lebo aj keď nebola veľmi pozitívna,bol to len odlišný pohľad na interpretáciu.Pani Ursinyovu si veľmi vážime. A vás pán Unger budeme odteraz pozývať na všetky naše koncerty,budete mať vyhradené najlepšie VIP miesto a budeme sa tešiť ďalším negatívnym kritikam, ktoré nám dodajú ďalšiu chuť pracovať na sebe ďalej,lebo je to pre nás znamenie že našu prácu robíme dobre! Ja si uvedomujem že som nie vo všetkých vyhláseniach reagovala adekvátne ale napriek tomu si stojím za mojím názorom na Vašu „kritiku“. Náš líder a zakladateľ HCO- Alan Vizvary nemá čas reagovať v týchto diskusiách,nakoľko celé dni sa venuje svojej milovanej hudbe, husliam a Mozartovi. Posiela Vám ale odkaz a bol by rád,keby ste si našli čas na pozretie tohto videa, rozhovoru maestra N.Harnocourta (náš vzor okrem iných). Toto video sa hodí ku aktuálnej kauze okolo nepohodlného HCO.https://m.youtube.com/watch?feature=youtu.be&v=mwmKCf3M0vU

Napsat komentář