Americký režisér Thaddeus Strassberger nejen o svém Maškarním plese v Innsbrucku

  1. 1
  2. 2
  3. 3
Thaddeus Strassberger má za sebou značné množstvo úspešných produkcií vo významných operných domoch. Ako pracuje s ľuďmi na scéne, čo ho naučila práca na Wall Street, jeho vnímanie provokatívnosti réžie, estetika ľudského tela, ale aj politika a identifikácia s národnosťou sú témy, o ktoré sa podelil v nasledujúcom rozhovore.
Thaddeus Strassberger (foto Evgeny Potorochin)


Thaddeus Strassberger: Úlohou režiséra je koncentrovať idey a energiu do jedného prúdu. A táto energia by mala byť pôsobením jeho vízie násobená, nie limitovaná

Opera ako žáner v Spojených štátoch nemá také silné zázemie a nie je tam taká silná operná kultúra ako v Európe. Ako si sa dostal k tomuto žánru a čo ťa k nemu pritiahlo?

Keď som mal 10 rokov, moja rodina ubytovávala japonského zahraničného študenta v rámci výmenného študijného pobytu a jednou z jeho súčastí bola prezentácia lokálnej západnej kultúry. Ja som išel tiež a bol som unesený. Možnosť nechať sa okamžite preniesť na iné miesto v inom čase bola pre mňa úplne fascinujúca. Nepovedal by som, že v Amerike nie je operná kultúra, možno len nie v takom rozsahu a tak hlboko preskúmaná, v konečnom dôsledku je to dovezená kultúra. Však v rozsahu povedzme desiatich rokov vzniká pôvodná americká opera, v USA žijú skladatelia a venujú sa kompozícii tohto žánru.

Čo ťa ako režiséra fascinuje na tvojej práci?

V prvom rade je to možnosť zostaviť kreatívny team a zhmotniť niečo, čo predtým existovalo len ako myšlienka, a výsledok zrazu stojí priamo pred tvojimi očami. To, čo stvárňujem na javisku, nie je dokumentovanie reality. Je to zbieranie rôznych vplyvov, ktoré potom „varím“, až kým polievka nemá správnu chuť. Je možné, že množstvo elementov nemá správny historický kontext alebo farbu, náboženstvo, politiku, no spolu vytvárajú obraz, ktorý je v istom zmysle kompletný.

Mala som možnosť vidieť scénu Verdiho Maškarného bálu a tiež množstvo fotografií scén, ktoré si navrhol. V porovnaní s minimalistickou náznakovou scénou, ktorá je jedným z pomerne trendových prúdov, tá tvoja je opakom tejto tendencie. Je plná farieb, vôní, detailov, rekvizít…

Je plná všetkého, čo je potrebné na rozpovedanie príbehu. Ak si si všimla, všetko, čo je na javisku, je využité. Životy a príbehy, ktoré rozprávame, sú bohaté a komplikované, a teda objekty, ktoré používam na ich rozpovedanie, sa tiež môžu zdať bohaté a komplikované. Ako dizajnér neobjavujem nič nové, len zbieram existujúce a verím, že to kombinujem spôsobom, akým to doteraz kombinované ešte nebolo. V produkcii Maškarného bálu využívam elementy afrokaribskej voodoo kultúry a kombinujem ju s elementami latinsko-amerického katolicizmu, ale vyskytuje sa tam veľa elementov striktne zakorenených v európskej katolíckej kultúre, a verím, že táto kombinácia sa vo výsledku bude javiť autentická.

Ak správne rozumiem, nejde o realistický obraz, ale o zmiešenie rôznych vplyvov, ktoré tak detailne opíšeš, že na diváka pôsobia, akoby išlo o realistický obraz.

Presne. A to je aj to, čo nájdeš vo všetkých kvalitných starých filmoch. Pasoliniho filmy napríklad, je tam niekoľko roztrúsených elementov, no v závere máš pocit, že je to presne tak, ako to má byť. Tiež ak sa pozrieme na súčasné kvalitné tv série, ako je napríklad House of Cards, Breaking Bad. Sú tam veľmi silné obrazy s ničím zbytočným. Alebo keď ideme do minulosti a pozrieme sa na Caravaggiove obrazy, zdá sa, akoby na obraze bolo viac, ako tam v skutočnosti je, vďaka temnote, ktorá zahaľuje viditeľné.

Spomenul si pocitové, vizuálne a atmosférické inšprácie – kde nachádzaš ideový materiál, ktorý uplatňuješ v tvorbe?

Nejaktuálnější zprávy ze světa hudby přímo do Vaší schránky

[mc4wp_form id="339371"]
  1. 1
  2. 2
  3. 3

Mohlo by vás zajímat