Americký režisér Thaddeus Strassberger nejen o svém Maškarním plese v Innsbrucku

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Od režiséra sa očakáva, že by mal mať vynikajúce schopnosti pracovať s ľuďmi a tiež schopnosť časového manažmentu. Ty si mal už tri týždne pred premiérou Maškarného bálu úplne hotovú štruktúru, a to, čo v práci nasledovalo, bolo len rozpracovávanie situácií, hľadanie možností riešenia detailov a ich selekcia. Vždy si mal takú schopnosť organizácie, alebo ťa to naučila skúsenosť?

Zdroje v divadle sú limitované, od vlády dostávame stále menej peňazí na kultúru a zároveň máme toľko iných možností na zábavu, aj cestovanie je jednoduchšie. Preto si myslím, že moja rola dizajnéra a režiséra je byť čo najefektívnejší v rámci zdrojov, ktoré mám k dispozícii. Moja časová a zdrojová ekonómia možno pochádza ešte z čias, keď som pracoval v bankovníctve, na burze na Wall Street, kde cieľ je proces a efektivita, žiadna kreativita, len odpoveď na otázku, ako za čo najkratší čas dosiahnuť čo najväčší efekt – peniaze! Tam som sa naučil, ako komunikovať s ľuďmi, aby som ich motivoval k čo najlepšiemu výkonu a spolupráci. Musíš vedieť počúvať, ale aj vedieť, kedy počúvať prestať, lebo nie všetko, čo ľudia hovoria, je zaujímavé. A mojou úlohou je samozrejme inšpirovať a pracovný proces má byť príjemný, vždy sa snažím priniesť humor do situácií aj napriek tomu, že robíme tragédiu. Humor vždy prelomí napätie. Dôležité je tiež rešpektovať prácu iných a byť za ňu vďačný, v konečnom dôsledku to ľudí motivuje dať zo seba viac. Ale to nie je len o divadle, je to dobrý spôsob, ako žiť vlastný život.

Tvoja vďačnosť za snahu každého jednotlivca je výnimočná. Počuť režiséra povedať „vďaka za skvelý job!“ niekomu, kto „len“ prejde po javisku zľava doprava, nie je bežné. Aj zboru vieš dať pocit, že hoci sa na javisku objavujú ako jednotná masa, každý z nich má svoj príbeh a dôležitosť v celku, čo sa odráža v energii na javisku a celkovom výsledku.

Aj keď sa komparz objaví v príbehu len na pár minút, fakt, že tam je, má svoju dôležitosť a tá je pre mňa rovnako veľká, ako keď vysvetľujem Riccardovi, ako poňať záverečnú scénu, kde umiera, preto to nikdy nie je „iba“ zborista, „iba komparzista“.

Nakoľko berieš predstavenie z marketingového hľadiska ako produkt, ktorý treba predať, keďže ako sme vraveli, publikum má množstvo možností, ako stráviť večer a kde minúť peniaze?

Beriem to do úvahy, ale nie v prvom pláne. Mojím cieľom je v tomto prípade rozšíriť očakavánie publika. Ak som v Amerike, kde sú diváci zvyknutí na klasické produkcie, prinesiem na scénu niečo možno šokujúcejšie. V Európe, kde sú ľudia v opere zvyknutí takmer na všetko, je možno neočakávané priniesť „peknú“ inscenáciu. Opera nie je McDonald’s, ktorého úlohou je naplniť očakávania zákazníkov. Beriem úlohu opery ako niečo, čo má rozšíriť jeho hranice a priniesť výzvu jeho očakávaniam.

Thaddeus Strassberger (foto archív autorky)

Pochádzaš z Oklahomy, žiješ v Londýne a pracuješ najmä v Európe a USA. Je ťažké prekonávať kultúrne rozdiely, stále sa prispôsobovať novým situáciám a podmienkam?

Snažím sa vyťažiť čo najviac z miesta, kde som. Viem, že som tam obmedzenú dobu, a preto ignorujem nepríjemné (ak to nie je priamo spojené s prácou) a zameriavam sa na pozitívne. Hoci máme rozličné kultúrny, politický, náboženský pôvod, ľudská nátura je rovnaká. To, čo sa mení, je možno pracovná morálka, bezpečnosť pri práci, pracovný čas. Niekde od teba vyžadujú skôr prístup diktátora, inak môžeš vyvolať dojem, že si slaboch. Ak inde budeš diktátor, povedia ti, že s takým kreténom nerobíme. Prístup treba opäť prispôsobiť efektivite výsledku. A som rád, že som nútený meniť svoje metódy. Niekde vedieš koňa mrkvou, inde bičom.

A čo domov? Čo je pre teba domov a kde sa nachádza? Národná príslušnosť, vlastenectvo?

Doma sa cítim v divadle. Každé divadlo má javisko, orchestrisko, publikum. Do ktoréhokoľvek mesta prídem a poviem taxikárovi „Bolshoi Theatre, Stadstheater, Landestheater…“, on vždy vie, kde to je, nemusím ani vedieť ulicu. Pocit domova definitívne záleží od ľudí. Nikdy som nemal ten patriotický pocit identifikácie sa s miestom narodenia a so zemou. Súčasná politika USA je absolútne proti môjmu presvedčeniu, ale necítim to v zmysle „môj ty bože, moja krajina ide týmto smerom!“ Skôr je to, že nejaká krajina sa rozhodla ísť týmto smerom. Iste súcitim s ľuďmi, ktorí v nej žijú, a tento politický smer ich ovplyvňuje, no necítim za to osobnú zodpovednosť. Keby mi niekto dal možnosť žiť voľne kdekoľvek na svete bez pasu, nič by ma neurobilo šťastnejším. Niekto má ten pocit, že to jedlo, čo varila jeho stará mama, je to najlepšie na svete. Ja som očarený rôznorodosťou kuchýň sveta, keď jem mexické alebo uzbecké jedlo, mám pocit, že jednoducho je súčasťou môjho sveta. Stačí, keď sa pozriem medzi svojich priateľov, napočítam minimálne 50 národností, miesta ako Mongolsko, Arménsko, Južná Kórea, všetky štáty USA – to sú ľudia, s ktorými spolupracujeme a tvoríme niečo, čo je pre nás vášňou. Tak sa stávajú mojou rodinou. Keď začneme spolupracovať, hneď sa bavíme na témy ako politika, náboženstvo, závisť, zrada, nevera… Ak pracuješ v inom povolaní, nie sú to témy, ktoré bežne riešiš so svojimi kolegami. Ale prvý deň, čo som ťa stretol, diskutovali sme o vášni, odmietnutí, sexualite, nie je tak?

Je fakt, že v tomto povolaní musíme ísť oveľa viac do hĺbky, keďže priamo pracujeme s emóciami, a preto úprimnosť a pravdivý obraz je to, čomu sa musíš denne pozerať do tváre. Ako sa ty v práci reflektuješ, udržuješ kontakt so sebou, aby si na javisko prinášal pravdivé umenie?

Asi by ma unavovalo vymýšľať stále niečo nové a navyše, mojou úlohou ako režiséra nie je byť na javisku, ale pomôcť umelcovi k pravdivému výkonu. To je aj jeden z dôvodov, prečo chcem ovládať rôzne jazyky. Hoci je to základná slovná zásoba, umelec sa hneď cíti lepšie, keď sa mu prihovoríš jeho jazykom, a mojou úlohou je priviesť ho do stavu, kedy sa na javisku cíti pohodlne. A jazyk tomu určite napomáha.

Ak chceš, aby niekto urobil na scéne niečo provokatívne, a ten človek sa necíti príjemne v tej situácii, ako s tým pracuješ?

Nejaktuálnější zprávy ze světa hudby přímo do Vaší schránky

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Mohlo by vás zajímat