Ani Shakespeare, ani Prokofjev. Romeo a Julie Natálie Horečné v SND

  1. 1
  2. 2
  3. 3

… niekoľko odtieňov sivej
Podnadpis Tak ako včera… tak trošku definuje a ospravedlňuje zároveň zosúčasnenie Shakespearovho príbehu, aj keď vlastne doba, v ktorej sa odohráva, nie je v predstavení určená. Podobné je to aj s miestom. Môže ísť o Veronu, ale aj nemusí. Scénografia (Christiane Achatzi) je veľmi jednoduchá: v prológu sa na podstavci nachádza silueta milencov zahalených bielou podsvietenou látkou, prvému dejstvu dominujú mohutné kulisy dvoch oproti sebe stojacich poloblúkov v tvare orlích hláv a v druhom dejstve sa nad účinkujúcimi týči veľký zavesený kríž. Svetelný dizajn nie je takmer vôbec dramatický a mdlo nasvietená scéna pôsobí nudne, staticky a zastaralo. Kultúrnym šokom je projekcia bežiaceho bieleho koňa v závere baletu. (Nápad blížiaceho sa zvieraťa diváci už videli v Kyliánovom balete Gods and Dogs, s ktorým Nederlands Dans Theater 2 vystúpilo pred časom v SND). Zbytočné a štýlovo úplne z iného baletu.

Sergej Prokofiev: Romeo a Júlia – Tak ako včera… – Raphael Shuster (Veronský princ), Reona Sato, Artemyj Pyzhov (Duše) – SND Bratislava 2017 (zdroj SND Bratislava)

Kostýmy (Christiane Achatzi), aj keď majú byť tiež neutrálne, pri mnohých postavách čerpajú strihy a detaily z Ázie. Farebnosť baletného zboru ostáva úplne nevýrazná (okrem hercov). Menej ako 50 odtieňov sivej. V dave svietia biele šaty Júlie, Romeo zaniká. Výrazný je kostým pátra Lorenza, ktorý má žiarivo žltý oblek s motýľou podtlačou a veľkým flitrovým krížom vyšitým na plášti (na zadku). Nápad a náznak invenčnosti vidieť pri šatách Lady Kapuletovej, ktorej bledučko modrý odev prináša na javisko záchvev elegancie. Všetky postavy s výnimkou Lorenza majú spoločný jeden neprehliadnuteľný prvok: ponožky telovej farby. Tento „módny“ doplnok je charakteristický pre tvorbu Nederlands Dans Theater a choreografov, ktorí zo súboru vyšli. Ťažko sa s nimi stotožniť, ale popri ostatných kostýmoch ide o zanedbateľnú chybičku krásy. Celý balet je vizuálne ponurý, čo je veľká škoda, z dizajnu necítiť okrem všadeprítomného šera takmer nič. Najkrajším obrazom je „živé súsošie“ milencov v prológu, ktoré sa stalo aj základom vizuálu predstavenia.

Dominantný tanec
Samotná podstata predstavenia – tanec – ponúka množstvo zaujímavého prvkového materiálu. Horečná pri tvorbe choreografie vychádza predovšetkým z techniky klasického tanca, pričom jednotlivé základné prvky obmieňa, hľadá v nich inú estetiku. V plnej miere sa prejavuje choreografkina fantázia a schopnosť pohybovo uchopiť emócie. Podobne ako tomu bolo pri Slovenských tancoch, aj tu využíva pri zborových scénach kánon, javisková kresba je obmedzená na základné tvary, bohatá je partnerská práca. Mínusom je prekombinovanosť niektorých krokových väzieb v momentoch, kde by bola vhodnejšia herecká akcia, zastavenie alebo výrazné gesto. Ak by šlo o abstraktný tanec, táto výčitka by bola bezpredmetná, ale dejový balet musí byť v prvom rade čitateľný. Moderné vyjadrovacie prostriedky umožnili súboru precítiť šírku a hĺbku pohybového materiálu, ako i naplniť jeho podstatu kvalitou predvedenia. Balet SND sa na oboch premiérach vysporiadal s Horečnej choreografiou veľmi slušne, i keď druhá premiéra sa mi zdala kompaktnejšia.

Do titulnej postavy Júlie boli obsadené členky baletného zboru Klaudia GörözdösIlinca Gribincea. Obe dámy sa zhostili svojej postavy so cťou, i keď každá sa so sólovou postavou vysporiadala po svojom. Na výkone Görözdös bol citeľný premiérový stres a snaha herecky naplniť veľkú plochu vyznela v konečnom dôsledku umelo. Gribincea uchopila svoju Júliu prirodzenejšie a celkový dojem bol uvoľnenejší a uveriteľnejší. U oboch mi však chýbala detská zvedavosť, výraznejší moment, keď si dievča uvedomuje premenu na ženu (ale to je skôr vecou dramaturgie). Romeo Petra Dedinského bol sebavedomý, takmer s civilným prejavom. Igor Leushin bol chlapčenskejší a hravejší. Postava Romea neponúkla z môjho pohľadu sólistom dostatočne veľkú plochu na herecky jasne stvárnenú vyprofilovanú postavu a jej vývoj.

Naopak postava pátra Lorenza dostala priestoru viac, než je bežné. Andrej Szabo sa jej zhostil s dramatickým výrazom jemu vlastným. Svojím preexponovaným prejavom akoby chcel celé predstavenie zachrániť a vďaka svojej výraznej postave bol skutočne dominantnou postavou prvej premiéry. Lorenzo Adriana Ducina bol prefíkaný a rafinovaný a v jeho podaní mal úplne iný rozmer. Komika Mercutia stvárnili Juraj ŽilinčárGlen Lambrecht. Obaja podali technicky bezchybný výkon, ale kvôli nedostatočnému priestoru sa nemohli naplno prejaviť ich komické charaktery. Podobný problém vidím v stvárnení postavy Tybalta, ktorý presýtený nenávisťou striehne na každú zámienku vyprovokovať bitku s nepriateľom. Takúto plochu pri stvárnení svojej postavy Mergim Veselaj nedostal a musel si vystačiť s plytkým stvárnením Tybalta.

Postava Benvolia je v tomto spracovaní takmer neviditeľná, no slušne je spracovaná postava poštára, ktorý je vážny a vtipný zároveň. Martin Kreml dokázal spojiť do svojho prejavu obe tieto polohy a v kombinácii so svojimi dokonalými baletnými líniami predviedol vskutku profesionálny výkon. Jeho alternácia Michael Abzalov mu ani napriek vynaloženej snahe nemohol konkurovať. Reona SatoArtemyj Pyzhov zaujali svojím plastickým predvedením Duší. Postava Lady Kapuletovej je na môj vkus málo výrazná, divák nepostrehne jej latentný vzťah k Tybaltovi ani jej špecifický vzťah k dcére. Väčšiu plochu má až pri monológu nad mŕtvou Júliou. Obe predstaviteľky – Chelsea AndrejicViktória Árvová – si za profesionálny výkon zaslúžia pochvalu.

Veľmi expresívny prejav predviedol v závere baletu Raphael Schuster, ktorý stvárnil Veronského princa. Pozornosť na seba upriamil najmä nástojčivým kričaním, ale i jeho tanečná variácia mala svoje pohybové kvality a výraznú dynamiku. Z epizódnych postáv vynikli Abraham a Baltazár: Chiaki HondaAnna Vágnerová podali veľmi sústredený výkon s dôrazom na presnosť každého pohybu a tromfli aj alternujúce dvojičky Sakura a Sumire Shojima, ktoré sú známe stopercentnou zohratosťou.

Romeo a Júlia. Shakespearov fiktívny príbeh milencov zľudovel do takej miery, že davy turistov sa denne tlačia pod Júliiným fiktívnym balkónom. Stáročia inšpiroval iných umelcov, medzi ktorými bol aj Sergej Prokofiev. A práve jeho nesmrteľná partitúra sa stala v tomto uvedení najväčšou „chybou“ predstavenia. Uvedenie rovnakého predstavenia s inou hudbou (ideálne pôvodnou) by bolo pravdepodobne plne akceptovateľné aj s použitím odlišnej dramaturgickej koncepcie.


Hodnotenie autora recenzie: 50 %

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Hodnocení

Vaše hodnocení - Prokofjev: Romeo a Júlia – Tak ako včera... (SND Bratislava 2017)

[Total: 18    Average: 3.3/5]

Související články


Komentáře “Ani Shakespeare, ani Prokofjev. Romeo a Julie Natálie Horečné v SND

  1. viděla jsem druhou premiéru a byť souhlasím s mnohým výše napsaným, myslím, že tento balet výborně sedne bratislavskému souboru. Vždy jsem zatím odcházela nešťastná z jejich klasických baletů, ale tuto neoklasiku myslím skvěle zvládli. výborné výkony, které si myslím i sami tanečníci užili. Jsem vděčná za celkové omlazení souboru a příchodu zahraničních tanečníků, kteří pomalu pomáhají celému souboru protančit se na lepší úroveň … takže za mě, díky za Romeo a Julie pro Bratislavu paní Horečná … VF

Napsat komentář