Baletní panorama Pavla Juráše (12)

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4

Môžete popisať ako táto súťaž Prix Carpeaux vo francúzskom Valenciennes prebieha? Čo je potrebné splniť, aké má kolá?

Tato soutěž je dvoukolová, první eliminační kolo probíhá v prostorech komplexu sportovního areálu, ve kterém působí i zdejší taneční škola. Postupující do druhého kola soutěží na scéně divadla Le Phenix, kde si mohou soutěžící zvolit klasickou či moderní variaci. Oproti ostatním jsem do druhého kola zvolila klasickou variaci, čímž jsem se odlišila od ostatních.

S koľkými finalistami ste v závere súťaže súperili?

Do druhého kola kategorie Excellence postoupily čtyři dívky z Belgie a Francie.

Čo konkrétne znamená vaša cena?

Tato cena pro mě znamená především motivaci do další práce. Je to ocenění pedagogů, kteří mě připravovali na tuto soutěž a kteří se mi ve škole věnují.

Máte svoj baletný vzor?

Vyhraněný vzor nemám, ale obdivuji více tanečnic jako například Světlana Zakharová, Daria Klimentová, Sofiane Sylva a Alina Cojocaru.

Čo vás čaká do konca školského roku?

Čeká mě především příprava na náročné závěrečné zkoušky a také příprava na Taneční mládí 2013.
***

Ku konci tohto týždňa vyšiel článok o chudobnom, podfinancovanom libereckom divadle (nájdete tu). Bohužiaľ tento problém prežitia umelcov nie je len problémom Liberca. Platy spomínané v článku sú vlastné aj ostatným súborom v republike. A neustále s tanečníkmi, ktorých poznám premýšľame, z akých to platov sa počíta priemerná výplata v republike, ktorá už je skoro o sto percent vyššia než tá ich. Prajem všetkým čitateľom Opery Plus príjemné Veľkonočné sviatky, nielen v kruhu rodiny či priateľov, ale aj napríklad s niektorými z nesmrteľných sakrálnych baletov významných svetových tvorcov. Pretože možno práve viera, nielen v Boha, ale v pozitívne ľudské konanie, dobro, úctu, mravný étos nám pomôže prekonať neblahý súčasný stav, ktorý sa valí na všetkých už dosť dlho. Po tom, čo rozčarovanie spôsobila Cena Thálie, ku ktorej som napísal krátku glosu, ktorá vyvolala nebývalý ohlas a dokonca som okrem rôznych anonymov, dostal len pozitívne reakcie zo strany tanečníkov nielen u nás ale aj zo zahraničia, rozčarovanie tanečníkom, ktorí tri mesiace na titule pracovali spôsobila neuskutočnená premiéra baletu Jesus Christ Superstar v Olomouci. Kto je zodpovedný, že týždeň pred premiérou sa manažment divadla prebudí a zistí, že práva k uvedeniu hudby nie sú a žiadna zmluva neexistuje? Teraz sa už v kuloároch šušká, že v júni nebude ani posledná baletná premiéra v Plzni.

Miesto premiéry divadlo nasadilo novú inscenáciu Labutieho jazera s hviezdnymi hosťami: ako Odetta/Odilia absolvovala svoj osobný debut v tejto role sólistka Národného divadla Praha Miho Ogimoto, vlaňajšia držiteľka Thálie za Giselle a jej partner z Národného divadla prvý sólista  Michal Štípa ako Siegfried. Sviatočné predstavenia v piatok a sobotu bohužiaľ nezaujali premiéry chtivé obecenstvo a tak sa rady v hľadisku preriedili. Škoda! Ak Štípa Labutie jazero tancuje už nejakých štrnásť rokov vie, čo Siegfried potrebuje v inscenácii v historickej budove Národného divadla, v Štátnej opere, v Národnom divadle Brno. Tak vytvoril i osobitého Princa pre malé, komorné prostredie v Olomouci. Užíva si bezstarostného Princa v prvom dejstve, v druhom je fascinovaný labutím zjavením, v treťom je nepríjemným spoločníkom na plese, kde dlho márne hľadá svoju Odettu a preto tak ľahko podľahne kúzlu čarodeja, keď vidí Odíliu. Romantický záver baletu je logickým vyústením rozprávkovej inscenácie, ktorá nestavia na prehnanej psychológii, ale Štípa v nej dominuje ako technicky i výrazovo zvrchovaný umelec, ktorý si zasluhuje svoj post v Národnom divadle Praha a svoje ocenenia.

Miho Ogimoto je nevyspytateľná interpretka, ktorá rovnako dobre nachádza mieru pre moderný repertoár a dokáže sa osobitým vnútorným procesom umelkyne vysporiadať s klasickým repertoárom, o čom svedčí aj jej Thália za Gisellu. V Odette nestavia do popredia technické schopnosti seba ako baleríny, ale stavia na prepracovanej meditatívnej polohe rozprávkovej princeznej. Hypnotickými dokonalými port de bras, výrazom, plastickým telom, ktoré dýcha a hlbokou muzikálnosťou vytvára mnohoraký obraz tejto nesmrteľnej roly. Nachádza jedinečnú a osobitú interpretáciu práve svojou hlbokou kontemplatívnosťou bez afektu. Odília je naopak úplne iná. Vláčne ruky Odetty sú preč, miesto nich je tu ostrá a vášnivá, krutá a zmyselná čarodejka, ktorá má moc a dokáže si ju užívať. A vychutnať. Posledné dejstvo je úplne iná Odetta. Jej ruky sú ťažšie, viac lomené, skoro by sa dalo povedať umierajúce.

Praha sa môže tešiť na Miho Ogimoto na scéne Štátnej opery, kde v Labuťom jazere čoskoro vystúpi. Možno preto, že to boli dva predstavenia za sebou, možno hosťujúcimi sólistami sa aj domáci súbor vzopäl k vzácne vyrovnanému výkonu. Orchester i corps de ballet. Hlavne orchester predviedol, že vie hrať zvukovo pôsobivo a tentokrát i husľové sóla zneli brilantne. Škoda, že marketing divadla nevytrieskal viac z toho ojedinelého, skutočne možno povedať premiérového predstavenia. Vo vitrínach nebolo o Ogimoto ani slovo a vedľa rukou písaného textu, že v „´čele´ představení se představí Michal Štípa“ sa skveli hrozné domáce fotografie. S webom a facebookom to nebolo o nič lepšie. Škoda. Možno mohlo byť divadlo plné a vychutnalo by si tento veľkonočný zážitok. A baletný majster si mohol všimnúť, že Ogimoto má tmavé vlasy a dublujúcu baletku v role bielej labute nenechať tancovať blondínku. Možno preto – na vysvetlenie pre niektorých nespokojných čitateľov – často používam slovo provinčné.

Foto Pat Bromilow-Downing, ČTK Michal Krumphanzl

Nejaktuálnější zprávy ze světa hudby přímo do Vaší schránky

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4

Mohlo by vás zajímat