Baletní panorama Pavla Juráše (13)
Tentoraz:
– Romeo a Júlia Massima Moriconeho v SND
– Dvaja mladí tanečníci v hlavnej role: Martin Kreml a Dominik Slavkovský ako Romeo
– Česká tanečná platforma štartuje
– Plátno pre tanečné filmy v Bio Oku pripravené
***
S inscenáciami Romea a Júlie sa pretrhlo vrece. Po Drážďanoch (zde), kde Stijn Celis vytvoril inscenáciu o chladnom súčasnom svete, prichádza vo štvrtok 11. apríla Slovenské národné divadlo. Je to prvá premiéra nového vedenia. Dramaturgia siahla po viac než dvadsaťročnej choreografii talianskeho tvorcu Massima Moriconeho. Rozhovor s choreografom už čoskoro vyjde na Opera Plus.
Massimo Moricone (*1958) študoval tanec v Ríme, neskôr na škole Maurica Béjarta Mudra v Bruseli a v Cannes. Študoval aj herectvo, ale rozhodol sa pre kariéru tanečníka. Počas svojej kariéry účinkoval v mnohých súboroch v Taliansku a tancoval v baletoch významných choreografov ako Alvin Ailey, Amedeo Amodio, Felix Blaska, George Balanchine, Heinz Spoerli a ďalší. V roku 1983 založil vlastný súbor Teatro Koros, ktorý počas dvadsiatich rokov svojej existencie spolupracoval s mnohými divadlami a festivalmi. V roku 1984 získal Massimo Moricone prvú cenu na Medzinárodnej choreografickej súťaži v Nyone vo Švajčiarsku a v tom istom roku mu Serge Lifar osobne udelil cenu Prix de L´Université de la Danse de Paris. Nasledovali ďalšie ocenenia, medzi inými aj grant, ktorý mu umožnil absolvovať medzinárodný tanečný kurz pre profesionálnych choreografov a skladateľov na University of Guildford v Londýne (1985).
V rokoch 1989 – 1992 Massimo Moricone pôsobil ako asistent umeleckej riaditeľky Elisabetty Terabust v tanečnom súbore i škole Teatro dell´Opera v Ríme. V roku 1991 ho umelecký riaditeľ Northern Ballet Theatre Christopher Gable pozval vytvoriť novú choreografiu pre Prokofievov balet Romeo a Júlia. Moricone vytvoril diela pre niekoľko talianskych tanečných spoločností. Pôsobil ako hosťujúci choreograf v Škótskom balete, v Štátnom divadle v Malmo, Nemeckej opere v Berlíne, v Národnom balete na Kube, v Joven Ballet de Camara Madrid. V roku 2001 ho oslovila choreografka Carolyn Carlson, aby vytvoril novú produkciu pre La Biennale di Venezia.
Tri roky žil a pôsobil v Tokiu, kde pracoval na viacerých projektoch spojených s japonskou kultúrou, prezentovaných na Tokyo Dance Triennale 2006. Moriconeho úspešný projekt BBB Bach & Break Beats so skupinou súčasného tanca Maggiodanza mal premiéru v roku 2008 a do roku 2010 projekt uviedli na niekoľkých turné po svete. V septembri 2012 sa Massimo Moricone predstavil novou inscenáciou Don Juan v Teatro di San Carlo v Neapoli.
Dramaturgička baletu SND Eva Gajdošová sa opýtala choreografa v čom spočívalo tajomstvo úspechu pôvodnej inscenácie Romeo a Júlia v Northern Ballet Theatre?
„Inscenácia pre Northern Ballet vznikala za skvelej spolupráce s režisérom Christopherom Gableom, ktorý chcel balet posunúť bližšie k divadelnej dráme. Našim ústredným motívom bolo ukázať, aká silná môže byť láska, sústredili sme sa na skutočnosť, že dvaja bezstarostní mladí ľudia sa rozhodnú zomrieť kvôli svojej láske. Nechceli sme, aby tanečníci boli iba tanečníkmi. Christopher ich viedol k herectvu, aby príbeh nevnímali iba fyzicky. „Fyzično“ je, samozrejme, v balete dôležité, ale musíte rozmýšľať nad tým, čo robíte a prečo to robíte. Myslím, že aj pre mňa malo veľký význam vnímať dielo z divadelného uhla pohľadu. Vtedy chápete dramaturgiu predstavenia, snažíte sa, aby tanec nebol iba pre efekt, technicky dokonalý, či priestorom pre predvedenie tanečníkov, ale aby choreografia ako celok bola zrozumiteľná. To bola moja hlavná motivácia pri tvorbe diela.“, hovorí choreograf.
Predstavenie sa stalo najväčším hitom súboru a získalo niekoľko ocenení, okrom iného cenu Najlepšia tanečná produkcia roka, Hudobnú cenu Kráľovskej filharmónie a nomináciu na Cenu Laurenca Oliviera. V čom je nová verzia pre Balet SND?
„Po vizuálnej stránke sme išli iným smerom. Pôvodná produkcia v Northern Ballet Theatre sa sústredila na taliansku Veronu – mesto Kapuletovcov a Montekovcov. Tu sa zameriavam viac na Shakespeara, na mesto, kde žil, písal a kde prvý raz uviedol svoju hru. Ocitáme sa teda v Londýne, v divadle Globe – na scéne, ktorá je replikou tohto divadla. Čo sa týka choreografie, zásadne ju nemením, ale musíme si uvedomiť, že vznikla pre konkrétnych tanečníkov. V každom divadle musím svoju inscenáciu prispôsobiť tanečníkom, ktorých mám k dispozícii. Doslova ju musím našiť na konkrétne telá.“, popisuje bratislavskú inscenáciu, ktorú už za pár dní budú mať diváci možnosť posúdiť.
Ďalší titul, ktorý by Moriconeho lákal, je Prokofievova Popoluška. Choreografovým najobľúbenejším skladateľom je však Stravinskij a jeho snom je vytvoriť choreografiu „k Sväteniu jari. Je to ako vrátiť sa k svojim koreňom a nájsť novú motiváciu.“
Postava Romea je trikrát alternovaná a vedľa Orazia di Bellu, dostali priestor dvaja mladí slovenskí tanečníci: Martin Kreml (1992) a Dominik Slavkovský (1991). Ich nezaujatý mladý pohľad na prácu na veľkej role a balet všeobecne, je nesporne zaujímavý. Navyše môžeme kvalitu ich odpovedí a ich úprimnosť porovnať z podobnými rozhovormi s českými tanečníkmi.
Je to vaša zatiaľ prvá taká veľká rola. Vybral si vás choreograf na castingu na obsadenie Romea a Júlie?
Martin: Áno, je to moja prvá veľká tanečná úloha. Výber úloh na toto predstavenie sa nekonal prostredníctvom castingu. Pán Moricone bol osobne prítomný na tréningu a počas neho si vyberal vhodných adeptov na stvárnenie titulných postáv.
Dominik: “Nie sú veľké a malé role” – to pre mňa naozaj platí. Pokúšam sa užiť si každý moment na javisku, ale áno, v Romeovi je tých momentov na užívanie podstatne viac a takúto titulnú rolu som doteraz ešte neinterpretoval. Massimo Moricone si nás bol prehliadnuť na tréningu koncom minulého roka a pravdepodobne vo mne čosi z Romea zazrel.
Nebáli ste sa, že počas skúšok sa mu už nebudete zdať vhodní?
Martin: Áno, bál som sa. Na prvej skúške nás pán Moricone naučil pánsku variáciu z balkónového pas de deux, z ktorého som nemal dobrý pocit. Bola to moja prvá sólová skúška, takže sa tam dostatočne odzrkadlil aj môj stres. Navyše som mal pocit, že nie je spokojný s výberom mojej osoby do postavy Romea.
Aký je to pocit, zrazu sa zo zboru dostať na plagáty? Navyše v takej vysnenej role ako je Romeo?
Martin: Hehe, na plagáte som nebol (smiech). Bol to pre mňa obrovský šok, keď mi bolo oznámené: ,,Martin, dnes je skúška na sólové postavy, tak nezabudni prísť!” Mal som z toho veľmi zmiešané pocity. Zo začiatku som sa s tým nevedel “vyrovnať”. Zaťažovalo ma to po psychickej i fyzickej stránke. Moja každodenná otázka bola, ako sa to vlastne stalo?! Doposiaľ som dotváral zborové úlohy a zrazu sa ku mne dostala jedna z najväčších úloh v balete? Čím som si to zaslúžil?! Po týždňoch rozmýšľania, uvažovania a pýtania sa seba samého som si uvedomil jedno, dostal som príležitosť a navyše ma to o nejaký ten krôčik posunulo v mojej kariére vpred.
Dominik: (smiech) Na plagáte nie som ja, ale musím povedať, že som sa v minulosti už na jednom objavil a publicita tohto typu je mi viac než atraktívna. Ale ak máte na mysli príležitosť, ktorá sa mi naskytla, musím povedať, že nájsť sa na rozpise skúšok na hlavnú postavu bol šok.
Čím je pre vás práca s choreografom Moriconem najviac inšpirujúca?Martin: Massimo Moricone je uznávaný choreograf. Počas dvoch týždňov v januári postavil celý balet. Večerné skúšky patrili najmä interpretom Romea a Júlie. Skúšky boli namáhavé a ťažké. Istý čas sme na tom spolupracovali, ale pochopiteľné je, že viac času venuje sólistom prvého obsadenia, ktorí toto predstavenie pravdepodobne odpremiérujú. Pozorovať Massima Moriconeho pri jeho práci s tanečníkmi je prínosom nielen pre mňa, ale aj pre celý balet SND.
Dominik: Hľadanie cesty ako bojovať so sebou samým bez vonkajších prejavov.
Pripravujete sa hlbšie na rolu? Sledovaním filmov, premýšľaním o postave, charaktere, herectve… ?
Martin: Áno, samozrejme. Neviem si predstaviť človeka, ktorý si svoju prvú hlavnú úlohu nejakým spôsobom nenaštuduje. Prečítal som si niekoľkokrát knihu Romea a Júlia. Pozeral som aj film, kde som čerpal; najmä hereckú inšpiráciu. Snažím sa vžiť do tejto postavy. Koncom marca svet uzrel muzikál Romeo a Júlia v choreografii a réžii Jána Ďurovčíka na Novej Scéne v Bratislave. Môžem povedať, že vďaka tejto muzikálovej inscenácii som si postavu Romea oveľa viac osvojil, priblížil a mnoho vecí ma aj pozitívne inšpirovalo.
Ste zatiaľ trojité obsadenie na Romea, sledujete svojich kolegov, ako k role pristupujú oni?
Martin: Áno. Pre mňa ako zborového tanečníka, ktorý má tancovať sólovú úlohu je to veľmi náročné. Sledujem každý pohyb, každý krok, každé gesto, proxemiku, haptiku či mimiku. Premýšľam o každom pohybe a o každom dotyku. Uvažujem, ktorá ruka, noha, či ktorý výrazový prostriedok má aký zmysel a kde je najvhodnejší moment ho použiť. Pozeraním sa človek veľa vecí naučí!
Veríte v dnešnej dobe na podobnú silnú lásku ako pocítil Romeo k Júlii?
Martin: V tej dobe rodičia vyberali svojím dcéram ženícha, bez ohľadu na ich city. Pravá a silná láska si vždy nájde chodníček k dvom ľuďom, nech je akokoľvek dlhý a plný nástrah. Dve zamilované duše si lásku k sebe nájdu, nech ich to stojí hoc aj život, len nech môžu byť vo svojom objatí. Verím v skutočnú lásku, lebo človek má niekedy len tú! Láska je dar, ktorým sa nesmie plytvať i keď v dnešnej dobe je čistá láska vzácna.
Vaša veková generácia mladých je často kritizovaná, že si lásku, vzťahy neváži, že je pokazená, sexuálne predčasne vyvinutá, neúctivá a nezáleží jej na citoch. Že lásku nahradzuje sex a fyzický vzťah. Súhlasíte s tým?
Martin: Áno, naša generácia je viac kritizovaná vzhľadom na to, ako sa správa a prejavuje voči svetu. Avšak oproti Shakespearovskej dobe je na dnešnú generáciu vynakladaný zo strany nielen rodičov, ale aj celej spoločnosti väčší nátlak. S názorom, že sa v dnešnej dobe preferuje viac fyzický vzťah ako city, nesúhlasím. Dôvod, prečo to väčšinová spoločnosť takto vníma je ovplyvnený najmä tým, že sa viac dáva do popredia najmä v médiách a aj ľudí viac zaujímajú škandály a veci spojené so sexom, ako preferovať a poukazovať na čistú lásku.
Bude premiéru tancovať hosťujúci pár Alessandro Macario a Anbete Toromani, alebo naopak niekto z domácich tanečníkov?
Martin: To nie je v mojej kompetencii zverejňovať, ani odpovedať na túto otázku. Myslím, že táto otázka by mala byť položená vedeniu baletu Slovenského národného divadla.
Inscenácia má odvážny spot a fotografie, pomôže to pritiahnuť na balet mladých divákov?
Martin: Aj táto otázka by mala smerovať na iné oddelenie. Záleží na tom, akým spôsobom bude marketing SND prezentovať tento titul do povedomia ľudí, potenciálnych divákov. Ale môj názor je, že každý divák si príde na svoje, bez ohľadu na to, či je to Romeo a Júlia, Labutie jazero, Popolvár či akékoľvek iné predstavenie SND.
Zostala nahota a krv zo spotu či plagátu aj v inscenácii?
Martin: Pokiaľ beriete nahotu aj to, že Romeo bude tancovať v milostnej scéne s Júliou bez košele, tak áno (smiech). Nie, teraz vážne. Nahota na javisku nebude. Myslím si, že nahé telo na doskách divadla je akceptujúce, pokiaľ neodhaľuje miesta, ktoré by mali zostať skryté. Ako divák by som ťažko uveril, keby si Júlia vbodla dýku do brucha a nebola by od krvi, že naozaj zomrela. Určite by mala byť krv tam, kde ju treba. Takže áno, bude aj krv v predstavení Romeo a Júlia.
Máte svoj interpretačný vzor v postave Romea?
Martin: Veľa tanečníkov, ktorí stvárnili postavu Romea, ma do istej miery ovplyvnili a inšpirovali, avšak ak by som ich mal považovať za vzor, až tak to necítim. Keby som bol hercom, mojím vzorom by bol jednoznačne Leonardo Di Caprio (smiech).
Dominik: Daniel de Andrade.
Keby ste si mohli vybrať nejakú svetovú balerínu na Júliu, koho by ste si zvolili?
Martin: Veľmi sa mi páči tanečná a výrazová technika Iany Salenko, ďalej Sylvie Guillem, Svetlany Zakharovej či aj naša, pôvodom prvá sólistka SND, teraz už primabalerína Viedenskej štátnej opery – Nina Poláková.
Dominik: Silvia Najdená – moja partnerka, je svetová.
Sledujete balet v Česku a české inscenácie, tanečníkov?
Martin: Áno, zaujíma ma čo sa deje vo svete, ako aj u našich susedov. Bol som sa pozrieť na predstavenie Baletu Národného divadla v Brne – Stvorenie – Uwe Scholz, ktoré sa mi veľmi páčilo!
Dominik: Len z “diaľky”, cez internet, Adam Zvonař, Radka Příhodová, Michal Krčmář, to je veľká budúcnosť českého baletu! Radka, ak čítaš, tie tvoje nohy! Wow!!!
Absolvovali ste hodne súťaží, dobrú renomovanú školu s výbornými pedagógmi, čo je podľa vás pre mladých tanečníkov najpodstatnejšie?
Martin: Mojím pedagógom klasického tanca bol Mgr. art. Vojtek Miklós, PhD., ktorý ma osem rokov pripravoval na moju životnú púť. Na škole som sa viac – menej flákal a bral som školu ako každý pubertiak. Celých osem rokov mi pedagógovia hovorili: „Martin, snaž sa, talent nestačí!” Samozrejme jedným uchom dnu, druhým von (smiech). Ale keď som školu úspešne dokončil a zostal som odkázaný sám na seba, zistil som… Aha, Martinko rob so sebou niečo!! To ma donútilo na sebe pracovať i keď to niekedy tak nevyzerá. Som lenivý, ale snažím sa to každým dňom odbúravať. Po každom tréningu, po každej skúške som rozklepaný a trasiem sa, no milujem ten pocit, že som opäť pre seba niečo spravil a že ma to napĺňa! Ale moja veľká vďaka patrí najmä rodine a ľuďom, ktorí pri mne stáli, kritizovali ma a smerovali ma! Zvlášť mojím rodičom, ktorí ma nezobrali vprvých ročníkoch zo školy, napriek mojej vôli.
Tanečné konzervatórium Evy Jaczovej je známe. Hlavne na spoločných česko-slovenských baletných súťažiach poslucháči získavajú často ocenenia. Ako spomínate na školu?
Dominik: So školou dodnes spolupracujem, keď vysoké dievča potrebuje partnera na absolventský koncert, vždy som naporúdzi. (smiech) Škola bola drina, ale vždy je príjemné vrátiť sa, či už vidieť novú generáciu alebo pospomínať na tú svoju.
Za bývalého vedenia baletu SND možno dostávali viac príležitostí cudzinci. Cítite to? Alebo je to o type tanečníkov a ich talente?
Dominik: Nemyslím si, že táto informácia je pravdivá, cudzinec, necudzinec, ktokoľvek nadchne diváka svojím výkonom, má miesto na javisku. Ak nám chýba princ v Labuťom jazere a my žiadneho nemáme, treba nového vychovať alebo priniesť. No a kým sa nám princovia vyrábajú, niekto zatiaľ predstavenie hrať musí.
Je SND váš vysnívaný súbor? Alebo len taká medzistanica?
Dominik: SND je mi momentálne domovom, ale čo prinesie zajtrajšok, to naozaj neviem.
A ako je spokojný sám choreograf Massimo Moricone so súborom a divadlom?
„Nemyslím, že je správne porovnávať jednotlivé súbory či tanečníkov. Musíte sa prispôsobiť, inak len márnite čas. Dôležité je dosiahnuť, aby súbor rešpektoval vás a vašu prácu. Ale rovnako aj vy musíte rešpektovať tanečníkov. Musíte im dať dostatok času, pretože niekedy veci robia nesprávne. Bol som veľmi prekvapený, keď som do SND prišiel po prvýkrát, pretože som cítil, že všetci sa snažia robiť veci ako najlepšie vedia a pracujú v prospech spoločnej veci. Veľmi na mňa zapôsobili ľudia v umeleckých dielňach, krajčíri, obuvníci, vlásenkári, stolári, zámočníci a ďalší. Videl som, s akou láskou robia svoju prácu. Láska je to správne slovo. Láska k tomu, čo robia. Pre nás, ktorí celý život trávime v divadlách, je to krásny pocit. Cítil som sa vo svojom živle. Rozprávať sa s ľuďmi, sledovať, ako vyrábajú obuv, pána, ktorý vyrába zbrane, všetci títo ľudia sú úžasní. Veľký dojem na mňa urobil depozitár. Naozaj fantastické. Je to ako pamäť divadla. V Taliansku tiež kedysi každé divadlo malo človeka, ktorý vyrábal topánky, či kostýmy. To všetko je dnes nenávratne preč. Divadlá majú sklon všetko zadávať externe. Je to lacnejšie, ale vytráca sa duch divadla.“ Takže diváci sa môžu tešiť nielen na inscenáciu, ale aj na zaujímavé obsadenie. Ktovie, ktorého Romea uvidia.
***
A čo sa koná doma? 19. ročník České taneční platformy je pred dvermi a vedenie festivalu predstavuje zaujímavý program, ktorý vzišiel z odporučenia dramaturgickej rady popredných odborníkov na súčasný tanec. Porota vyberala z 36 prihlásených projektov, ktoré mali svoju premiéru v priebehu roku 2012. Do finálneho výberu, takzvaného hlavného programu festivalu, postúpilo celkom 11 inscenácií. Od 11. – 14. 4. sa tak publiku predstavia české umelecké skupiny ako 420PEOPLE, DOT504 & Teatr Novogo Fronta, Lenka Vagnerová & Comp., ME–SA, NANOHACH, Spitfire Company, Tantehorse alebo VerTeDance. Svoj pôvodný projekt predstaví Andrea Miltnerová alebo Divadelná fakulta JAMU Brno.
Festival Česká taneční platforma, ktorý každoročne usporadúva občianske združenie Tanec Praha, prináša výber najzásadnejších diel súčasného tanca a pohybového divadla za uplynulý rok. Okrem toho udeľuje festivalová porota tri ceny: Tanečník / Tanečnica roka, Tanečná inscenácia roka a Cena diváka. Účasť v tohtoročnej festivalovej porote, ktorá sa skladá okrem českých osobností tiež zo zahraničných hosťov, prisľúbili napríklad dlhoročná riaditeľka choreografického centra a festivalu Danse à Lille Catherine Dunoyer de Segonzac alebo umelecká riaditeľka Dansmakers Amsterdam Suzy Block.
„Byť najlepším tanečníkom alebo získať ocenenie za najlepšie predstavenie uplynulého roka je cenou motivačnou a býva morálnou podporou tvorcov. Snažíme sa tanečníkov utvrdiť v ich presvedčení, že idú správnym smerom, ich práca je sledovaná a odborná i laická verejnosť si ju váži,“ uviedla manažérka festivalu Katarína Ďuricová. Festival bude prebiehať na šiestich pražských nezávislých scénach (Ponec – divadlo pro tanec, Alfred ve dvoře, Divadlo Archa, La Fabrika, Studio ALTA, Experimentální prostor ROXY/NoD). Vstupenky v predpredaji je možné zakúpiť len v pokladni divadla Ponec.
Hlavný program České taneční platformy 2013:
čtvrtek 11. 4. 2013
17.00 – Teatro NoD – DOT504 & Teatr Novogo Fronta – Manson
19.00 – Divadlo Archa – VerTeDance – Simulante Bande
21.00 – Ponec – NANOHACH & Michal Záhora, Lenka Bartůňková – Orbis pictus
pátek 12. 4. 2013
17.00 – Alfred ve dvoře – JAMU Brno & Karine Ponties – Pisum Sativum
19.00 – Teatro NoD – Spitfire Company & DAMÚZA & Markéta Vacovská, Lenka Dusilová – One Step Before the Fall
21.00 – Ponec – VerTeDance a kol. – Kolik váží vaše touha? – Taneční inscenace roku 2012
sobota 13. 4. 2013
17.00 – Studio ALTA – ME-SA & Peter Šavel & Stano Dobák – Much More Than Nothing
19.00 – Alfred ve dvoře – Andrea Miltnerová – Tanec magnetické balerínky
21.00 – Ponec – Tantehorse & Miřenka Čechová – S/He Is Nancy Joe
neděle 14. 4. 2013
17.00 – La Fabrika – Spitfire Company & Warsaw Mime Center – 13. měsíc – Requiem za Bruna Schulze
19.00 – Divadlo Archa – 420PEOPLE & Václav Kuneš – Wind-up
21.00 – Ponec – Lenka Vagnerová & Comp. – Jezdci
Viac informácií pre divákov na www.ceskatanecniplatforma.cz
***
Ďalšou podnetnou akciou pre tých, ktorí si nebudujú doma tanečný archív je Festival tanečních filmů v pražskom Bio Oku, ktorý prebehne od 19 do 21. apríla. Okrem krátkych tanečných filmov, ktoré naplňujú podstatu žánra Dance for camera, je zaujímavá hlavne retrospektíva Daniela Hintona. Popri nej dva mimoriadne dokumenty: starší dokument Daniela Hintona z roku 1990 Dead Dream of Monochrome Men – pocta Nigelovi Charnackovi a The Six Season z roku 2012 v réžii Gillesa Delmasa. Prvá je poctou tanečníkovi a choreografovi Nigelovi Charnockovi. Tí, ktorých zaujíma konceptuálna tvorba na hranici s anglickou coolnes dramatikou Lloyda Newsona, si môžu vychutnať choreografiu inšpirovanú skutočným príbehom masového vraha Denisa Nilsona, ktorý vraždil v 70-tych rokov mladých homosexuálov. Radikálnu a spoločensky provokatívnu poetiku súboru DV8, ktorý s Newsonom založil v roku 1986 práve Charnock, si môžu diváci pripomenúť s ohľadom na náhlu smrť Nigela Charnocka v auguste minulého roka. Druhý dokument Six je naopak meditatívnym pohľadom do sveta uznávaného tanečníka a choreografa Akrama Khana, ktorý má podľa informácií uviesť na scéne Štátnej opery tohtoročný festival Tanec Praha. Meditatívna a multikultúrna tvorba Khana založená na spojení Európy a Ázie, pendlovaním medzi Anglickom a Bangladéšom, na svete reality a meditácie, ktorá sa sústavne venuje nájdeniu prazákladov a podstaty bytia, filozofie, hľadania koreňov človečenstva, národnosti, kultúry, rezistencii a zblíženia, je vo filme zobrazená viac než sugestívne. Osobné skúsenosti choreografa a inšpirácia mýtami vytvorili typický surrealistický Khanov svet. Priaznivci 420 PEOPLE, hlavne vedúcich osobností Nataši Novotnej a Václava Kuneša, by si nemali nechať ujsť premiéru tanečného filmu, ku ktorému režiséra Jakuba Jahna inšpirovala módna tvorba slovenského návrhára Marcela Holubca a divadelný svet Heinera Müllera.
„Müllerovo drama jsem měl léta opoznámkované v šuplíku. Ve spojení s Marcelovou kolekcí, možností natočit film a spolupracovat s tanečníky 420PEOPLE jakoby se samo ozvalo a nabídlo svět zhrouceného dvora postmoderní aristokracie. Tím, že se odehrává v královském paláci, má haute couture svoje opodstatnění, “ objasňuje Jahn. Takže smelo do kina na Hamlet stroj Jakuba Jahna. Ak nie ste doposiaľ presvedčení, aspoň si preštudujte stránku www.tanecnifilmy.cz
***
V minulej panoráme som spôsobil vrásky na čele šéfa baletu v Plzni Jiřího Pokorného, keď som napísal, že sa šušká o zrušenej premiére v júni. Nie je to úplne tak, ale aspoň to viedlo administrátorov webu, ktorý je jeden z najhorších, k úprave aktuálnych informácií, ktoré tam zaprášené viseli. Carmina Burana bude, ale len koncertne. Balet za sebou v tejto sezóne svoje premiéry má a táto spoločná inscenácia s operou je len bonusom k záveru sezóny. Scénicky s baletom zostanú dva Ravelove diela La valse a Bolero. Choreografom už nebude Robert Balogh ale Zdeněk Prokeš, ktorý Bolero inscenoval už v Národnom divadle Brno a súbor ho vtedy predviedol aj v zahraničí. Navyše je známy vrelý Prokešov vzťah k hudbe francúzskych skladateľov 20. storočia.
Ak odoberáte vy alebo vaši susedia Lidové noviny, nájdite si stredajšiu prílohu Esprit. Hneď v úvode ju otvára zaujímavý rozhovor práve s Natašou Novotnou a Václavom Kunešom, ktorý dopĺňa lifestylová glamour foto príloha. Pokiaľ to ešte neviete, dozviete sa ako vznikol názov 420 PEOPLE. Tým sa možno trochu dostanete z depresie z článku o ministerke kultúry v 14. čísle časopisu Týden. Z výpočtu niektorých lapsusov, ktoré zapísal seriózny a objektívny kultúrny redaktor Vojtěch Varyš, najviac pobaví jeden:
„Bez zajímavosti nebyla ani situace kdy v Drážďanech odchytl ministryni Hanákovou německý televizní štáb s nevinnou otázkou, kterého německého velikána nejvíce obdivuje. Česká ministryně odpověděla bez zaváhání: Wolfganga Amadea Mozarta.“
Foto: SND, archiv Martina Kremla a Dominika Slavkovského
Nejaktuálnější zprávy ze světa hudby přímo do Vaší schránky
[mc4wp_form id="339371"]
