Baletní panorama Pavla Juráše (138)

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Zážitky vzájomného pomeru príťažlivosti (zeme) a vlastnej energie a koncentrácia na pocit, počutie a viditeľné zmeny stavu napätia tela vedú k nasledujúcim princípom a ťažiskám pri vyučovaní a sú princípom choreografie a pedagogickej metódy Rosalie Chladek.1.
Rozvíjať povedomie o prirodzenosti kĺbového aparátu tela a svalových a anatomických možností
1.1 pozornosť na telo z uhla pohľadu:
– fyzické
– logické
– konzistentné
2.
Skúsenosti z pohybu a rytmu, uznanie tela, fázy štruktúry pohybov, skúšobné ako aj ich varírovanie,
2.1 rytmické štruktúrovanie pohybu
3.
Rozvíjať povedomie o presune energie
Konzistencie pohybových vzorov na definované
3.1. počiatočné podmienky (niektoré východiskové postavenie vzhľadom na chovanie tela, jasne definovaná sila)
4.
Schopnosť vnímať a rozpoznať vzťahy medzi odlišným správaním častí tela
4.2. základná dynamika pohybu a proti nej stojaca dynamika s viditeľným vyjadrením pohybu
5.
Vzťah medzi priestorovým cítením a účinkom

Uvedomelý rozvoj prirodzených kĺbov tela človeka a svalových funkcií, ako aj anatomicko-fyziologických skúseností pohybového rytmu vlastného tela a poznanie štruktúry fáz pohybu, taktiež vyskúšanie rytmickej štruktúry pohybu a jej časové variácie. Uvedomele rozvíjať prenášanie sily a dôsledky priebehu pohybu pri definovaných východzích podmienkach (určená východzia začiatočná pozícia, určené držanie tela, jasne definované nasadenie sily). Cítiť a poznať súvislosti medzi rozdielnym držaním tela, prípadne dynamiky pohybu a viditeľným dojmom pohybu. Spojitosť medzi vnímaním priestoru a efektom – dojmom. Rosalia Chladek je okrem techniky a metodiky autorkou desiatok choreografií. Zoznam sólových diel je veľmi dlhý a je zaujímavý aj výberom hudby, ktorú Chladek používala. Okrem tých, už spomenutých v eseji, napríklad (choreografie s hviezdičkou mali dokonca premiéru v Brne, diela s dvomi hviezdičkami mali premiéru v Prahe): Im Bann* (Poulanc), Suggestion diabolique* (Prokofiev), Brasilianische Tänze* (Milhaud), Tango des Fratellini * (Milhaud), Spanischer Tanz* (Albéniz), Russische Lieder*, Aus den Tänzen der Nacht* (bez hudby), Mazurka (Skriabin), Drehtanz* (Albéniz), Klagelied (de Lima Fragoso). Slovanský tanec č. 6 (Dvořák), Verkündigung (Honegger), Anbetung (Plestrina), Intrade (Liszt), Elemente-Zyklus (Kleiner), Figuren aus Petruschka (Stravinskij), Kleine Suite (Händel), Marienleben, Jeanne d’Arc (Kleiner), Festlicher Marsch **(Prokofiev), Trauermarsch**, Furiant** (Weinberger), Narcissus, Höfische Suite* (Bach), Pythia*, Waffentanz der Penthesilea*, Erzengel-Suite, Hymnus (Corelli), Ein romantisches Liebesschicksal – Die Kameliendame (Chopin), Daphne, Drei Tanzetűden, Afro-amerikanische Lyrik a ďalšie. Zborových diel je tiež požehnane: Osud vojaka (Stravinskij), Petruška (Stravinskij), Malá nočná hudba (Mozart), Don Juan (Gluck), Pulcinella (Stravinskij), Festliche Tanzsuite (Bizet), Alcina Suite (Händel), Polonéza* (Čajkovskij), Alla Turca* (Mozart), Gläserne Suite *(Prokofiev), Na krásnom modrom Dunaji (Strauss), Bilder aus Osterreich (Kleiner), Kleine Suite, Apollon und die Amazone (Walter), Kleine Passion (Biber), Die vier Temperamente (Hindemith), Peter a vlk (Prokofiev), From Morning to Midnight (Gershwin, Copland), Američan v Paríži (Gershwin), Rhapsody in Blue (Gershwin), Les Petits Riens (Mozart), Medea (Nussgruber), Der Dämon (Hindemith), Le Renard (Stravinskij), Curriculum Aeternum (elektronická hudba) a ďalšie.

Plodný život umelkyne neustáva ani po zložitej II. svetovej vojne, ktorá potrhala a poničila čo mohla. Chladek naďalej vyučuje, cestuje, tvorí, prednáša aj obhajuje. V roku 1959 vystupuje poslednýkrát vo Viedni ako sólistka a v roku 1968 tvorí poslednú choreografiu Curriculum Aeternum. V roku 1972 zakladá spoločnosť Rosalie Chladek, zjednocujúcu päť krajín. Škoda, že našej súčasnosti je tvorba Chladek taká vzdialená a nie je možné ju vidieť, oživovať, porovnávať a nachádzať v nej nové súvislosti. Určite by bola zaujímavá v porovnaní s aktuálnou prácou choreografov, či ako polemika napríklad k Marte Graham.

Kruh sa uzatvára. Späť k Brnu a úvodu. Rosalia Chladek sa na začiatku roku 1945 vracia do Brna, aby vyzdvihla svojich rodičov a dostala ich do svojho zázemia vo Viedni. V tom čase niekde na Balkáne zomiera na fronte jej jediný brat Rudolf, dedič otcovho podniku. Ako to v živote býva, rodičia nechcú opustiť mesto, ktoré sa im stalo domovom. A tak tu čakajú koniec vojny, ktorý sa stane prekvapivým. Rozhodne žiadna sloboda. Ako nepriatelia skončia v mierovom čase spolu so svetovou hviezdou výrazového tanca v internačnom tábore pri Brne. Život je najdramatickejší román a tak nečudo, že fanatickí novodobí vlastenci do tábora odsudzujú všetkých. Nemci a Rakúšania na svoj mierový osud a odsun bolestne čakajú. Otec slávnej tanečnice a rodáčky, ktorá preslávila Brno je zabitý a šťastného života na slobodnom západe sa nedočká. Umelkyni sa podarí po tejto traumatickej skúsenosti dostať domov do Viedne a čoskoro ju nasleduje aj maminka, ktorá sa dožije krásneho veku a zomiera vo Viedni v roku 1960. Rosalia Chladek sa do Brna už nikdy nevrátila. Spomienky na internačný tábor sú jej posledné na mesto Brno, na domov, detstvo, aj na Česko. Jediné spojivko s ním je listový kontakt na dcéru Evu svojej veľkej učiteľky Jarmily Kröschlovej. Chladek sa nikdy nestala starou ani unavenou. Jej priatelia obdivovali jej energiu a noblesu. Jej eleganciu a gráciu. Jej životnú silu. Zomrela 3. júla 1995 vo Viedni. Ak budete mať cestu do Viedne, zastavte sa na Wiener Zentralfriedhof priniesť trochu domova veľkej umelkyni. V skupine 40, medzi najslávnejšími viedenskými umelcami, doktormi, profesormi odpočíva rodáčka z Brna, ktorá sa v pätnástich rokoch vydala dobyť svet tanca, zmeniť ho a dať pohybu ľudského tela nový zmysel.

Snáď na úplný záver dojemná spomienka práve dcéry Jarmily Kröschlovej Evy o návšteve kedysi slávnej školy, záhradného mestečka Hellerau v Drážďanoch na úsvite prelomového roku 1989. Eva Kröschlová je autorkou pôsobivej spomienky na svoju matku a epochu so všetkými súvislosťami. Napísala ju pre Divadelní noviny pod názvom Sbližování těla s duší aneb Za osvobozeným tancem I – VIII. „… to bylo v roce 1988 při konferenci v někdejším studiu Mary Wigman. Byla tam i Rosalia a vedoucí Německého tanečního archivu Kurt Peters. Rosalia projevila přání podívat se do Hellerau, kde tehdy sídlila Sovětská armáda. Myslili jsme, že v době perestrojky už to bude jednoduché. My tři jsme se tedy vydali taxíkem do bývalého institutu a já zahájila svou nedostatečnou ruštinou konverzaci s vojáčkem u brány, ten ale byl neoblomný. Nedojal ho prosebný výraz staré dámy, když jsem líčila, že tam v mládí studovala tanec. Nakonec jsem požádala, aby zavolal vedoucího. Ten byl naopak velmi ochotný a s pýchou nám ukazoval „kulturní místnost“ s příšernými nástěnnými socrealistickými malbami, potom rozparcelovaný slavný sál, dokonce rozpůlený na dvě podlaží. My s Kurtem byli zcela deprimováni, ale Rosalia se vznášela z místnosti do místnosti: Tady jsme tančili, tady jsme pracovali na kožených výrobcích, tady jsme měli hudební výchovu… Tak jsme byli svědky, co dokáže silná představivost.“
Aktuality
Minulá sobota 22. augusta mala mimoriadny význam pre Česko. Prečo? Michal Krčmář sa stal étoile Fínskeho národného baletu. Nech som googlil akokoľvek celý týždeň, žiadnu správu v domácich masmédiách som nenašiel. Hrôza! Určite by si Krčmář za svoju reprezentáciu Česka zaslúžil titulku novín, či správy ako napr. športovci z atletických majstrovstiev sveta v Pekingu. Aj toto je obraz našej spoločnosti. Do Helsínk som odoslal tanečníkovi niekoľko otázok. Odpovede prinášajú pôsobivý kaleidoskop, čo všetko tanečník stihol.Vedeli ste, keď šéf prišiel na klaňačku čo sa deje? Tušili ste niečo?

Ano věděl, Kenneth se mnou mluvil o povýšení už v březnu tohoto roku, kdy mě chtěl povýšit po Donu Quijotovi (fotogalerie tu), kde jsem tančil Basila, ale tenkrát nebylo jisté, jestli v souboru zůstanu. Nebylo by to vhodné, kdybych po povýšení soubor opustil. Jednání s Het Nationale Ballet o mé budoucí smlouvě byla úspěšná, ale nakonec rozhodl repertoár na sezonu 2015/2016 ve Finském Národním baletu, který je, dle mého názoru, ve srovnání se sezonou v Amsterdamu mnohem pestřejší.

Čo v takú chvíľu napadne človeka? Vidí hľadisko plné divákov, kolegovia za chrbtom… slávnostná nálada…

Když jsem se tak koukal do hlediště, tak mě napadlo: kolik představení jsem odtančil a kolik dřiny to stálo. Jestli si vůbec zasloužím takovou poctu v mém věku. Musím přiznat, že mi nebylo úplně příjemně. Byl to velice zvláštní pocit, ale věděl jsem přesně, co se děje. V podstatě se nic nemění. Beru to spíše jako poděkování za práci, kterou tu odvádím. Na druhou stranu krásné bylo, že potlesk mých kolegů za mými zády v ten moment skoro přehlučil aplaus od diváků a tak jsem se musel otočit zády k divákům a uklonit se mým kolegům na kolena, jelikož mi prokazují a ten večer prokázali obrovský respekt, který tu funguje oboustranně. Moc mě těší, že poslední dobou za mnou chodí o pomoc a o radu mnoho mladých tanečníků a tanečnic.Nepoistil si vás tým šéf Greve, aby ste mu neutiekli do iného súboru? (smiech)

Nejaktuálnější zprávy ze světa hudby přímo do Vaší schránky

[mc4wp_form id="339371"]
  1. 1
  2. 2
  3. 3

Mohlo by vás zajímat


0 0 votes
Ohodnoťte článek
2 Komentáře
Nejstarší
Nejnovější Most Voted
Inline Feedbacks
View all comments