Baletní panorama Pavla Juráše (19)

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Hamburský balet má s prestávkami od roku 1998 na repertoári zvláštne predstavenie od Johna Neumeiera s názvom Bernstein Dances. Od svojej premiéry bolo neustále vypredané a v hľadisku sa striedali všetky generácie návštevníkov, ktoré počas neho spontánne reagujú na jednotlivé časti tohto titulu a ovácie na konci, ako som sa mohol presvedčiť niekoľkokrát vo vypredanom hľadisku Hamburgische Staatsoper, nemajú konca. A končili frenetickým potleskom postojačky. Skutočne zaslúžene.Neumeier vytvoril balet, ktorý venoval pamiatke svojho priateľa, určite i veľkého vzoru, pamiatke skladateľa a dirigenta Leonarda Bernsteina. Vytvoril baletnú revue, ktorú spája ouvertúra z Candida a veľký dramaturgický oblúk, v ktorom Neumeier s veľkým citom maľuje asociácie na udalosti z umelcovho života. Maľuje ich prostredníctvom scénografie, kde sa na nás zo scény usmieva slávny `Leny` alebo sála z neho energia pri dirigovaní, dýcha na nás veľkomesto New York, ocitáme sa v sále filharmónie alebo školy, s tanečníkmi hráme na klavíri a po zadných schodoch amerických činžiakov utekáme na strechu zatancovať svoje West Side Story nad žiarivými neónmi veľkomesta. Dýchne na nás spiritualita umelcovho hľadania, samoty a znepokojujúcich otázok o zmysle života, umelcovej existencie, o vzťahu medzi mužom a ženou, o vzťahu medzi mužom a mužom…Neumeier zostáva verný svojmu choreografickému jazyku a zároveň doňho vkladá nové prvky, nové variácie premien a pocitov vo vzťahoch medzi ľuďmi. V tejto jeho snovej vízii v pastelových farbách za mŕtvym umelcom mu pomáha s kostýmami slávny módny dizajnér Giorgio Armani. Ten svojim nadčasovým strihom a krásou materiálu, ako je na javisku možné vidieť len zriedka, svojou jednoduchou módnou spektakulárnosťou vytvára ďalšiu dimenziu tohto zvláštneho večera. Divák sa raz smeje, raz jasavo tlieska a volá bravo, potom sa zase stíši a premýšľa nad symbolikou, nad zložitosťou vzťahov, nad silou a nezlomnosťou ľudskej vôle, túžbou po živote a sne o živote po živote.Už len voľba hudobných častí z Bernsteinovho plodného skladateľského života je zvláštna. Väčšinou ide o spievané čísla alebo orchestrálne a sólové skladby. Hudba je reprodukovaná zo záznamu, čo predstaveniu nijako nevadí, pretože popri skvele tancujúcom balete počuť spievať veľké hudobné meditácie a songy v podaní José Carrerasa, Cheryl Studer, Thomasa Hampsona, počuť hru Gidona Kremera, Mstislava Rostropoviča a predstava, že za dirigentským pultom stojí sám autor len podtrhne pôsobivosť celého večera. Zaznejú aj obťažné diela ako Anniversary for Susanna Kyle, Serenade after Plato’s Symposium a poslucháčsky vďačné diela West Side Story, piesne z Wonderful Town, Peter Pan, meditácia No.2 z Mass. A samozrejme tými, ktorí toto predstavenie nesú, sú najmä Neumeierovi tanečníci.

Nikto nemá špeciálnu úlohu, nikto nie je žiadnou veľkou postavou, nikto nemá meno ani históriu. Je to všetko na veľkej sile jeho charizmatických tanečníkov, ich tanečnej virtuozite i schopnosti minuciózneho vnímania. Miláčikom publika bol Jiří Bubeníček, ktorý si svojou variáciou Wrong Note Rag získaval srdcia všetkých divákov. Zaslúžene druhým favoritom je jeho brat Otto. Obidvaja spájajú nádhernú tanečnú zrelosť so svojou javiskovou charizmou. Je zaujímavé, že pomedzi náročné tanečné pasáže obidvaja hrajú a neprestávajú vytvárať svoju bezmennú postavu. Striedajú pocity a nálady v hereckých strihoch a nechávajú ísť diváka v tých načrtnutých pocitoch ešte ďalej. Vedľa nich stoja na javisku vynikajúci Ivan Urban, Silvia Azzoni, Lloyd Riggins ako Bernstein. Je ťažké charakterizovať tieto „dances“ venované pamiatke Leonarda Bernsteina. Je to zvláštne dielo možno už aj preto, že hovorí o nám blízkom človeku, ktorý tu prednedávnom bol a dnes už tu nie je. Hovorí o ňom vo veľkej fantázii, veľkom sne. A tento rozpor medzi spiacimi a tými, čo ešte bdejú vo večernom súmraku nad Manhattanom, je pre niekoho šokom, pre niekoho len fantáziou. Niekto povie: Ach, čo to bolo?, a zmysel je to, že viem, čo bolo… V mojom pocite a pri pohľade na javisko, na panorámu mesta s typickou budovou, ktorá tam už dnes po 11. 9. nie je, s vetou maestra o jeho láske k dvom veciam, k hudbe a k ľuďom, že práve hudba je tým prostriedkom ku komunikácii. Neumeier vytvoril dvojité dielo. Prvé dejstvo je ukážkou pôsobivého muzikálového tancovania v štýle Jerome Robbinsona a ďalších choreografov, ktorí sa venovali ľahkonohému muzikálu. Choreograf neupadá do klišé, či opakovania nejakých banálnych pohybov, ale kreuje pôsobivé pohybové obrazy, kde každý tanečník má svoje dôležité miesto. Druhá časť je viac sofistikovaná, pohybovo a koncepčne zložito konštruovaná, keď sa na party na oslavu skladateľa a dirigenta stretáva rôznorodá high society. Vedľa roztomilej, akčnej a životným optimizmom naplnenej prvej časti, je druhá časť meditáciou o životnom sklamaní. Nešťastná láska, strata lásky, nevera. Tenká hranica medzi slávou, či extrovertným životným štýlom a vnútornou samotou v súkromí. V súvislosti s Bernsteinom zachádza choreograf ešte ďalej, keď naznačuje vzplanutie medzi dvomi mužmi, ktoré nutne končí gentlemanským rozchodom. Podobne ako v americkej kinematografii je silný prvok priateľstva medzi dvoma silnými mužmi, tak aj Neumeier veľmi elegantne a vkusne rozprestiera kontrast medzi sofistikovanými nádhernými ženami, ktoré v súkromí prepadajú hystérii a sklamaniu z nenaplnených snov a silnými mužmi, pre ktorých sa priateľstvo v rovnici vedľa manželstva rovná jedna k jednej. Je krásne, že existuje niečo ako umenie, hudba, balet a tanečníci Johna Neumeiera, lebo zanechávajú svet bohatším a krajším, ako by bol bez ich tanca.

Možno preto je o balet taký veľký záujem divákov, že hovorí hlavne o veľkej sile a kráse života, o pozitívnosti a zmysle ľudského konania. Tak ako by to povedal Bernstein, tak to hovorí jeho hudba, tak to hovorí Neumeier a jeho tanečníci spolu s Čechovom:
Žiť sa musí! Žiť sa musí.
Leonardovi Bernsteinovi ako spomienka na priateľa.
John Neumeier
***

O vzrušenie sa opäť postaral Jiří Kylián. Legendárny choreograf a Nederlands Dans Theater oznámili, že súbor nebude tancovať balety Kyliána od septembra roku 2014 do roku 2017.

Trojročný časový limit bol zahájený na prianie Kyliána, ktorý bol v Nederlands Dans Theater umeleckým riaditeľom takmer 25 rokov (1975 – 1999) a stal sa i bydliskom choreografa na 35 rokov až do roku 2009. Kylián povedal, že „v tom nie je žiadny konflikt, ale týmto rozhodnutím som prinútil súbor k inováciám. NDT sa stalo veľkým, pretože som nebol obťažovaný tradíciou. Všetko bolo možné, všetko dovolené. Teraz Paul cíti slobodu prezentovať sa [NDT] a novú prácu a nové tituly.“ Paul Lightfoot povedal, že bol šokovaný z návrhu Kyliána, ale v rozhovore, ktorým vysvetlil tento oddychový čas ho nápad „núti k vyplneniu prázdneho priestoru niečím novým.“ Nie je to trest od Kyliána, ale výzva. Sezóna 2013/2014 začne veľkým večerom Kyliána, ale „to nie je zbohom festival“, povedal Lightfoot. Kylián nie je v dôchodku, ale pripravuje veľký film o svojom živote, edituje kratšie filmy a vytvára nové tanečné / divadelné produkcie na festivale Aichi trienále v Nagoji v Japonsku.
***

Na záver tu máme pozvanie na predstavenie Don Qujiota od duchovného a umeleckého otca Royal Czech Ballet Andreye Scharaeva. Možno to vyzerá trochu priveľmi veľkolepé, tento emblém, ale za ním sa skrýva premenlivý súbor tanečníkov z rôznych hlavne východných divadiel, neporovnateľne vyššej kvality ako rôzne slávne moskovské hosťovania s podobnými prepychovými názvami s Labutím jazerom či Luskáčikom.Čo vás viedlo k založeniu Czech Royal Balet? Nie je to len luxusná značka pre hosťovanie v cudzine? Čo má váš súbor všetko za sebou?

Česká baletní společnost. Royal Czech Ballet byla založena v Olomouci v roce 2008. Při zakládání naší společnosti hlavním cílem bylo představit divákům v České republice, a taky v zahraničí to nejlepší z klasického baletního dědictví a reprezentovat Českou republiku s řadou známých klasických baletních představení na nejvyšší úrovni, za účasti sólistů z nejznámějších divadel v Evropě. Náš repertoár se skládá z baletů jako je Giselle, Don Quijote, Louskáček a Labutí jezero. A také máme moc krásný celovečerní Divertisment a slavnostní koncert. V roce 2009 naše společnost organizovala i se představila s podporou partnerů, první mezinárodní baletní festival v Olomouci, což byl velký úspěch. Také naše společnost je stále na turné po Evropě (Itálie, Španělsko, Německo, Ukrajina, Rusko).

Je Don Quijote návrat ku koreňom tohto titulu, napríklad k známej verzii Alexandra Gorskeho? Akú verziu ponúkate divákom?

Příběh našeho baletu Don Quijote je v první řadě založen na původní choreografii velkého klasika Alexandra Gorského, samozřejmě naší snahou bylo také vnést vlastní myšlenky a některé nápady při zachování všech základů klasického baletu. Představit publiku svou vizi krásného příběhu, kde vítězí láska.Prečo by mal divák, ktorý pozná inscenáciu Štátnej opery v Prahe alebo Nurejevovu vo Viedni zájsť práve do Olomouca?

Věřím, že diváci budou mít zájem vidět slavný balet za účasti předních sólistů opery Národního divadla v Kyjevě.

Priveziete v hlavných rolách sólistov z Národného divadla v Kyjeve. Ako by ste ich charakterizovali? Sú porovnateľní napríklad s úrovňou sólistov Národního divadla Praha? Alebo ešte vyššie? A zbor?

V Olomouci v titulních rolích diváci uvidí Cristinu Balaban a Eugene Lagunova (National Opera of  Ukraine, Kyjev), vítězů mezinárodních baletních soutěží a festivalů. Úroveň těchto umělců, jakož i úroveň celého souboru je mimořádně vysoká. Porovnat výkon našeho souboru s jinými divadly nemá smysl, ať publikum přijde a na vlastní oči se přesvědčí. Rád bych vás všech pozval na naše představení v Olomouci 22. května v 16:00 a ve 20:00 hodin.

***

Svetlana Zakharova – Giselle
Adolphe Charles Adam:
Giselle
Choreografie: Hana Vláčilová podle Jeana Coralliho, Julese Perrota a Maria Petipy
Dirigent: Alexej Bogorad
Scéna: Martin Černý
Kostýmy: Josef Jelínek
Asistent choreografie: Marie Hybešová, Michal Šebor, Jurij Slypyč
Balet Národního divadla
Orchestr Státní opery

Premiéra 7. dubna 2011 Státní opera Praha
(psáno z reprízy 17. 5. 2013)


Giselle – Svetlana Zakharova
Vévoda Albert – Friedemann Vogel
Myrtha – Rebecca King
Hilarion – Marek Svobodník
Berthe – Olga Kyndlová
Princ z Courlandu – Milan Boček
Bathilde – Iva Zahradníková
Wilfrid – Jurij Slypyč
Svatební pár – Irina Burduja, Sergej Gherciu
Družka Myrthy – Philippine de Sevin. Alina Nanu

www.narodni-divadlo.cz
www.svetlana-zakharova.com 

***

Bernstein Dances
Choreografia: John Neumeier
Hudba: Leonard Bernstein
Scéna: John Neumeier s použitím fotografií New York Reinharta Wolfa
Kostýmy: Giorgio Armani.
Světová premiéra: 14. júna 1998 Hamburg Ballett Hamburg

www.hamburgballett.de

Foto Pavel Hejný, Gene Schiavone, Martin Divíšek, Holder Badekow 

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Mohlo by vás zajímat