Baletní panorama Pavla Juráše (37)

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Moje obľúbené roly v Royal Danish Ballet musia byť: James v La Sylphide, Mercutio v Romeovi a Júlii a muž v Serait ce la Mort od Béjarta.

Prečo si opustil krásnu pozíciu sólistu v slávnom súbore vo svojom domovskom meste a odišiel do Švajčiarska k Béjartovi?

Nechal som Royal Danish Ballet, aby som hľadal nové výzvy a spolupracoval s ostatnými kolegami. Maurice Béjart bol v tej dobe stále aktívny, robil zaujímavú prácu a práca s takýmto tvorcom bola nová pre mňa.

Bol si principals soloist Könegliche Ballet, čo znamená pre Dánov tradícia Bournonvilla?

Myslím, že sila Royal Danish Ballet je, že je to dobrý rozprávač. Vytvára príbehy skutočných ľudí a on robí tanečníka tak, aby vynikol ako muž, skôr než byť len partner – princ v rozprávkovom príbehu. A techniku je veľmi ťažké zvládnuť, čo nás robí silnými tanečníkmi rovnako ako aj umelcami, ktorí od detstva vyrastajú na javisku v klasických kusoch.

Čo môže byť v dnešnej dobe zaujímavé na Bournonvillovi? Môže prežiť?

Myslím, že Bournonville vždy prežije, ale nie všetky balety sú dobré. Len jeho hlavná práca bude mať život večný. pretože je veľmi špecifická a nesie určitý štýl a atmosféru, ktorá je jedinečná. Ale Royal Danish Ballet nemôže prežiť len na samotnom Bournonvillovi.

Založil si vlastný baletný festival. Aká je tradícia baletu či tanca vedľa oficiálnej scény a súboru ako je Kráľovský balet?

Tanečné prostredie mimo Royal Danish Ballet je rozdielne. Nie je to veľké a bol by som rád, kiež by politicky to mohlo byť viac podporované. Rozdiely medzi Royal Danish Ballet a inými súbormi sú príliš veľké.

Čo podľa teba tanec a balet môže dnes priniesť divákom, v dobe moderného života, rýchleho života, televízie, internetu, …

Myslím, že tanec dnes nie je natoľko vzdialený, aby bol balet alebo moderný tanec. Objavuje mnoho nových štýlov a pohybových slovníkov. Dobrí tanečníci dnes nemôžu prežiť len baletom. Dobrý tanečník znamená, že je univerzálny a môže sa prispôsobiť mnohým rôznym choreografom a riaditeľom.

Ktorý súbor je pre teba Alexander dnes zaujímavý?

Myslím, že balet Parížskej opery je veľmi zaujímavý klasický súbor. Nederlands Dans Theater je stále jedným z mojich najobľúbenejších súborov. A Preljocaj je tiež zaujímavý.
***

Kølpinovi sa v tomto ročníku festivalu Sommerballet 2013 podarila mimoriadna vec. Získal k spolupráci ďalšiu baletnú legendu, riaditeľa baletu Kráľovského divadla Nikolaja Hűbbeho. Hűbbe je známy i mediálnymi škandálmi z oblasti drog, ktoré poznamenali jeho posledné obdobie pôsobenia v New Yorku v New York City Ballet a presunuli sa i do Dánska. Nič to však nemení na jeho umeleckej pozícii. Kølpin objednal u stále žiadanejšej britskej choreografky Cathy Marston a skladateľky Louise Alenius balet na námet skutočného príbehu Josepha Merricka zvaného ako Sloní muž. Po filmoch, opere, ktorú poznala aj Praha, prišiel s baletným spracovaním príbehu osobnej tragédie človeka, ktorého fyzický handicap urobí z neho atrakciu a zbaví ho ľudského rozmeru. Tvorcovia baletu stáli pred veľkou výzvou ako sa popasovať s týmto príbehom. Vyšli z neho víťazne. Nenapísali zložité libreto pre celovečerný balet, ale vytvorili štyridsať päťminútové dielo, ktoré je zovreté v dramatickej účinnosti, zameriava sa na symbolické roviny a križovatky života nielen slonieho muža, ale ich paralelami so životmi našimi. To, že na javisku stáli vedľa seba dve baletné legendy podtrhlo osobitý rozmer diela.

Kompozícia Aleniusovej je tým, čo drží dielo pohromade. Ak Marstonová skôr ilustruje a rozpráva, práve fascinujúce zvukové bohatstvo skladateľky vytvára nosnú konštrukciu. Komorná skladba pre violoncello, trumpetu, lesný roh a zaujímavý súčasný mix v štúdiu, vytvára špecifickú charakterotvornú hudbu. Balet má niekoľko obrazov, ktoré práve hudba prepojuje a zároveň graduje. Od samoty v maringotke cirkusu, kde sloní muž rozjíma nad svojím prekliatím, cez obraz cirkusu, kde krotiteľ predvádza človeka ako divé zviera pre zisk, až po nový model tohto predvádzania v očiach medicíny, ktorú reprezentuje Dr. Treves. Marstonová geniálne zakomponovala motív lásky, teda adagia, medzi sloním mužom a Missis Kendal, ktorú zatancovala nemenej obľúbená dánska balerína Mette Bødtcher. Inak v rýdzo maskulínnom svete mužských predátorov, ktorí silou ako Krotiteľ, či inteligenciou a mocou ako doktor majú prevahu nad znetvoreným Josephom, práve snové vyznanie lásky k žene tvorí centrálny bod. Kølpin s Marstonovou výborne typovo obsadili jednotlivé roly a tak ako Ross – krotiteľ v cirkuse a neskôr ako ďalší doktor, ktorý pripomína minulosť, sa predstavil mužný a dynamický tanečník, rodák zo Sarajeva – Edhem Jesenkovic. Kølpin sa pôsobivo pohral s rolou Josepha, ktorému kostým účinne pomáha s deformáciou tela a ponúka zaujímavé pohybové riešenia a choreografické nápady.

Hűbbe, z ktorého až apollonská krása činila ideálneho predstaviteľa klasických princov, s vekom nestratil nič zo svojej osobitej severskej krásy. Ako chladný profesor využíva dokonalé línie svojho tela, dlhé nohy, nádherné nárty, osobitý melancholický prenikavý šarm. V rôznych situáciách, ktoré pomáhali dynamike baletu a obrazotvornej nálade Marstonovej sa objavili ešte Georgia Usborne a Raphaël Ferdinand Eder Kastling. Marstonová ukázala, že i šesť postáv môže vytvoriť sýty príbeh, ktorý nechce nahrádzať životopis, ale stavať na osobitom interpretačnom moduse, ktorý tanec poskytuje. Celková koncepcia sa spojila s vycibrenou scénografiou Helle Damgårdovej. V jednoduchých premenlivých a zároveň výtvarne pôsobivých obrazoch, akoby ožil sépiový svet plynových lámp, depresívnych zakutí nielen veľkomesta, kliniky, ale aj ľudských duší. Premenlivosť symbolizovala pominuteľnosť ľudských istôt a statusov. A tak profesor mohol byť omnoho viac nešťastným mužom ako Merrick, choroba mohla byť požehnaním a sen mohol byť tou najkrajšou realitou. Viac než virtuózne moderné tancovanie Marstonová rozpráva emócie.

Nejaktuálnější zprávy ze světa hudby přímo do Vaší schránky

  1. 1
  2. 2
  3. 3