Baletní panorama Pavla Juráše (37)

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Jednou z najkrajších scén je obliekanie Merricka do civilných šiat, učenie ako sa spí na posteli. Vrcholne emotívnou scénou je keď ho Hűbbe privedie do hľadiska, kde si spolu sadnú do prvej rady a sledujú balet na scéne, ktorú uzavrie zrkadlová stena, v ktorej sa odrazí celé hľadisko. Táto výčitka voyeristickému posmievaniu publika tomu, kto je okukovaný a kto okukuje vrcholí, keď Hűbbe odvedie Kølpina na scénu a diváci im spontánne začnú tlieskať. Dve baletné legendy na scéne, obklopené reálnymi a zmnoženými divákmi. V zvláštnych rolách, kde netočia piruety, netancujú s balerínami v prepychových kostýmoch, ale akoby sa aj oni sami vyrovnali so svojim starnutím, odchádzajúcim telom, bolesťou, sklamaním a pozreli sa v ústrety plynúcemu času. Tento kaleidoskop scén a situačných mizanscén prepojuje geniálny nápad, keď choreografka dáva Kølpinovi k znetvorenému telu malý xylofón, na ktorý neustále v rôznych variáciách vyťukáva jednoduchú pesničku od skladateľky. Táto simultánna krása a prostota, akoby nemohol tancovať, nemohol rozprávať pohybom, pretože príroda mu to zakázala, ho núti podeliť sa o stav svojej duše prostredníctvom strieborného hlasu detského xylofónu. Po pôsobivom adagiu, ktoré bolo iba sen a pani Kendalová ho nikdy nebude môcť milovať, sa rozhodne rezignovať. Odmietne nový svet, nové šaty a ponechá si len vankúšik a novú posteľ, ktorá mu kvôli váhe jeho slonej hlavy pomôže zlomiť si brutálne väz. Ale i tak umiera tichučko a pokojne, za zvuku svojej pesničky, ktorú preberá orchester a zhasínajúce žmurkajúce svetielka pripomínajú hviezdy. Už dávno som nevidel taký pôvabný a celistvý jednodejstvový balet, ktorý sa nesnažil vynájsť nový pohybový slovník, či objaviť všetku múdrosť sveta.

***

Popri tejto krehkej modlitbe predviedli uragán energie bratia Bubeníčkovci v Dorianovi Grayovi. O ich diele som písal už dvakrát: pri predstavení vlani v lete na hrade v Šternberku (tu) a v rámci brnianskeho uvedenia na Tanečnom moste (tu). Prostredie divadla Bellevue ale dodalo titulu výnimočný komorný charakter, kde scénografia zapadla do kukátkového pôdorysu hľadiska a vytvorila sugestívne scénografické zázemie pre vlastne tridsaťminútové dueto bratov Otta a Jiřího. Je dramaturgickou chybou, že Gray bol prvý v poradí večera a dôsledná umelecká dramaturgia tak ustúpila snahe, že domáce hviezdy vystúpia až po prestávke. O reprezentatívnom postavení Bubeníčkov svedčí aj to, že na festivale sa objavili už niekoľkokrát a vo svete patria stále k vyhľadávaným interpretom. V poslednej dobe Jiří aj ako choreograf a Otto ako skladateľ a výtvarník.

České publikum by si nemalo nechať ujsť príležitosť stretnúť sa netradične na jednej ploche s tanečníkmi v rámci festivalu Zlatá Praha 13. októbra na besede a striehnuť na začiatok predpredaja vstupeniek a uchytiť kvalitné miesta na ich dva januárové pražské vystúpenia s ich baletnou skupinou.

Predstavenie si nenechala ujsť ani okúzľujúca primabalerína Kráľovského baletu Gudrun Bojesen. Balerína, ktorá od roku 2001 drží status prvej sólistky a zatancovala neuveriteľnú paletu rolí. V uplynulom roku bola nominovaná na tanečného oscara Benois de la Danse za Margueritu v Neumeierovej Dáme s kaméliami. Umelkyňa, ktorá vyzerá ako balerína zo starej školy, s dlhými vlasmi, krehká, romantická, zasnená, ako oživená socha malej morskej víly z prístavu. Tak som to využil a opýtal sa na Bournonvilla: 

…Pre mňa je tradícia Bournonvilla dôležitá, pretože sa zameriava na radosť z tanca. Sú to veľmi živé a univerzálne choreografie, ktoré stále prekvapujú publikum aj dnes.

Nenudí už publikum toľko Bournonvilla?

Ľudia v Kodani vidia predstavenie častejšie ako predtým aj preto, že tancujeme nové verzie rovnakých titulov každých desať rokov.

Čo ťa čaká v novej sezóne?

Moja sezóna v tomto roku bude tichšia, ale tancujem v Balanchinovej Symphony, Cukrovú vílu v Luskáčikovi a zvyšok ešte nie je jasný.

Máš ako primabalerína špeciálne rituály?

Nemám rituály, ale poriadne si zdriemnem v popoludňajších hodinách pred predstavením, aby som mala silu na javisku vo večerných hodinách.
***

Ďalším vzácnym návštevníkom bola baletná majsterka Ingrid Glindemann, ktorá po svetobežnej kariére zakotvila doma v Kodani. Na baletnej majsterke by nebolo nič tak extra, keby Ingrid nebola osobnou priateľkou – jednou z mála, jednou i so svojim manželom skutočne blízkym priateľom Erika Bruhna ďalšieho rodáka z Dánska. V roku, keď si pripomíname predčasný skon Rudolfa Nurejeva, mi to samozrejme nedalo, aby som od Ingrid nevyzvedal či životopisci obidvoch tanečníkov, ktorí popisujú devastujúci vzťah obidvoch tanečných géniov, majú pravdu.I keď u nás boli ešte divadelné prázdniny, Kráľovský balet už vytrvalo pracoval a nemohol som si nechať ujsť možnosť navštíviť túto slávnu a prekrásnu budovu. Čo môžeme súboru závidieť je okúzľujúce zázemie v prístavbe k starej budove, kde je niekoľko sál, o ktoré sa delí súbor a baletná škola. Na stenách visia nádherné historické plagáty, fotografie, labyrint schodíšť sa preplieta so šatňami a vedie až do sál nad strechami Kodane, odkiaľ je očarujúci výhľad na kupoly kráľovských palácov a kostolov, či na visutú strechu novej budovy opery. Že sú tradície živé, potvrdzuje disciplína detí baletnej školy, ich baletný úbor, prísnosť a pokora, s ktorou cvičia. Taký náročný pánsky tréning členov súboru som už dávno nevidel a „zlomyseľne“ som premýšľal, koľko českých sólistov by odpadlo už pri tyči.

Divadelný charakter zákulisia dotvárajú všade prítomné rekvizity, či sochy z inscenácií. Potom, čo sa súbor opery presunul do novej budovy, balet získal väčší priestor pre šatne a zázemie. Z bývalej maliarne kulís je obrovská biela sála a pod strechou vznikla nádherná krajčírska dielňa, ktorá vyzerá skôr ako dielňa slávnych návrhárov z Paríža, než bežná výrobňa divadelných kostýmov. Len tie staré plagáty by vystačili na niekoľko expozícií. Úcta, s akou opatrujú svoje tradície je obdivuhodná. Pieta, s ktorou si pripomínajú umelecký odkaz svojich predchodcov. Fotografie baletných riaditeľov od Bournonvilla, fotografie primabalerín dvesto rokov dozadu, choreografi, ktorí preslávili súbor (napríklad Harald Lander, alebo Flemming Flindt)…. V špeciálnych vitrínach sú vystavené dokonalé remeselne a umelecky zvládnuté šperky či ozdoby do vlasov. Vedľa toho si tanečníci môžu zahrať stolný futbal, či na streche divadle zahrať basketbal na špeciálnej terase s basketbalovými košmi. S radosťou sa opakuje floskula „Všade dobre, doma najlepšie“, ale v balete to bohužiaľ rozhodne zatiaľ neplatí.

***

Dotyk s baletným svetom za hranicami sprostredkuje už 13. októbra v Janáčkovom divadle Brno jubilejný desiaty ročník Tanečného mostu, ktorý vytrvalo organizuje Rudolf Kubičko. Na galavečere sa predstaví Balet Dortmund so svojimi hosťami, ktorý na nemeckej tanečnej mape stále potvrdzuje svoje zaujímavé postavenie čo do dramaturgie, choreografov i kvality tanečníkov.

Foto Luigi Narici, archiv, Pavol Juráš, Isak Hoffmeyer, David Amzallag

Nejaktuálnější zprávy ze světa hudby přímo do Vaší schránky

  1. 1
  2. 2
  3. 3