Baletní panorama Pavla Juráše (42)

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4

Alexej Ratmansky ako jediný z hviezdnych choreografov súčasnosti sa ku klasickému repertoáru priblížil, ostatní idú svojou cestou a i keď niektoré ich balety tejto kategórie fascinujú, libretom či hudbou idú vo svojej línii. Keď tak človek prechádza oné počiny, dôveryhodnosť, znalosti, zdá sa zjavne nedocenený Vasily Medvedev, ktorý je známy veľmi dobre aj v Česku. Jeho brniansky Luskáčik je stále na repertoári, Korzár (taktiež v Brne) bol výborným dramaturgickým počinom, inscenoval klasické tituly po celom svete a jeho kariéra zatiaľ vyvrcholila pozvaním Yuriho Burlaka v Boľšom, kde pripravili spolu vzkriesenie Esmeraldy, ktorá rozrušila intendantov svetových divadiel. V tomto týždni naštudovali spolu Luskáčika v Berlíne v podobnej historicko – novátorskej redakcii ako Esmeraldu. Ak v Paríži nikto od Nurejeva nesiahol ani na Labutie jazero, ani na Luskáčika či Raymondu a Quijota, v Rusku je to podobné. V Mariinskom sa stále objavujú overené choreografie: Bajadéra podľa Petipu (1877) s úpravami Vladimíra Ponomareva a Vakhtanga Chabukianiho (1941) s overenými „novými“ tancami od Kostantina Sergejeva a Nikolaja Zubkovskeho. Korzár Pyotra Guseva (1987) podľa Petipu. Spomínaný Don Quijote od Alexandra Gorského podľa Petipu s cigánskymi a orientálnymi tancami od Niny Anisimovej. Giselle Coralliho, Perrota a Petipu. Luskáčik Vasilyho Vajnonena (1934). Raymonda Petipu v redakcii Sergejeva (1948), tak ako Spiaca krásavica Petipa/Sergejev (1952) či balet baletov Labutie jazero Petipa/Sergejev (1950). V Boľšom majú ešte zaujímavejšie osudy inscenácií: hrajú Don Quijota v redakcii Gorského v novej verzii Alexeie Fadeyecheva, Giselle nielen Coralli, Perrot, Petipa ale ešte aj Gorsky, Lavrovskij, Vasilev, zároveň majú na repertoári ešte druhú verziu Giselle od Grigoroviča. Bajadéru od Grigoroviča s „dobrými nápadmi“ od Chabukianiho, Zubkovskeho a Sergejeva. Márnu opatrnosť taktiež od svojho umeleckého bossa Grigoroviča s „pôvodnou“ choreografiou Daubervala, Perrota, Petipu a Gorského. Vedľa spomenutej Esmeraldy sa vyníma spolupráca Burlaka s Ratmanskym na Korzárovi. A zase Luskáčik, Raymonda od Grigoroviča. Grigorovič pripravil aj relatívne novú verziu Labutieho jazera (2001). Jeho poslednou inscenáciou je Spiaca krásavica (2011), ktorú súbor prezentoval aj v kinách a na DVD nosiči. Ak nás inšpiroval Don Quijote k tejto úvahe, ktorá nemá výsledok, nesmieme zabudnúť, že oslavovaný Ratmansky pre Dutch National Ballet pripravil v roku 2010 práve Dona Quijota. Z jeho choreografického životopisu okrem Korzára treba pripomenúť aj Plamene Paríža (Moskva), či Luskáčika. A tak ak v závere dnešného dielu budeme hovoriť o inovátorovi dejového baletu Christianovi Spuckovi, kto bude inovátor a vodca poučenej interpretácie klasického baletného odkazu je nejasné. Najskôr podľa osobných sympatií si každý niekoho vyberie. Najlepšie to majú tí, ktorí cárskym a potom sovietskym klasickým baletom opovrhujú a považujú ho za prežitok a historický anachronizmus.

***

V Anglicku ešte zostaneme. Len týždeň po Quijotovi, 7. októbra mal v English National Ballet premiéru Korzár. Vzrušujúci príbeh Conrada, temperamentného piráta a jeho lásky Medory, krásnej dievčiny z háremu. Korzár je dobrodružný príbeh, dráma zajatých dievčat, bohatý sultán, únos a záchrana, maskované sprisahania, láska a zrada, ktorá vyvrcholila vo vraku lode, ktorý je jedným z najúžasnejších scén v balete. Anglický národný balet je prvý britský baletný súbor, ktorý naštudoval kompletnú verziu, ktorá mapuje najviac bravúrneho mužského tanca v baletnom repertoári. Balet naštudovala Anna-Marie Holmes podľa Maria Petipu a Konstantina Sergejeva. Hollywoodsky filmový výtvarník Bob Ringwood (Batman, Votrelec 3, Star Trek Nemesis, Ai a Troy) vytvoril scénu a kostýmy. Nie je rozhodne nezaujímavé, že vedľa šéfky súboru Tamary Rojo tancuje Medoru Daria Klimentová a Konráda pre mnohých českých divákov už i zabudnutý a skoro neznámy Zdeněk Konvalina. Medoru si zatancuje aj Alina Cojocaru a Konráda Matthew Golding. V januári, po turné v rámci britských ostrovov, príde predstavenie aj do londýnskeho Coliseumu.

***

Pred dvoma týždňami sa za veľkej slávy vo Varšave otvorila nová Akadémia tanca Étoile. Založiť v dnešnej neistej dobe baletnú akadémiu, je obrovským počinom. Od myšlienky či sna až k realizácii došiel prvý sólista Teatr Wielki vo Varšave Sergey Basalaev a pedagogička Štátnej baletnej školy vo Varšave Anna Linnik. V učebných osnovách nejde len o klasický balet, ale aj o tanec moderný a napríklad i pilates. Čo je ale potešujúce pre nás, je, že medzi hviezdnymi patrónmi školy ako je Vladimír Malakhov, Isabelle Ciaravola, Mikhail Kaniskin, Elisa Cabrero sa nacháza i Vasily Medvedev, ktorý i v Česku zanecháva výraznú choreografickú stopu a bývalý medzinárodný sólista, dnes uznávaný baletný pedagóg Stanislav Fečo. Práve Fečo dostal tú česť spolu s Medvedevom, aby prvým masterclassom otvorili akadémiu. Otázka znie: Prečo Stanislav Fečo, ktorý vyučuje po celom svete, čo nie je žiadna falošná reklama, ale realita, ako hosť nepôsobí v žiadnom z českých baletných súborov? Záujem o jeho lekciu bol taký obrovský a jeho pedagogické pôsobenie tak nadšene privítané, že ďalší deň už v priestoroch Teatr Wielki viedol extra class i pre tanečníkov baletného súboru divadla a starších študentov Štátnej baletnej školy. Viac informácií o novej škole tu.

***

Ďalšia radostná správa pre Česko je: Cena Mary Wigman, ktorú minulú nedeľu dostal na javisku Semper opery v Drážďanoch Jiří Bubeníček. (viac informácií tu)***

17. októbra 2013 by sa dožil dvesto rokov nemecký spisovateľ Georg Büchner. Posledné mesiace svojho príliš krátkeho života strávil ako lektor v Zürichu, kde je aj pochovaný. Vo svojom živote, mal iba dvadsaťtri rokov, Büchner preskúmal obmedzenia a hlbiny ľudskej psychiky: melanchólia, šialenstvo, zločin, sexualita. Dnes je považovaný za jedného z najväčších nemeckých autorov 19. storočia a priekopník modernej éry. Jeho dráma Woyzeck, z ktorej zostal len fragment, dáva do pozornosti osud prostého vojaka. Woyzeck miluje Máriu, s ktorou má nemanželské dieťa. Avšak jeho skromný plat sotva stačí na prežitie pre troch. Aby bolo možné zarobiť niečo navyše, Woyzeck občas nielen holí kapitána, ale sa dáva k dispozícii lekárovi pre lekárske experimenty, ktoré ohrozujú jeho fyzické a psychické zdravie. Snaží sa ignorovať poníženie a svojvoľné správanie, ktoré na ňom uplatňujú jeho nadriadení, ale keď sa Marie zapletie s Tambourmajorom, katastrofa má svoj “jasný” kurz. Christian Spuck v roku 2011 vytvoril balet pre Nórsky národný balet v Oslo (pozor nepliesť si s baletom Ralfa Dörnena, choreografa brnianskej Zjasnenej noci). V októbri ho práve k výročiu autora literárnej predlohy stavia do centra repertoáru svojho súboru a zároveň do centra pozornosti umeleckej Európy. Spuckov preklad Bűchnera je lakonický, metaforický jazyk v živých choreografických obrazoch. V kombinácii s iným Spuckovým dielom Leonce a Lena (Essen 2008) balet Zürich tak ponúka nový netradičný pohľad na spisovateľa, ktorý je dodnes stále moderný. Kritika chváli Spucka ako dôstojného nasledovníka zürišského mága Spoerliho. Spuck je šéfom súboru od sezóny 2012/2013 a jeho prvou inscenáciou bol Prokofievov Romeo a Júlia. Dokonalá harmónia diel začína u hudobnej dramaturgie. Bach v úprave Györgyho Kurtága, filmová hudba Schnittkeho, dvakrát Philip Glass či Martin Donner a jeho akustické intermezzá.

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4

Mohlo by vás zajímat


Komentáře. Respektujte prosím pravidla diskuze.

Please Login to comment

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
Upozornit na