Baletní panorama Pavla Juráše (58)

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Leslie Caron spomína na jeho umelecký prejav a herecké majstrovstvo vedené k úžasným detailom. Caron bola neznámou šestnásťročnou baletkou, keď tancovala rolu Sfingy vedľa Oidipa Jeana Babilée v balete Davida Lichina La Rencontre (Stretnutie) v roku 1948. Mala na sebe špicaté uši, dlhé nechty, obrovské látkové krídla a vyliezla na plošinu s hrazdou. Keď Oidipus vyriešil jej hádanku, Sfinga spáchala samovraždu v strmhlavom prepade. Pre New York Times v roku 1995 povedala: „Chytil ma za členok a prevrátil. Babilée využil možnosť vytiahnuť môj chvost, aby zistil, či som bola naozaj mŕtva.“

Nezabudnuteľné zostanú jeho výkony v baletoch ako Le Spectre de la rose, Le Portrait de Don Quichotte od Auréla Millossa, Albrecht v Giselle, či napríklad jedna zo zaujímavých rolí v balete Mário a kúzelník v réžii Luchina Viscontiho, v choreografii Léonida Massina v La Scale (1956). Choreografoval balety ako L’Amour et son amour s hudbou Césara Francka (1948), Divertimento, Till Eulenspiegel Richarda Straussa, Balance à trois s Yvette Chauviré a Violette Verdy, Sables (1955) alebo Le Caméléopard (1956).V pôsobivom dokumente, ktorý by mal vidieť každý baletný fanúšik, v spolupráci Patricka Bensarda a La Cinémathèque de la Danse ožíva nielen názvom Le Mystère Babilée tajomstvo tohto výnimočného umelca, ktorého slávu zakryl vo Francúzsku až emigrant Nurejev. Spomínajú na neho všetky významné osobnosti, s ktorými sa križovali jeho cesty: Leslie Caron, Yvette Chauviré, Nathalie Philippart, Brigitte Lefèvre, Zapo, Maurice Béjart, Mikhail Baryshnikov, Jérémie Bélingard, Jean Guizerix, Wilfride Piollet, Roland Petit, Christian Lacroix, Jean-Paul Goude a ďalší.

Žid, ktorý prežil v okupovanom Francúzsku, aby sa stal najviac vzrušujúcou pánskou baletnou hviezdou povojnovej Európy, porušil formy klasických tanečníkov so svojou výbušnou atletikou a moderným javiskovým herectvom. Persóna, ktorá symbolizovala naliehavosť a anarchiu v otlčenej generácii mladých mužov, ktorí zažili vojnu a čelia smrti. Tieto životné skúsenosti uviedol na javisko ako – dramatické kvality. A stal sa aj prominentným hercom s francúzskymi poprednými fajnšmekrami novej vlny. Mal veľa podôb. Vyhol sa nacistom a vstúpil do radov maquistov, aby strávil tri roky ako partizán v odbojových lesoch Touraine, kde získal povesť ako skvelý ostreľovač. Tancoval do vysokého veku, keď mal osemdesiat rokov ešte jazdil na motorke a keď mal osemdesiatpäť, často v tandeme jazdil na koni a za nimi jeho mačka.

Vo svete baletu sa stal legendárnym predovšetkým ako pôvodný protagonista prvej baletnej drámy Le Jeune Homme et la Mort z roku 1946, ktorá sa od tej doby stala vizitkou najväčších tanečníkov sveta. Neobliekol si žiadny kostým, len obyčajné obnosené montérky v dobe, kedy tanečníci nosili bohato zdobené kazajky. Babilée hral náladového mladého maliara, ktorého navštívi v jeho podkroví tajomná žena. Jeho prvá samovražda v tomto balete bola trochu experimentálne inscenovaná, až sám tanečník priznal, že musel nájsť silu na lúkach v prírode, aby vydržal na slučke minútu s pohľadom verejnosti. Neskôr sa priznal, že to desilo, keď cítil vlastné dusenie. Pozície smrti a scéna boli potom upravené na bezpečnejšie. Počas nasledujúcich štyroch desaťročí vystupoval v tomto balete asi dvesto krát. Nastavil latku interpretácie tak vysoko, že ju neskôr zvládali iba traja tanečníci a nuansy choreografie sa s nimi premieňali. Rudolf Nurejev, Mikhal Baryshnikov a Nicholas Le Riche, ktorý sa pred dvadsiatimi rokmi práve v tomto balete stal (podobne ako sám Babilée) hviezdou, keď na jednej skúške, ktorú mu vedenie dalo okúzlil Petita a ten sa stal jeho priateľom i umeleckým vodcom. A ich spolupráca vyvrcholila kreáciou titulnej postavy od choreografa pre tanečníka v balete Clavigo. V minulom diele (tu) som práve spomínal ako Le Riche dostal cenu National Dance Awards za hosťovanie v English National Ballet práve za rolu Mladíka.

Možno práve fakt, že jeho otec René bol nielen maliar ale aj milovník baletu a vďaka Ďagilevovým aktivitám Ballets Russes v Paríži, sa zo Jeana stal tanečník. A práve otec ho uprostred rastúcej anti – židovskej nálady poslal do bezpečia Monte Carla, centra pre vysídlených tanečníkov Ballets Russes. Keď mal šestnásť rokov bol už vedúcim umelcom v predstaveniach inscenovaných v Monte Carlo Casine svojou učiteľkou slávnou Marikou Besobrasovou. Arlene Croce o ňom napísal, že mal povahu „tichého násilia“. Pripravený vybuchnúť uprostred izby.

Vlastnil hlboký, zamatový hlas, rovnako ako fotogenickú tvár a vyzeral, že je rovnako mierne pokrčený ako Cocteauove kresby. Mal hlavné úlohy v Amélii Michela Dracha (1961), Pleins feux sur l‘ assassin Georga Franja (1961) a v Duelli Jacquesa Rivetteho (1976). Na webe vimeo (tu) sa konečne zjavil fragment úžasnej nahrávky z prvého Mladíka a smrti. Nie je to len kus baletnej histórie, je to niečo viac. Je to i potvrdenie, že nestačí geniálny choreograf, ale každý tvorca potrebuje svoje múzy. V roku 2003 naposledy vystúpil v „svojom“ osobnom balete Life. Koľkože to mal rokov?
***

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Mohlo by vás zajímat