Baletní panorama Pavla Juráše (59)

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4

Ano, už je to skoro klišé, ale jsme opravdu mizerně placeni. Abychom si více vydělali, musíme neuvěřitelně dřít (pokud máme zdraví a trochu štěstí) a v každém případě „končíme“ nedůstojně nezabezpečeni…Vaše texty v programoch Národného divadla Praha sú neobyčajne cenné, dokážete zrozumiteľne popísať tanečné štýly jednotlivých choreografov. Vedľa Boženy Brodskej, ktorá sa špecializuje na dejiny, nemáte v republike konkurenciu. Neplánujete nejakú knihu o choreografických osobnostiach?

Děkuji vám za velmi milý kompliment! Obecně vzato, málokdo si všímá dobře psaných textů, které „padnou“ a přitom je to neskutečná dřina. Víte o tom, že v registru publikovaných prací – textů, je významným hodnotovým měřítkem kvality textů (a jejich autorů) míra ohlasu na jejich texty, takže – čím „blbější“ text napíšete, tím logicky více vzbudí pozornosti a reakce, a tudíž tím více jste ceněným autorem!… Co tomu říkáte?

(smiech) Nemáte pocit, že je škoda pre divákov i súbory, že šéfovia divadiel sú choreografi, ktorí miesto plurality štýlov a tvorcov, prezentujú viacej seba?

Dovolte mi tedy namísto předvídatelných odpovědí „vyslovit návod“ na činění vlastních i přechodných názorů třeba na situaci v českém baletním světě a věřím také na komplementární vztah, který má šéfování a choreografování… Na obě otázky tedy odpovím nejprve trochu „vznešeně“: mám za to, že úsudek jde ruku v ruce s vkusem. Jemné a delikátní oblasti úsudku a vkusu kazí nevědomost, nepozornost, předsudky a tvrdohlavost. Míra dobrého úsudku stejně jako vkusu závisí na patřičné citlivosti (a také) zkušenosti vnímatele… Pragmaticky vzato, v čele každého tanečního uskupení jsou samozřejmě choreografové a snad kromě jedné výjimky jsou nyní ve všech městských divadlech choreografové v pozici šéfa souboru. Není na tom vůbec nic zvláštního a dovedu si představit, že ředitelé dokonce od těchto šéfů-choreografů očekávají jejich tvůrčí činnost pro svěřený soubor…

Vráťme sa k veselším témam. Čo bol pre vás v minulej sezóne najväčší umelecký zážitok?

Architektura a atmosféra Madridu a sbírky muzea v Pradu…

Ďakujem Václavovi Janečkovi za jeho čas a zaujímavé myšlienky k premýšľaniu a niekoľko si ich dovolím čitateľovi tiež priložiť.
***

Balet v kině, ktorý vedľa druhej skupiny Přenosy do kin, prináša priame prenosy z Royal Balletu v Londýne, sa 27. januára pripojil k prenosu mimoriadneho predstavenia Giselle. V titulnej role v prastarej inscenácii Petra Wrighta vystúpila nová hviezda súboru Natalia Osipova, ktorá sa stala členkou Kráľovského baletu po tom, čo ju možno už omrzelo kočovať po svete a dávať nemravné provízie zo svojich príjmov Ardani Artist v New Yorku. Ako Albrecht sa predstavil vo svojej resuscitovanej tanečnej kariére Carlos Acosta. Čo k tomu dodať? Bolo by zaujímavé keby všetci, ktorí sa nadšene zúčastnili, tým nechcem ten večer znižovať, hosťovania Svetlany Zakharovej v Prahe, si boli pozreli prenos v kine. Nemá moc zmysel písať o prenosoch v kinách, keď divák ťažko na základe nejakého článku či recenzie to predstavenie uvidí. Skôr ho už neuvidí. Prinajmenšom nie v tom obsadení, ktoré vedenie vybralo pre kiná po celom svete ako veľké public relations. Ale bez toho, aby sa niekomu upieral jeho názor či zatracoval jeho divadelný vkus, láska k umelcovi, či interpretovi, predstava o štýle a stvárnení a siahodlho sa polemizovalo o výraze, je nutné vzdať hold Natalii Osipovej. Je zaujímavé, ako táto sezóna v Royal Ballet je v znamení silných žien. Po Marianele Núñez, ktorá strhla všetkých ako Kitri, prichádza teraz Osipová, aby predviedla dokonalý obraz „novej“ Giselle. Giselle tejto doby. Ak sa mnohí čitatelia rozčuľovali a divili na mnohé výčitky k Zakharovej, pre Osipovu niet žiadnych. Napríklad i oný detail ako Zakharová skáče trebárs jeté nízko a efekt letu vytvára rozsahom dolných končatín, tak Osipova má v sebe neskutočnú silu. Všetky jeté, entrelacé, pas de chat až po entrechat sú také vysoké, že sa skutočne bez pomoci nejakej romantickej javiskovej mašinérie zdá, že je duch, že nekráča ale lieta. Jej levitujúci dance macabre v druhom dejstve je nezabudnuteľný.

Druhým fenoménom Osipovej je jej obdivuhodná rýchlosť. Ak sme už v dejinách poznali tanečníkov s obdivuhodnou rotáciou čo do rýchlosti, napríklad Nurejeva, mnohokrát však boli na úkor presnosti a štýlu. Osipovej spôsob, akým točí pirouetées v ronde, či v diagonálach tých oných dvoch slávnych variácií, ktoré sa na baletných súťažiach snažia zvládnuť adeptky na výhru, je dych berúci. Pritom umelkyňa nikdy nezabudne dopnúť nárt, port de bras, výraz, nevychýli sa z osi. Práve v Giselle sa tento skoro naturalistický spôsob športového výkonu baleríny hodí vzhľadom k situácii smrti hlavnej hrdinky. Ak matka má obavu o svoju dcéru, že keď tancuje, rozbúši sa jej slabé srdiečko a môže umrieť, je jej strach oprávnený. Pretože jej dcéra, ako by sme dnes povedali, trpí hyperaktívnosťou. Osipová túto svoju jedinečnú schopnosť technickej virtuozity dáva do služieb drámy a príbehu, k charakterizácii postavy. Tretia vec je jej umelecký výraz, či prežitok, či baletné herectvo, každý si to môže pomenovať tak, ako má rád. To, akým spôsobom sa umelkyňa prevteľuje do Giselle zostáva záhadou a vystačilo by to na trojdňový seminár na majstrovských kurzoch prestížnej hereckej školy. Tie stokrát videné situácie ako vypočítava z lupienkov margarétky či láska zostane či zmizne, spôsob akým traktuje a graduje scénu šialenstva, či celé druhé dejstvo, berie dych. Preto sa vyplatí zájsť aj do kina, i keď tam divák o mnohé príde, lebo za neho robí réžiu už režisér prenosu a divák sám si nemôže zrežírovať, kam na javiskovom obraze zameria pohľad. Ale vidieť na kamerách umiestnených v parteri výšku Osipovej skokov (i keby sa tam divák dostal, tak možno na štvrtý balkón, odkiaľ by to toľko neocenil) a v detaile jej nuansy, ako pohyby pier, mykanie obočia, privreté viečka očí, je zážitok porovnateľný s umením svetových hercov. Inak práve ona dodala starej ošumelej inscenácii Petra Wrighta lesk. Netreba odsudzovať kráľovský balet tak, ako novinári v Británii, že robia kdejaký repertoár ale nemajú poriadne Labutie jazero a Giselle.

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4

Mohlo by vás zajímat


Komentáře. Respektujte prosím pravidla diskuze.

Please Login to comment

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
Upozornit na