Baletní panorama Pavla Juráše (67)

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Na záver malá poznámka. Škoda, že sa dramaturgia viac nezamyslela, ktoré diela českých skladateľov inšpirovali slávnych či preverených svetových choreografov. A nepokúsila sa získať do repertoáru napríklad také zaujímavé dielo, ako je jednodejstvový balet Before Nightfall na Dvojkoncert Bohuslava Martinů od Nilsa Christeho. Ten napríklad s veľkou hrdosťou uvádza balet Viedenskej štátnej opery v baletnom večere Majstrovské diela 20. storočia. Niečo tak exkluzívne ako naživo hraný práve tento, viac než geniálny opus Bohuslava Martinů brilantne choreografovaný, je nesmierny zážitok.

Rodák z Rotterdamu Nils Christe začal baletné štúdium vo veku šesť rokov na Rotterdam Dance Academy. V Rotterdame na konzervatóriu študoval i gitaru a flautu ešte predtým, ako bol prijatý vo veku sedemnásť rokov do Nederlands Dans Theater. V nasledujúcich pätnástich rokoch tancoval vo viac ako osemdesiatke baletov. V roku 1974 vznikla jeho prvá choreografia pre Nederlands Dans Theater. Od roku 1986 do roku 1993 pôsobil ako umelecký riaditeľ Scapino baletu v Rotterdame, kde uviedol niekoľko i svojich mimoriadnych baletov, napríklad Pulcinellu. Ako nezávislý choreograf spolupracoval Nils Christe s renomovanými baletnými súbormi v Európe a Amerike, vrátane Holandského národného baletu, Baletu Parížskej opery – práve pre ten vznikla choreografia Before Nightfall (1985), Royal Ballet of Flanders, baletu Viedenskej štátnej opery, Royal Danish Ballet, Kráľovského švédskeho baletu, Fínskeho národného baletu, baletu Deutsche Oper Berlin, baletu Komickej opery v Berlíne, Bavorského štátneho baletu a ďalších veľkých i menších súborov napríklad v Nemecku. Vytvoril choreografie k hudbe takých rôznorodých skladateľov ako Stravinskij, Poulenc, Šostakovič, Britten, Martinů, Bartók, Satie, Mahler, Liszt, Beethoven, Purcell, Prokofiev, Wagner, Vivaldi, Glass, Reich, Adams. Osobitný význam má spolupráca s jeho manželkou Annegien Sneep, ktorá mu pomáha od roku 1981 a je zodpovedná za re – naštudovania jeho baletov vo svete.

Christe na bolestnú hudbu a predsa zároveň plnú nádeje a svetla, v geniálne harmonicky a inštrumentálne koncipovanej partitúre nachádza špeciálny stav, stav sveta. Before Nightfall. Pred koncom, možno pred novým začiatkom, možno po veľkej jadrovej katastrofe, možno po zničení, možno i pred, možno za divného úplnku, ktorý podvedome ovplyvňuje konanie ľudí, rozohráva zvláštnu bezčasovú chvíľu, kedy sa stretáva šesť párov. Môžeme ich vidieť v ich reálnom a zároveň ťažko definovateľnom priestore. Trojica párov je sólových. Christe sa prezentuje ako vynikajúci choreograf duet. Dokonale ovláda finesy partnerského tanca a dokáže ich viesť do rafinovaných figúr. Vďaka bolesti hudby, postavy a ich klasickú techniku stavia do iného svetla. Láme port de bras, láme kedysi vznosné figúry akademického tanca, uzatvára vzdušné pozície rúk do seba, akoby postavy viac pociťovali svoje bolestné človečenstvo. Najviac vyniká prostredné z duet na adagio. Rozvláčne a predsa bolestivo uhrančivé. Na predposlednej repríze v tejto sezóne ho brilantne stvárnila rôznorodá dvojica Nina Poláková a Alexis Forabosco. Polákovej krehká, hmatateľná fyzická sila v pevnom ženskom tele, ktoré zároveň reprezentuje silu jej ženského sveta a Forabosco, ktorý ako zrelý muž, hľadá cesty ako pomôcť milovanej žene i sebe. Ketevan Papava a Eno Peci pred pádom do temnoty zápasili nielen so svojimi démonmi a démonmi tohto sveta, ktoré usilujú o dušu či česť každého človeka planéty. Na záver pôsobivá dvojica Alica Firenze a Mihail Sosnovschi už akoby deti tých prvých, predviedli inú generáciu. Tú, ktorá má najviac nádeje, môže spolu i spať a vtedy možno príde do ich myslí aj sen. Možno je to skôr všeobecné, poetické opísanie, ale také duetá, kde klasická technika, napríklad vysoké attitudy, panché, ozdobné ornamenty klasického slovníka sa prelínajú s nekonečnou nocou súboja dvoch sláčikových orchestrov s klavírom, tympanmi je ťažké popísať. Zároveň však tento opis svedčí o vysokej pohybovej a emocionálnej zrelosti interpretov. Tých doplnila šestica miniatúrneho zboru, ktorý je ich partnerom. Tam zaujali hlavne páni Kamil Pavelka a Greig Matthews, ktorí veľmi efektne uplatnili svoju pánsku fyziognómiu a chladný odstup od prehnane emotívne vyhroteného ženského sveta.

Večer Meisterwerke des 20. Jahrhunderts výborne doplnili dva diela. Francúzsku provenienciu tvorcov je poznať. Večer slávnostne akademicky ako veľká ouvertúra otvára Suite en blanc Sergeja Lifara. Vo Viedni sa jej dostáva takého ohromného lesku, aký si táto choreografia zaslúži. Nie je to žiadny všedný balet, ale skutočne medzi rôznymi výrazovými, na niečo hrajúcimi sa baletmi, niečo ako klasická symfónia.

Nejaktuálnější zprávy ze světa hudby přímo do Vaší schránky

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Mohlo by vás zajímat