Baletní panorama Pavla Juráše (80)

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Záver patril vrcholnému číslu. Lahôdke podobnej ako je Mladík a Smrť. Béjartovmu Boleru, ktoré preverí všetky schopnosti tanečníka, ktorý sa postaví na červený stôl uprostred. V súvislosti s rozlúčkou akoby mnohé z choreografových gest, ktoré predpisuje tanečníkovi, dostali symbolický rozmer lúčenia a vďaky. Kontaktné gestá vysielané z tohto centra smerom k divákovi, chytili prítomných za srdce. Rytmická naliehavosť s akou graduje nielen hudba ale aj energia tanečníka, ktorý nepodliehal únave, vyvrcholila v strhujúcej gradácii. Posledné takty vyzneli ako kliatba pre generácie asistujúcich tanečníkov v tejto liturgickej slávnosti. Vyzeralo to, že Nicolas Le Riche kričí na tanečníkov: „Dansez! dansez! Dansez! C’est votre tour !“. „Tancuj, tancuj! Tancuj! Je to na tebe!“ Energia hudby, energia štyridsiatich mužov tancujúcich na scéne v tom nezmieriteľnom rytme, ktorý vedie k jedinému možnému výsledku i posvätnosť a dojímavosť chvíle núti k zabudnutiu všetkého negatívneho, všetkých problémov, starostí. Mágia tohto barbarského rituálneho tanca Béjartovej univerzálnej choreografickej vízie sveta kde tanec je jediná reč, ktorej je možné rozumieť v zmäti babylonských jazykov, reči, ktorú sa netreba učiť v jazykových kurzoch ale stačí počúvať tlkot svojho srdca, vyznela veľmi presvedčivo. Le Riche vložil do záverečného finále všetok svoj talent, svoje podtexty, svoje milióny hodín tancovania a stal sa univerzálnym béjartovským tancujúcim bohom. Tým jediným, v ktorého možno veriť.Nasledovalo rovnako dôležité štvrté dejstvo. Aplauz. Šťastného tanečníka ovládlo dojatie i eufória jedinečnej chvíle. Pre divákov, ktorí niečo také nezažili naživo je to ťažko predstaviteľná scéna. Dvadsať minút aplauzu, dvadsať minút jasavého vyvolávania „bravo“, akési davové šialenstvo. Veď si vyskúšajte doma dvadsať minúť tlieskať. Predstavte si, že explózia „Bravo“ nasledovala túto oslňujúcu tanečnú exhibíciu a Bolero. Pozdravy tanečníkovi, celý súbor, opäť sám. Potlesk, ktorý nemá konca, ba naopak jeho intenzita rastie s tým, ako baletomani obsadili výhodné miesta v lóžach potom, čo čestní hostia so vstupenkami zadarmo po zdvorilom potlesku rýchlo zmizli, aby si na recepcii obsadili dobré miesta pri občerstvení. Na javisko v dojemnej chvíli prišli pozdraviť tanečníka jeho malé dcérky, ktoré sa ostýchavo vyrovnávajú s pompou okamžiku a maminka Clairemarie Osta radšej rýchlo zmizne a dcérky si vezme za ruky šťastný otec. Dojemná chvíľa, ktorá svedčí o tom, že ani Sylvia Guillem nie je žiadna namyslená heroína, pretože keď si všimne v rohu proscénia kyticu, ktorá tam pre Nicolasa dopadla a v tom zlatom daždi flitrov si ju nevšimol, sama mu pre ňu ide a donesie mu ju. Baletomani v špeciálnych žltých kombinézach na poctu Nicolasovi. Dojatí diváci. Jedna dáma v japonskom kimone celý večer plače a teraz nadšene používa svoje hlasivky, aby dala na vedomie uznanie svojmu obľúbenému tanečníkovi, svoju vďaku. Ovácie, Claude Bessy, Aurélie Filippetti, ktorá mu podala odznak „Veliteľa umenia“. I minister bol spokojný. Mnohí by radi videli tanečníka v čele národného baletu, bohužiaľ sa to však nestalo a ani sa zatiaľ nestane. I jeho manželka Clairemarie Osta nechala pred šiestimi mesiacmi zabuchnuté dvere na konzervatóriu. Nuž jedna vec je umenie a druhá je moc.


Foto Ik Aubert, archiv, Anne Deniau, Sébastien Mathé, Anne Deniau, T. Mongne, Sebastian Mathe

Nejaktuálnější zprávy ze světa hudby přímo do Vaší schránky

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Mohlo by vás zajímat