Banská Bystrica: Don Pasquale je „lehčí“ žánr jen naoko

  1. 1
  2. 2

Igor Bulla sa ešte pred pár rokmi nejavil ako dirigent s afinitou k talianskej opere. Vždy bol presný v rytmoch, mal čitateľné gesto, no chýbala mu istá dávka nadstavbového espritu. Teraz sa naturel Igora Bullu viditeľne mení a čoraz komfortnejšie sa cíti aj na belcantovej parkete. Voľba svižných temp dodala večeru spád, neukrajovala však sólistom z možnosti vyspievať vokálne party s náležitou voľnosťou vo frázovaní na strane jednej a brisknými gradáciami na strane druhej. Orchester pod Bullovou taktovkou v navštívenej druhej premiére hral disciplinovane, so zaujatím. Ak v niektorých chúlostivých ansámbloch došlo k rytmickým nesúladom medzi sólistami a orchestrom, tak príčinu nevidím v samotnom dirigentovi. V niektorých prípadoch sa to (v realite predsa len nie prvej štátnej scény) ustrážiť jednoducho nedá. Osobitne adresujem veľkú pochvalu zboru, ktorý svoje výstupy, predovšetkým scénu v 3. dejstve Che interminabile andirivieni, zvládol výborne, dynamicky diferencovane a so zmyslom pre vtip. Pripravila ho Iveta Popovičová.

Nová inscenácia má dve sólistické obsadenia, jedno z vlastných zdrojov, druhé poskladané z hosťov. V navštívenej sobotnej premiére dostali príležitosť hostia. Traja z mladej generácie, jeden zo staršej. Pre ochorenie domácej predstaviteľky Noriny bola alternujúca Michaela Popik Kušteková nútená odtiahnuť celý generálkový týždeň a spievať obe premiéry. Tento maratón preveril technickú zdatnosť mladej umelkyne, ktorá do partu vložila svoj bohatý materiál (nie je subretou, skôr zodpovedá typu, aký dnes predstavuje Valentina Nafornița) s dominantnými prieraznými výškami, poctivým vyspievaním ozdôb a kultivovanou frázou. Možno pod vplyvom prirodzenej únavy jej však stredná poloha občas znela matnejšie. Herecky vložila do viacvrstvového portrétu Noriny celý svoj talent a šarm.

Z predstaviteľov mužských postáv kladiem na prvé miesto Ľubomíra Popika ako Malatestu. Krásne sfarbený barytón, rezonujúci bez forsírovania v každej polohe, čisto intonujúci, presný v rytme, bohatý vo výraze. Azda jediná možnosť ako vybrúsiť vokálny tvar partu do budúcnosti je v ešte väčšom dôraze na legato. Je to možné aj v slovenčine. Ľubomír Popik pôsobí na javisku veľmi uvoľnene, prirodzene, jeho herectvo (isto aj vďaka režijnému vedeniu) je tvárne, komunikatívne a sympatické. Veľmi dobre obstál pri debute v náročnej postave Ernesta hosťujúci sólista Opery SND Martin Gyimesi. Jeho tromfom bolo štýlové frázovanie, lesklá lyrická farba hlasu a pomerne zdatné vyrovnanie sa s veľmi nepríjemnou vysokou tessiturou partu. V árii Cercherò lontana terra sa odvážne pustil aj do záverečného vysokého Cis (napríklad Juan Diego Flórez ho pred rokom vo Viedenskej štátnej opere vynechal). Martin Gyimesi však popri ďalšom posilnení techniky musí viac pracovať aj s dynamikou (to spolu súvisí), keďže jeho Ernesto z tohto hľadiska širšiu paletu nepreukázal.

Napokon ostala titulná postava v podaní dlhoročného sólistu Opery SND Jána Gallu. Priznávam, že k nej smerovali moje najväčšie obavy, no našťastie sa celkom nenaplnili. Basista s 36-ročnou kariérou, objavujúci sa na materskej scéne už aj v menších rolách, prípravu na svojho prvého Pasqualeho nepodcenil. Hlas mu znel ešte pomerne sviežo a mohutne, bez citeľných zlomov v prechode medzi polohami. Pravda, jeho materiál už nemá potrebnú pružnosť, takže bol to práve on, ktorý sa viackrát dostal do rytmickej kolízie (v rýchlych pasážach) s orchestrom či kolegami. Celý part odspieval s minimálnou dynamickou diferencovanosťou, takmer všetko znelo vo forte, takže niektoré výrazové odtiene ostali utajené.

Naštudovanie Donizettiho Dona Pasqualeho považujem za zmysluplný prírastok do repertoáru banskobystrickej Štátnej opery, ktorý si (aj vďaka slovenskej verzii, obídeniu režijného nevkusu a niektorým nádejným speváckym výkonom) určite nájde svojho diváka. Potvrdilo sa opäť, že komická opera je pre inscenátorov „ľahším“ žánrom len naoko.

Hodnotenie autora recenzie: 70 %


Gaetano Donizetti:
Don Pasquale
Hudobné naštudovanie a dirigent: Igor Bulla
Réžia: Dana Dinková
Kostýmy: Adriena Adamíková
Scéna: Marek Šafárik
Zbormajsterka: Iveta Popovičová
Orchester a zbor Štátnej opery Banská Bystrica
Premiéry 17. a 18. marca 2017 Štátna opera Banská Bystrica
(napísané z druhej premiéry 18. 3. 2017)

Don Pasquale – Ján Galla (alt. Ivan Zvarík)
Norina – Michaela Popik Kušteková (alt. Katarína Procházková)
Ernesto – Martin Gyimesi (alt. Dušan Šimo)
Malatesta – Ľubomír Popik (alt. Martin Popovič)
Notár – Slavomír Macák

www.stateopera.sk

Nejaktuálnější zprávy ze světa hudby přímo do Vaší schránky

  1. 1
  2. 2

Hodnocení

Vaše hodnocení - Donizetti: Don Pasquale (ŠO Banská Bystrica 2017)

[yasr_visitor_votes postid="245100" size="small"]

Mohlo by vás zajímat