Bardějov a vztahy české a slovenské hudby

Vzťahy českej a slovenskej hudby si pripomenuli v Bardejove 

V Bardejove na východnom Slovensku by sme pri skúmaní hudobných dejín našli mnoho cenných a zaujímavých podnetov. K najvýznamnejším bardejovským rodákom, ktorí sa preslávili vo svete patrí Béla Kéler (1820-1882), vojenský kapelník a skladateľ a v dvadsiatom storočí skladateľ Jozef Grešák (1907-1987). Pri príležitosti Roku českej hudby tu pripravila jubilujúca muzikologička Silvia Fecsková (1963) slávnostné výstavy a prednášky o hudobných tradíciách Bardejova v priestoroch Okresnej knižnice Dávida Gutgesela na Radničnom námestí v Bardejove. Symbolom celého podujatia sa stala poštová známka k Roku českej hudby 1924 s reprodukciou sochy “Hudba“ majstra Myslbeka, jasne dávajúc najavo, že pôjde o súvislosti s českou hudbou a hudobníkmi. V bardejovskom františkánskom Kostole sv. Jána Krstiteľa žil v osemnástom storočí páter Georg Zrunek, hudobný skladateľ, organista, učiteľ a kazateľ, rehoľné meno si zvolil Georgius, teda Juraj, ale vo všetkých matrikách je zapísaný ako „Moravus“, keďže sa narodil neďaleko Strážnice v obci Vnorovy 19. 3. 1736. Fecsková uviedla, že „V kláštore v Kremnici sa stretol s P. Edmundom Paschom, ktorému sa dlho mylne pripisovalo autorstvo Zrunekovej omše Harmonia pastoralis. Rodák z Kroměříža E. Pascha spolu so Zrunekom pôsobili v kláštore v Žiline r. 1761,neskôr Zruneka preložili do maďarského kláštora v Győngyősi, kde vytvoril dve vianočné omše a zanechal autorský záznam: Mense decembri Anno 1767 Fr. Georgius Zrunek.“ Do Bardejova Zrunek prišiel už ako autor tejto omše, teda po roku 1767, tvoril tu až do roku 1775, keď ho preložili do kláštora v Okoličnom a neskôr Nižnej Šebastovej, kde aj zomrel 3. 6. 1789 a je tam aj pochovaný. Spomínanú omšu Missa I. pro festis Natalitis zo Zrunekovej Harmonie pastoralis pravidelne uvádzajú v Bazilike minor sv. Egídia, na koncertoch košickej Štátnej filharmónie v rámci vianočných koncertov a inde.Významnou postavou hudobných dejín v Bardejove a Košiciach bol ďalší rodák z Čiech Oldřich Hemerka (13. 11. 1862 Vrdy – 19. 12. 1946 Košice). Na Varhaníckej škole v Prahe začal študovať v rokoch 1878/1879 spolu s Bohuslavom Foersterom a K. Steckerom, ich pedagógom bol napríklad Zdeněk Skuherský. Po absolutóriu prijal miesto regenschoriho, správcu farnosti a zbormajstra v Dóme sv. Egídia v Bardejove. Písal sa rok 1883, celý svoj talent tu rozvinul pre zveľadenie hudobného života mesta a kraja. Usporadúval vežové koncerty, založil mestský spevácky zbor, s ktorým pravidelne hosťoval aj v Prešove a iných okolitých mestách. Roku 1893 tu podnietil uvedenie prierezu opery Predaná nevesta (s klavírnym sprievodom), neskôr založil sláčikové kvarteto, kde hral na viole. Ako prvý uskutočnil koncert zo skladieb Bélu Kélera (roku 1891) a popritom hral aj Slovanské tance Antonína Dvořáka. Stal sa aktívnym zberateľom ľudových piesní – odbornú štúdiu o nich zaslal do časopisu Dalibor v Prahe roku 1893/1894. V Bardejove vytvoril celý rad cirkevných ako aj svetských skladieb, ktoré mali salónny dobový charakter. Upravoval šarišské a maďarské ľudové piesne.

Tu sa narodili jeho dvaja synovia Oldřich a Július Ivan, neskôr skladateľ operiet, jeho dcéra Mária Mašiková-Hemerková (roku 1922 hrala s Českou filharmóniou v Prahe, neskôr bola profesorkou Petra Toperczera!) sa narodila až v Košiciach, kam sa Hemerkova rodina presťahovala po získaní titulu regenschoriho v katedrále sv. Alžbety v Košiciach. Z Hemerkovej tvorby patrí k najcennejším jeho skladba pre organ, sóla, zbor a orchester Organ smrti, ktorú skomponoval na pamiatku obetiam l. svetovej vojny roku 1918, jedno z prvých protivojnových opusov v slovenskej hudobnej literatúre.Z celého radu ďalších osobností, pôvodom z Čiech, ktoré v Bardejove rozvinuli svoje hudobné nadanie spomenieme rodáka z Frýdlantu nad Oravicí na Morave Viléma Kašpera (1888-1956), hru na organe a dirigovanie zboru študoval na Varhaníckej škole v Ostrave. Absolvoval roku 1911 – najprv Brankovice okres Vyškov, potom Radnice pri Plzni a Poštorná pri Břeclavi nasmerovali mladého organistu na výhodnejšie miesto regenschoriho v Dóme sv. Egídia v Bardejove, kde zostal až do roku 1939.Významne obnovil repertoár chrámového zboru, „…v Kašperovom naštudovaní zneli pod gotickou klenbou liturgické diela Jana Jakuba Rybu, Vojtěcha Říhovského, Eduarda Treglera, Františka Musila a iných českých autorov .Okrem toho, že bol aj učiteľom klavíra, huslí a spevu, založil pri Jednote Orol dychovú hudbu, ktorú aj dirigoval. Privyrábal si ako tajomník Československého červeného kríža a zriadenec Župného múzea, ale ani to ho neochránilo pred odsunom r. 1939. Zomrel v Brne r. 1956.“ – zdôraznila Silvia Fecsková.

Podobný osud zastihol aj českého učiteľa hudby Aloisa Krála, narodeného asi roku 1900 v Hline u Vrbatova Kostelce, absolventa Učiteľského ústavu v Hradci Králové, ktorý sa roku 1921 presťahoval do Bardejova, aby prijal miesto riaditeľa Štátnej meštianskej školy (až do roku 1939). Alois Král ako huslista a klavirista a jeho manželka Terezia ako ako klaviristka sa zúčastňovali svojím programom na rôznych mestských oslavách, Král hral na chóre Baziliky aj ako huslista, bol dirigentom chrámového a učiteľského zboru. S českými umelcami mal blízke kontakty, jeho zásluhou sa v Bardejove uskutočnil koncert významného huslistu Jaroslava Kociana 14.marca 1926, osobne sa poznal so spisovateľom Aloisom Jiráskom. Bol aktívny aj publicisticky, vďaka jeho recenzii na koncert Prešovskej filharmónie roku 1932 v periodiku Šariš máme historický dokument o tejto udalosti. Zaslúžil sa aj o založenie Štátnej československej reálky roku 1937 a následne aj Hudobnej školy Dramatického združenia Svornosť, na ktorej potom pôsobil aj s manželkou ako učiteľ hudby. Pre Bardejov znamená osobnosť Aloisa Krála evidentný význam aj v súvislosti s jeho žiakom Jozefom Grešákom, u ktorého mu neušiel výnimočný talent a venoval mu zvláštnu pozornosť. Pod jeho vedením skomponoval vtedy 15-ročný Grešák Komornú symfóniu (1922), ktorú dnes môžeme považovať za prvé symfonické dielo v slovenskej literatúre. Rodákom z Moravy bol aj huslista a dirigent Josef Soška (1909 Kateřinky u Opavy – 1982 Prešov), absolvent pražského konzervatória, ktorý odpovedal na výzvu vstúpiť do služieb hudobného školstva v Bardejove, tu sa stal riaditeľom i pedagógom roku 1939.V Hudobnej škole založil komorné súbory, spevácky zbor, sláčikové kvarteto. Rýchlo sa včlenil do prajnej umeleckej atmosféry Bardejova štyridsiatych rokov: v Katolíckom kruhu spolupracoval pri príprave detských operiet spolu s regenschorim Františkom Bubíkom (známy ako organista z filmu Organ Štefana Uhera z roku 1964). Na chóre Baziliky minor sv. Egídia hrával na husliach, upravoval skladby pre rôzne liturgické oslavy. Po vojne si doplnil odborné vedomosti na Univerzite Komenského v Bratislave, ale v Bardejove externe vyučoval hru na husliach, akordeóne a svojimi aktivitami oživoval hudobný život mesta až do roku 1976.

Slávnostnú atmosféru podujatia dotvorili aj hudobné ukážky z tvorby skladateľov Hemerku, Zruneka . Aj týmto prispeli k dôstojnému pripomenutiu Roku českej hudby a hudobníkov, ktorí pôsobili v starobylom meste Bardejov.
Foto archiv