Berlínští filharmonici a Liška Bystrouška v černém

Malé pódium, stôl, stoličky a sólisti oblečený v čiernom. Tak vyzerala opera Příhody lišky Bystroušky v podaní Berlínskych filharmonikov. Spolupráca šéfdirigenta Simona Rattla a režiséra Petra Sellarsa priniesla na pohľad strohé, no veľmi zaujímavé moderné spracovanie tejto Janáčkovej opery a berlínske publikum sa odvďačilo nadšenými ováciami.
L. Janáček: Příhody lišky Bystroušky – Gerald Finley (Förster) – Berlínská filharmónia 2017 (zdroj Berliner Philharmoniker / foto © Monika Rittershaus)

 

Berlínski filharmonici a Liška Bystrouška v čiernom

Pre sira Simona Rattla to je finálna sezóna s Berlínskymi filharmonikmi. Pre svoje posledné pôsobenie si sám vybral diela, ktoré mu priľahli k srdcu. K nim patria aj diela Leoša Janáčka, v našom prípade Příhody lišky Bystroušky. S divadelným režisérom Petrom Sellarsom spolupracuje Rattle už dlhšie roky, čo sa pri samotnom koncerte odrazilo vo vzájomnom porozumení kompozičnej a dramatickej zložky.

To, ako Peter Sellars využil malé pódium v Berlínskej filharmónii, je obdivuhodné. Napriek obrovskému dramatickému potenciálu divák nemal pocit, že inscenácia je nasilu vtlačená do obmedzeného priestoru. Ako isté kulisy bolo použitých niekoľko obrazoviek rozmiestnených po sále. Na nich sa prehrávali scény prírody, ktoré občas priamo a občas nepriamo asociovali s prostredím či postavami v priebehu deja. Dalo by sa povedať, že často to málo, čo bolo ukázané z prírody a prostredia, stačilo na to, aby danú scénu Janáčkova hudba „dokreslila“ do mystických obrazov, ktoré z diela vyžarujú. Absencia rekvizít (okrem revírnikovej zbrane) a kostýmov bola veľmi vhodne a výstižne nahradená hereckým umením sólistov a zboru.

Od prvej scény bolo jasné, že dramatická zložka sa bude uberať netradičnou cestou. Deti hrajúce zvieratá lesa tancovali na hudbu akože hrajúcu z mobilu. Peter Sellars vo veľkej miere využíval erotiku a metaforu v postave Lišky Bystroušky. Na jednej strane divoká a zvedavá líška, a na druhej postava ženy. A revírnikova žena šla vybuchnúť žiarlivosťou potom, ako líška zviedla jej muža milostným aktom.

Sólisti si svoje postavy vedeli svojím vystupovaním obhájiť. Pri žiadnom sólistovi nevznikol dojem, že mu daná úloha nesedí. Basbarytón Gerald Finley ako revírnik pôsobil celý večer zachmúrene a hlasom rázne. To isté by sa dalo povedať aj o Pauline Malefane v úlohe revírnikovej ženy. Avšak s tým rozdielom, že Gerald Finley horšie zapieral svoj, nazvime to „nemecký recitatívny charakter“, ktorý sa prejavil hlavne pri snahe o dokonalú výslovnosť a spôsobilo to dojem neprirodzenosti. Takých momentov však bolo málo a ako sólista podal úctyhodný výkon po hudobnej i hereckej stránke. Pauline Malefane bola ostrá, žiarliaca žena, ktorá dokonale zabíjala pohľadom a nemala problém sa rýchlo zmeniť aj na ustarostenú matku, ktorá má strach o svoje deti. Postava Lišky Bystroušky bola pre sopranistku Lucy Crowe perfektná úloha a pojem „lišiacky pohľad“ s ňou získal nový rozmer. Jej hlas nestrácal pevnosť ani v jemnejších partoch. Je to typ hlasu, ktorý „reže“ priestor nie svojou ostrosťou, ale jasnou a teplou farbou.

Dirigent sa nachádzal na tom istom pódiu, vďaka čomu mal aj dobrý kontakt so sólistami. Do prostredia scény zapadol pre svoje silné rytmické cítenie, ktoré reagovalo s dianím na pódiu. Práve tento jeho prirodzený zmysel pre rytmus dokonale držal celý ansámbel pohromade. Zdalo sa, že dychová sekcia orchestru bola niekedy až moc zdržanlivá. No orchester vždy veľmi hrejivo a ladne interpretoval Janáčkovu lesnú mystickosť v kompozícii. Treba aj podotknúť, že detskí účastníci boli na svoj vek obdivuhodne profesionálni.

Pre toho, kto operu dobre pozná, toto prevedenie nikdy nebude dostatočná náhrada za plnohodnotné operné prevedenie. Okrem toho, inscenácii chýbala istá divokosť, ktorú Janáček do diela vložil. Divák si však mohol vychutnať precíznosť Berlínskych filharmonikov pod vedením vynikajúceho dirigenta, ktorého prirovnávajú k Stravinskému pre jeho cit pre rytmus v rúchu profesionality a elegancie. Divadelný režisér Peter Sellars bol vynaliezavý a do prevedenia zapojil minimálny počet prvkov, s ktorými pracoval veľmi obratne, efektne a k divákovi priamo. Pri inscenovaní opery Příhody lišky Bystroušky sa často naráža na istú stenu ťažko inscenovateľných prvkov. Peter Sellars to vyriešil tak, že podnietil predstavivosť publika. Výsledkom bola veľkoleposť postavená na jednoduchosti.

Hodnotenie autora recenzie: 90 %

 

Leoš Janáček:
Příhody lišky Bystroušky
(koncertné prevedenie)

Dirigent: sir Simon Rattle
Réžia: Peter Sellars
Zbormajster: David Cavelius
Berliner Philharmoniker
Vocalconsort Berlin
Vokalhelden-Kinderchör

12., 13. a 14. októbra 2017 Berlínska filharmónia
(napísané z koncertu 14. 10. 2017)

Förster – Gerald Finley
Frau Försterin – Pauline Malefane
Schulmeister/Mücke/Hahn – Burkhard Ulrich
Háraschta – Hanno Müller-Brachmann
Fuchs/Schopfhenne – Angela Denoke
Füchsin Schlitzohr – Lucy Crowe
Pfarrer/Dachs – sir Willard White
Frau Pasek/Dackel – Anna Lapkovskaja

www.berliner-philharmoniker.de

Mohlo by vás zajímat


Komentáře. Respektujte prosím pravidla diskuze.

Please Login to comment

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
Upozornit na