Bertrand de Billy a Beethovenova Missa solemnis v Bratislavě

  1. 1
  2. 2
Po Stravinského oratóriu Oedipus Rex a nedávno uvedenej Straussovej Elektry sa Slovenská filharmónia spolu so Slovenským filharmonickým zborom pustila do naštudovania ďalšieho veľkého vokálneho diela - Beethovenovej Missa solemnis.
L. van Beethoven: Missa solemnis – Bertrand de Billy, Slovenská filharmónia, Slovenský filharmonický zbor – Bratislava 23. 3. 2017 (foto © Ján Lukáš)

Beethoven a Missa solemnis v Slovenskej filharmónii

Reklama

Vykorenenie kompozície z pôvodného sakrálneho miesta môže predstavovať riziko. V chráme dielo s duchovnou podstatou nadobúda úplne iné kontúry, nielen akustické, ale aj tie „vyššie“. Beethovenova Missa solemnis, napriek svojmu názvu, mala už pri svojom zrode predurčenie stať sa skôr súčasťou koncertných sál než duchovných priestorov. Skladateľ ju koncipoval pre svojho priateľa, arcivojvodu Rudolfa, ktorý bol jeho najdôležitejším patrónom, pri príležitosti zvolenia za olomouckého arcibiskupa. „Tondichner“, básnik zvuku, ako Beethovena nazývali hudobní kritici, ju skomponoval vo svojom poslednom období, ktoré je jeho najfilozofickejším.

Beethoven mal už status rešpektovaného umelca, ale prežíval aj dezilúziu z revolučného vývoja v Európe, rodinné problémy i zmierovanie sa s vlastným osudom. Napriek osobným sklamaniam v hudbe vytrval a pracoval veľmi trpezlivo. Mnohé diela nevznikali v nárazových vlnách, ale rokmi budovania. Missa solemnis, ktorú považoval za svoju najlepšiu kompozičnú prácu, komponoval paralelne popri Deviatej symfónii a nikdy sa nedožil jej celého uvedenia. Pôvodný zámer uviesť ju vo Viedni počas cirkevnej ceremónie sa nakoniec neuskutočnil pre niektoré sporné momenty, ale vďačne po nej siahol ruský monarcha Galicyn – veľký Beethovenov obdivovateľ. Tým, že zaznela v Petrohrade a v pravoslávnom prostredí, ukázala svoju univerzálnosť a zotrela aj posledné zvyšky pôvodnej intencie.

Hoci mal Beethoven k cirkvi rezervovaný postoj, bol hlboko veriacim, o čom svedčia denníky, ktorú sú plné modlitieb. V osvietenských myšlienkach hľadal okrem slobody a naplnenia humanistických téz aj duchovný rozmer zo strany nielen filozofov, ale aj duchovných vodcov katolíckeho a protestantského hnutia. Beethoven veril, že rovnako ako modlitba pôsobí nielen v chrámoch a kostoloch, aj liturgická hudba môže byť všestranná, pokiaľ je konaná a prijímaná s úprimnosťou.

Po smrti velikána mala Missa solemnis strastiplnú cestu až k súčasnému prijatiu a uznaniu. Ďalšiu aktivitu totiž poznamenala jej monumentálnosť a veľkosť materiálu. Ak zaznela počas liturgie, tak iba v jednotlivých častiach. Pre koncertnú podobu bola dlho vnímaná ako extrémne náročná na sólistov aj zbor a dodnes sa interpreti aj publikum omnoho radšej obracajú k iným Beethovenovým „klasikám“. Preto je uvedenie tejto kompozície v bratislavskej Redute chválitebnou zásluhou a prekračovaním latky, vysoko nastavenej šéfdramaturgom Ivanom Martonom.

Toto monumentálne spojenie symfonického a zborového myslenia na Slovensku udomácnil dirigent a spoluzakladateľ Miešaného zboru Československého rozhlasu, predchodca Slovenského filharmonického zboru, Ladislav Slovák. Najmä jeho naštudovanie z roku 1974, uvedené v nemeckom Ottobeuren, malo veľkú odozvu. So Slovenskou filharmóniouSlovenským filharmonickým zborom ju teraz pripravil francúzsky dirigent Bertrand de Billy a zbormajster Viedenskej štátnej opery Thomas Lang. Publikum sa mohlo o jeho precíznej práci s Beethovenovou motivickou prácou presvedčiť z početných nahrávok (Symfónia 2, 3, 5, 6, 7, 8, Egmont ouvertúra, Fidelio), na ktorých de Billy spolupracoval.

Už do úvodnej Kyrie sa pustil s patričnou vervou, keďže Beethovenova melodika má burcovať a svojou intenzitou vzrušovať. Presne uchopená melodická línia vedená do prudkých dynamických miest eskalovala v Gloria, v záverečnej časti Quoniam tu solus sanctus. Filharmonici ukázali svoju koncentrovanosť a najexponovanejšie úseky zvládli s ladnosťou aj s potrebnou beethovenovskou vášňou. Missa solemnis je dobrým príkladom, ako dokázal Beethoven vtesnať vokálnu i symfonickú hudobnú reč do jedného myslenia. Proporčnú zvukomalebnosť medzi textom a orchestrálnou inštrumentáciou zvládli obe telesá bez väčších zaváhaní. Táto tendencia mohla vyznieť naplno v kľúčovej časti Credo, ktorá uvádza základné princípy kresťanstva. Slovenský filharmonický zbor spravil túto deklaráciu s nárazovou silou a pevným odhodlaním, ako keby chcel naplniť Beethovenovo želanie, aby nielen poslucháči, ale aj speváci mohli naplno v sebe prebudiť a precítiť náboženský účinok. A práve v tejto časti využil skladateľom deklamovaný najväčší priestor. Podarilo sa to aj vďaka presným inštrukciám Thomasa Langa, ktorý s filharmonickým zborom pravidelne spolupracuje. Anticipáciu od duchovného rozmeru bolo zase možné dobre počuť v dychoch, napríklad v Et resurrexit v radostnom ponímaní.

Sólistické časti sú v Misse solemnis preskupené najčastejšie do trojčlenného speváckeho ansámblu, pričom prvý hlas začne, druhý a tretí sa k nemu pridajú. Beethoven tým chcel zdôrazniť trojjedinosť Božej prozreteľnosti, čím vytvoril aj zaujímavý konštrukčný prvok v harmónii. V tomto smere možno chýbali presnejšie nástupy sólistov, ktoré celkovo predstavujú v tomto diele vždy závažný problém. Krátkodobá izolácia cantus firmu bola spravená pôsobivo, iba občas sólistom niektoré tóny ušli, inak sólistické party zvukovo a farebne dohromady ladili. Napriek spomenutej kritike sa dirigentovi podarilo ustrážiť kľúčové frázy. Treba tiež vyzdvihnúť, že Bertrand de Billy neuprednostnil vytŕčanie sólistických vstupov, vďaka čomu stále držal napätie pevne medzi zborom a filharmonickým telesom. Táto rovnováha sa ukázala v častiach, kde Peter Mikuláš, Stephan Rügamer, ktorý zastúpil za indisponovaného Pavla Bršlíka, Emma Pearson a Hermine Haselböck zaspievali naraz. Medzi jednotlivými dielami Kyrie, Gloria, Credo, Sanctus et Benedictus, Agnus Dei nasledovali iba krátke prestávky dané rýchlymi nástupmi a spomaľovaniami pred záverečnými kadenciami. Z precízne budovaného tempa filharmonici ani zbor nepoľavili až do konca. V poctivom naštudovaní tak mohli ukázať Beethovenov testament, v ktorom skladateľ letmo zazrel Boha.

  1. 1
  2. 2

Hodnocení

Vaše hodnocení - L. van Beethoven: Missa solemnis (Bratislava 23./24.3.2017)

[Celkem: 11    Průměr: 3.1/5]

Mohlo by vás zajímat


1
Komentujte

Please Login to comment
1 Comment threads
0 Thread replies
0 Followers
 
Most reacted comment
Hottest comment thread
1 Comment authors

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
nejnovější nejstarší nejlépe hodnocené
Upozornit na
Kaposmere

Škoda, že recenzent nevenoval ani zmienku huslovému partu. Sólo v husľovej časti Benedictu hral koncertný majster Slovenskej filharmónie Jarolím Ružička.