Bludný Holanďan v Brně

Wagner v „metropole“ Moravy

V piatok večer sme v Janáčkovom divadle v Brne mali možnosť vidieť a počuť jednu z najhranejších opier, Blúdiaceho Holanďana, skladateľa, ktorého v tejto sfére pripomínať netreba, Richarda Wagnera. Ani samotný fakt, že sa jedná o vychýrenú operu ešte vychýrenejšieho autora, nepomohol k tomu aby na premiére účinkujúci účinkovali pred vypredaným divadlom. Nieto divu. V „metropole“ Moravy, kde skoro každý obyvateľ holduje „vysokému“ umeniu, je jednoducho potrebný operný dom s kapacitou 1055 miest.Metropolitnú operu však mimo iného netvorí iba veľkosť budovy, ale aj účinkujúce hviezdy. Vedenie sa tohoto faktu drží zubami nechtami. S obľubou povoláva na premiéry a špeciálne príležitosti hviezdy, ktoré prechodili celý svet a domácich spevákov radšej prehliada. To je určite prezieravé rozhodnutie, pretože známy spevák je zaručenou kvalitou. Kmeňový spevák sa mu proste nemôže rovnať. S ešte väčšou obľubou však zabúda na vhodnosť výberu. Hlavnú postavu Holanďana totiž stvárnil Frank Blees. Ten si túto rolu naštudoval už v Štátnom divadle vo Schwerine. Na premiére v Brne ju stvárnil herecky báječne. U operného speváka je dôležitý taktiež aj spev. Prekvapivo! Blees síce disponuje krásnou farbou, ale na romantickú postavu je jeho hlas proste slabý. Vadí to ak skoro v každom duete so Sentou zaniká. Nehovoriac o scéne, kde spieval spolu s mužským zborom. Pani šéfka, alebo ktokoľvek, kto obsadenie vyberá, by si mali uvedomiť, že asi je nejaký dôvod prečo Frank Blees momentálne pôsobí v operetnom, nie opernom divadle.Ďalšou cudzinkou bola predstaviteľka hlavnej ženskej role Senty, Szilvia Rálik. Tej sadla rola omnoho viac. Jej hlas mal krásnu farbu a bol dostatočne silný, nie však ukričaný. Herecký výkon podala výborný. V druhom akte dokázala spievať dokonca aj v ležme, čo nie je určite jednoduché. Jediné čo mi vadilo, bolo zo začiatku až prehnané vibrato skoro na každej note, ktoré ale postupne zmiernila.Ivan Choupenitch, v tomto prípade poľovník Erik, podal svoj tradičný výkon vo všetkých zložkách, opäť nijak neprekvapil. Ako Dalandov lodivod figuroval Petr Levíček, ktorý je skvelou ukážkou šikovného domáckeho herca. Jeho spevácke výkony sú vždy na vysokej úrovni a herecká zložka jeho prejavu tiež nezaostáva. V tomto prípade sa jednalo skôr o gymnastické výkony na tyči v prvom akte. Pre mňa osobne úsmevný moment. Dalanda stvárnil Jiří Sulženko, Mary Jitka Zerhauová.Metropolitná opera by ešte naviac mala disponovať aj kvalitnými inštrumentalistami a zbormi. Každý kto navštevuje brnenskú scénu pravidelnejšie si už musel zvyknúť na rozpačité výkony predovšetkým plechových nástrojov. Nie som si istý či to má zmysel znova a znova opakovať, či to prinúti, resp. zlepší výkon. Počas aktov opery to mnohí môžu prepočuť, do istej miery sa to dá prepáčiť aj keď by sa nemalo. Určite minimálne na zamyslenie je jav, kedy si dirigent neustráži aspoň predohru k Wagnerovej opere, kde sa hneď na začiatku ozýva najvýraznejší leitmotiv. Hráči určite nie sú najlepší na svete, no zopár taktov by si mohli ako profesionáli, vštiepiť do pier a prstov. A keď nie oni samotní tak železná ruka dirigenta, v tomto prípade Jakuba Kleckera. Zbory Janáčkovho divadla, pri ktorých sme zvyknutí na solídne výkony, tentoraz trochu pokrivkávali. Hlavne rytmicky boli často krát nedostatočne precízny. Wagner sa, ale predsa len trochu vymyká bežnému repertoáru, na ktorý sú zvyknutí. Ostatné si už dirigent postrážil vcelku solídne. Orchester spevákov neprehlušoval s výnimkou Holanďana, tam je ten dôvod inakší a podriadiť zase všetko slabšiemu hlasu, by bolo na úkor celkového výsledku. Tak sa jedná len o kozmetickú vadu. Gradačne bola hudobná zložka vystavaná taktiež obstojne. Musíme sa teda v našom Národnom divadle v Brne zatiaľ uspokojiť iba s prenosom z Metropolitnej opery v New Yorku.Presuňme sa k ďalším zložkám gesamtkunstwerku, ktorého koncept Wagner započal práve v tejto opere. Roman Polák – réžia, Pavel Borák – scéna, Peter Čanecký – kostýmy, Pavel Petráněk a Tomáš Pilař – dramaturgia, Stanislava Vlčeková – choreograf. Pre mňa osobne prekvapenie. Scéna spolu s réžiou dávala zmysel. Samozrejme nejednalo sa o nič prevratné, ale v porovnaní s režijnými výkonmi ostatných operných predstavení v Brne (napríklad Benjamin Britten – Sen noci svätojánskej, W.A. Mozart – Don Giovanni), to bola rozhodne kvalitná podívaná. Ukázala to, že v divadle sa dá pracovať na javisku nie len horizontálne, ale aj vertikálne (Holanďanova loď, šikmá paluba a mostík Dalandovej lodi, neskôr tkáčovňa a na konci podstavec pre vyvolenú dvojicu v „diaľke“). Potvrdili, že aj málo zmysluplných prvkov (stuhy, reťaz, pohyblivé drevené dosky) môže vytvoriť veľký efekt, pokiaľ sa využijú v rôznych polohách. Dokázali využiť celý priestor kukátkového javiska efektívne. Pohyb hercov po scéne bol dotiahnutý do konca. Celé predstavenie bolo dosť dynamické (úžasná scéna v 3. akte kde posádka Holanďana doslovne rozfúkala nórskych námorníkov). Tak ako sa v hudbe objavovali leitmotivy, predovšetkým Holanďanov, tak sa aj v inscenácii objavoval leitmotiv červenej medzi záplavou čiernej. V prvom akte sa ukázala iba decentne ako jedna stuha na Holanďanovej lodi a červené nohavice vykukujúce spoza čierneho Holanďanovho plášťa. V druhom už nám jej bolo ponúknuté omnoho viac. Zaberala tretiu štvrtinu zo stroja na tkanie (z treťou štvrtinou sa pracovalo aj v prvom akte s pohyblivou palubou) a Holanďan rozopol svoj plášť, pod ktorým sa skrýval červený výstroj. Plášť v treťom akte úplne odhodil. Kostýmovo jednoduchá, ale funkčná bola aj posádka Holanďana, aj keď je pravda, že jeden z jej hlavných predstaviteľov s vypchatým bruchom na prvý pohľad pripadal absurdne. Inač však posádka tvorila aj veľmi funkčných pomocníkov tam, kde iba technika nestačila (sťahovanie stúh pod nohami dvojice Holanďan – Senta, sklopenie šikmej paluby pri odchode ako Holanďana tak aj Senty). A mnoho ďalších detailov, ktorý samotný výsledok iba zlepšovali.Na mňa osobne pôsobila inscenácia na tunajšie pomery kompaktne a pomerne dotiahnuto. Je pravda, že niekto by mohol namietať proti minimalistickému vyobrazeniu Wagnerovej opery. V tomto kompaktnom prípade však mne osobne vonkoncom nevadila a rád som jej strohé tvary dotváral fantáziou do presnejších podôb. Myslím, že celkový výsledok sa podaril. Určite stojí za to nepremeškať túto inscenáciu Blúdiaceho Holanďana, v Brne nie prvú. Je to rozhodne jedno z tých lepších predstavení v Janáčkovom divadle. Snáď ich s novým riaditeľom NDB pribudne viac.
Hodnotenie autora recenzie: 80 %

Richard Wagner:
Bludný Holaďan
(Der fliegende Holländer)
Hudební nastudování: Jakub Klecker
Dirigent: Jakub Klecker (alt. Pavel Šnajdr)
Režie: Roman Polák
Scéna: Pavel Borák
Kostýmy: Peter Čanecký
Sbormistr: Pavel Koňárek
Choreograf: Stanislava Vlčeková
Dramaturg: Pavel Petráněk, Tomáš Pilař
Sbor a orchestr Janáčkovy opery
Premiéra 27. září 2013 Janáčkovo divadlo Brno

Daland – Jiří Sulženko (alt. Jevhen Šokalo)
Senta – Szilvia Rálik (alt. Iveta Jiříková)
Erik – Ivan Choupenitch (alt. Nikolaj Višňakov)
Holanďan – Frank Blees (alt. Richard Hann)
Mary – Jitka Zerhauová (alt. Marika Žáková)
Dalandův lodivod – Petr Levíček (alt. Zoltán Korda)

www.ndbrno.cz

Foto Jana Hallová