Bratislava: festival soudobé hudby Melos-Étos si zachovává prestiž

Melos-Étos: predstavili sa Baudelaire i kórejský ansámbl

Jesenná Bratislava má už pár rokov ustálený festivalový program, ktorý sa v náročných požiadavkach klasického poslucháča pozitívne odráža. Po komorných Konvergenciách a všeobecne obľúbených Bratislavských hudobných slávnostiach je tretím festivalom výstavná sieň najnovších trendov klasickej hudby. V poradí trinásty ročník medzinárodného festivalu súčasnej hudby Melos-Étos má za sebou prvé koncerty.

Vyznať sa v kontexte klasickej súčasnej hudby je zložité. O to náročnejšie sa zdá vnímanie trendov, ktoré túto hudbu inšpirujú. Mohli by sme povedať, že pri súčasnej hudbe platí viac ako pri ktorejkoľvek inej, že jej apretácia je taká, akú si poslucháč sám vyberie. Zároveň platí, že atonálna hudba nebude všeobecným stredobodom pozornosti.

O to viac teší fakt, že Melos-Étos sa na našom malom hudobnom trhu etabloval a ponúka najnovší prehľad tvorivej sezóny. Takmer všetky prezentované diela sú celosvetovými alebo slovenskými premiérami. Hlavnou motiváciou diváka na festivale je teda objavovanie. V publiku je možné zhliadnuť viacero našich významných hudobných skladateľov, hudobných redaktorov či interpretov, čo je koncentrácia počas iných festivalov typická iba pre výnimočné koncerty.

Otvárací koncert v sobotu 7. novembra bol pozvánkou na ďalšie koncerty. Na Hlavnom námestí sa s dirigentom Robertom Rudolfom predstavil Electronic Joystick Orchestra (v obsadení 5 joystickov a gitara).

Sólovým hráčom na Meta-Instrumente (vlastný nástroj interpreta, ktorý vzhľadom pripomína postrekovač záhrady, len nasadený spredu) a VJ-ingu (mixovanie videa, podobné ako dídžej) bol Serge de Laubier.

Z 13 diel bolo 7 celosvetových a jedna slovenská premiéra. Okoloidúcich priťahovala aj 3D projekcia pripravená pre fasádu budov Starého mesta. Ako o koncerte povedal Laubier, „Obecenstvo sme obklopili reproduktormi a postavili pred nich štyridsať metrov širokú premietaciu plochu. (…) Výnimočnosť koncertného podujatia podporuje hudobnú emóciu.“ Bilancovať tento večerný open-air koncert nebudeme hlbšie; spomeňme ale, že hudobníkom sa podarilo zaujať množstvo ľudí a snáď aj vzbudiť záujem o súčasnú tvorbu.

Nasledujúcim koncertom v klasickejšom ponímaní – aspoň čo sa nástrojového obsadenia týka – bolo vystúpenie Mucha Quartet (Juraj Tomka, Andrej Baran, Veronika Prokešová a Pavol Mucha). Prvou skladbou v programe bol programový cyklus usporiadaný do formy sláčikového kvarteta Juraja Jartima: Z petržalských Dvorov, Lúk a Hájov (názvy mestských častí). Názvy častí vyjadrujú každodenné situácie v dominantách Petržalky, ako Labute (nuda na Draždiaku) či Sad Janka Kráľa (ilúzia pri Auparku). Jartimov štýl komponovania je akoby atonálno-harmonickou syntézou. Dielo z Petržalky je tvorené podľa súčasných požiadaviek, no autor doň vložil aj hudobné motívy Cikkera či typicky hindemithovské zakončenie fráz v ľubozvučnej harmónii. Na prvý sálový koncert festival dobre zvolená premiéra, ktorá akoby poslucháčov pripravovala od vnímania tonality na postupnú atonalitu.

Už typicky moderným dielom boli Moria a púšte Petra Machajdíka, ktoré vznikli na objednávku festivalu. Dvojčasťový celok nás stále drží v napätí. Poslucháč čaká na upokojenie, ktoré neprichádza – a pokiaľ dielu venuje plnú pozornosť, môže ho neustále čakanie rozrušiť. Preto aj sám autor hovorí o „napätí zo zatiaľ nedosiahnutého, možno nedosiahnuteľného“. Obe časti spája rovnaký hudobný motív, čo ilustruje nekonečné diaľavy morí a púští.

Diela dvoch slovenských skladateľov v programe doplnili dve slovenské premiéry skladieb z roku 2010. Od Michaela Gordona zaznelo dielo Clouded Yellow (angl. druh motýľa). Ide o formu podobnú rondu, ktorú tvoria violončelové ostinato na nultom pražci C-struny a glissandá, tremolá či vibratá huslí. „Bolo to, akoby som počul trepot motýlích krídel. (…) Snažil som sa cítiť hustotu atmosféry a vytvoriť znelú tvukovú textúru,“ píše autor. Jeho hudba má až nezvyčajne frekventujúci pravidelný rytmus.

Každopádne, najmä po vysvetlení kontextu má dielo veľké (hoci vrstevnaté) vnútorné bohatstvo. A propos, povinnosťou celého festivalu je mať bulletinového sprievodcu. Bez neho hrozí, že v ťažko uchopiteľnej súčasnej tvorbe bude poslucháč tápať.

Druhou slovenskou premiérou sobotného večera boli Four Quartets od Thomasa Adèsa. Jeho prerod od vynikajúceho hudobníka cez dirigenta po skladateľa je slovenskej proveniencii bližší ako Gordon. V Adèsovej hudbe je cítiť vplyv najmä romantickej hudby. Cez tieto princípy buduje hudobné frázy, v jeho nepočetných dielach môžeme nájsť bohatú zvukomaľbu. Výrazná je najmä v prvej časti kvarteta, Nightfalls, kde autor kontrastom hlbokých a vysokých tónov vytvára dojem striedania dňa a noci.

Od začiatku pracovného týždňa sa väčšina koncertov odohráva v Moyzesovej sieni. Viedenský secesný štýl sály a súčasná hudba nejdú vždy dokopy, ale zvukovo je veľmi príjemná. Prvým čisto atonálnym koncertom festivalu bol recitál Ensemble TIMF. Kórejskí hudobníci sa pod vedením Chungkiho Mina združili v roku 2002 a v súčasnosti má ansámbl za sebou aj Ensemble TIMF Academy, ktorá sa zamierava na intepretáciu súčasnej hudby. V ich podaní sme si vypočuli šesť skladieb prevažne kórejských autorov.

Dielo Resonance skladateľa Ji-Hyanga Kima technicky pripomína Bolero: tradičný nástroj gayageum hrá jediný tón, ku ktorému sa postupne pridávajú ostatné nástroje. Ako prvok rezonancie autor použil aj kroky, vzdychy či potlesk. Underwater Snow skomponoval Sumio Kobayashi na prelome minulého a tohto roka. Na dôkladné porozumenie dvoch úvodných diel musel poslucháč vynaložiť veľkú sústredenosť; o harmónii a rytme nemôžeme hovoriť, išlo skôr o priamočiaru expresivitu. Jediné reprízované dielo bolo Principium Mariána Lejavu. Príjemná súhra slovenského diela v podaní kórejského súboru pôsobila oproti iným skladbám večera melodickejšie, no stále v intenciách priamočiarosti. Incantare autorky Diany Soh je zvláštna skladba o ľudskom hlase, no interpretovaná inštrumentálne. Komunikácia medzi jednotlivými partami je veľmi zreteľná. Dialógom pre dvoch hráčov je aj Der Mensch, der selbst anschauen kann od Mu-Seoha Kima. Ten svoje dielo prirovnal ku kontrastu spoluhlásky so samohláskou. Poslednou skladbou bola Sorimuni (sori – zvuk, muni – symbol), ktorá definitívne ozrejmila návštevníkov, akým smerom sa súčasná japonská hudba uberá – je nielen geograficky exotická, ale aj nemelodickou stránkou s pravidelnejším rytmom, ako sme zvyknutí v európskej tvorbe.

Veľmi dobré ohlasy mal utorkový koncert, opäť v Moyzesovej sieni, v podaní Melos Etos Ensemble a členov Slovenského filharmonického zboru. Prvá slovenská premiéra, Ľúbostná pieseň Jörga Widmanna, pochádza z projektu freiburského ensemble recherche, liebeslieder – love songs (vyšlo vo vydavateľstve Wergo v roku 2014). Téma lásky v jeho ponímaní je hocijaká, len nie pokojná a romantická. Nástroje sa presadzujú veľkou dynamickou škálou, navzájom si akoby kradnú party. Widmann si zrejme pod láskou v sarkastickom zmysle predstavuje agresívny a násilnický akt moci na človekom. Láska je slovo mnohých významov, a taká je aj skladateľova pieseň. Aj sám pred uvedením priznal, že „je len na poslucháčovi, ako tento 10-minútový krimipríbeh rozlúšti…“

Druhým dielom bolo Da capo pre sólo cimbal a ansámbel Petra Eötvösa za jeho osobnej účasti. Dielo je príznačné mozartovskými témami, ktoré autor prekomponoval a vo forme augmentácií, variácií a iných formačných prostriedkov vsunul do partov najmä sólového nástroja. Cimbal je nástroj, ktorý sa s Mozartom tradične nespája, a to bol zámer autora: postmoderne citovať velikána klasicizmu. Aj v tomto prípade išlo o slovenskú premiéru.

Koncert uzavrela rozsiahla zhudobnená báseň Cesta od Charlesa Baudelaira. Monodrámu rakúskeho skladateľa Johannesa Mariu Stauda recitoval vynikajúci Cédric Thiollet vo francúzštine. Toto dielo by sme pokojne mohli počúvať aj počas pásma poézie kdesi na Vltave alebo Devíne. Hudba sa plne prispôsobuje textu, autor zvýraznil temný podtón báseň a vyzdvihol pointu neustáleho putovania životom (cez pravidelný, až pochodový rytmus perkusií).

Festival Melos-Étos potrvá do piatka 13. novembra. Môžeme skonštatovať, že už teraz si opäť zachoval prestíž v kontexte festivalov súčasnej hudby.

Melos-Étos 2015

Serge de Laubier & Electronic Joystick Orchestra
Electronic Joystick Orchestra
Serge de Laubier
7. novembera 2015 Hlavné námestie Bratislava

program:
Interaktívny VJ-ing: Monument (E)mouvant
Serge de Laubier: J. S. Bach: Variation Goldberg N°1 (slovenská premiéra)
Marián Zavarský: Surface (premiéra)
Serge de Laubier: Bratislava 360 I (premiéra)
Ján Boleslav Kladivo: Music of the Spheres
Serge de Laubier: Bratislava 360 II (premiéra)
Matúš Wiedermann: H(e)aven Sound Scape II
Serge de Laubier: Bratislava 360 III (premiéra)
Martin Burlas: Infúzia
Serge de Laubier: Bratislava 360 IV (premiéra)
Alžbeta Malovcová: Eternal Flow of Entropy (premiéra)
Serge de Laubier: Bratislava 360 V (premiéra)
Interaktívny VJ-ing: Monument (E)mouvant
***

Mucha Quartet
– Juraj Tomka (1. husle)
– Andrej Baran (2. husle)
– Veronika Prokešová (viola)
– Pavol Mucha (violončelo)
8. novembra 2015 Malá sála Slovenskej filharmónie Bratislava

program:
Juraj Jartim: Sláčikové kvarteto č. 1 “Z petržalských Dvorov, Lúk a Hájov” op. 29 (premiéra)
Peter Machajdík: Moria a púšte objednávka festivalu (premiéra)
Michael Gordon: Clouded Yellow (slovenská premiéra)
Thomas Adès: Four Quarters (slovenská premiéra)
***

Ensemble TIMF
Dirigent: Chungki Min
9. novembra 2015 Moyzesova sieň Bratislava

program:
Marián Lejava: PRINCIPIUM (op. 16 č. 1) pre violu a šesť nástrojov
Ji-Hyang Kim: Resonance (slovenská premiéra)
Sumio Kobayashi: Underwater Snow (slovenská premiéra)
= prestavka =
Diana Soh: Incantare (slovenská premiéra)
Mu-Seoh Kim: Der Mensch, der selbst anschauen kann (slovenská premiéra)
Junghae Lee: Sorimuni (slovenská premiéra)
***

Melos Ethos Ensemble
Dirigent:Zsolt Nagy
Zbormajster: Jozef Chabroň
Recitátor: Cédric Thiollet
Enikő Ginzery (cimbal)
Melos Ethos Ensemble
Členovia Slovenského filharmonického zboru
10. novembra 2015 Moyzesova sieň Bratislava

program:
Jörg Widmann: Liebeslied pre 8 nástrojov (slovenská premiéra)
Peter Eötvös: Da capo pre sólo cimbal a ansámbel (slovenská premiéra)
Johannes Maria Staud: Le Voyage, monodráma pre herca, šesť hlasov, štyri nástroje a elektroniku (slovenská premiéra)

www.hc.sk