Slovenská filharmonie: hudba tří století

Hudba troch storočí 
So slovom v úvode – a besedou na záver koncertu

Slovenská filharmónia začala svoju jubilejnú 65. sezónu už 11. septembra (hneď po skončení Bratislavských hudobných slávností). V rámci cyklu Mimoriadne koncerty vtedy uviedla okrem iného oratórium slovenského skladateľa Egona Kráka Cirillo-metodiada. Autor ho napísal k 1150. výročiu príchodu slovanských vierozvestov na naše územie. Od tohto koncertu sa odvíjajú bohaté ponuky dramaturgie Slovenskej filharmónie. Programy jednotlivých hudobných podujatí sezóny Slovenskej filharmónie 2013/2014 si budú zvlášť všímať diela velikánov hudby 20. storočia: Dmitrije Šostakoviča, Sergeje Prokofieva, Edwarda Elgara, Williama Waltona, Samuela Barbera, Richarda Straussa, nezabúdajúc na diela súčasných slovenských skladateľov (Krák, Godár, Filas a ďalší) – pričom, samozrejme, odznejú aj ďalšie skladby autorov z rôznych štýlových období.

Pre široký okruh záujmovo špecifických poslucháčov pripravila Slovenská filharmónia v tejto sezóne trinásť cyklov. Hodno ich vymenovať: atraktívny je najmä obľúbený Symfonicko-vokálny cyklus, ale aj náročnejší cyklus Hudba troch storočí, k vynikajúco navštíveným patrí Populárny cyklus, Mimoriadne koncerty sú venované duchovným sviatkom, jubileám telies, otváraciemu koncertu festivalu Melos-Étos, Silvestrovskému koncertu), Rodinné koncerty oslovujú k spoločnej návšteve Reduty rodičov i deti, Hudobná akadémia je určená žiakom a cyklus Junior prezentuje tiež symfonické orchestre bratislavského Konzervatória a Vysokej školy múzických umení. Komorné cykly Slovenskej filharmónie zahŕňajú Organové koncerty (na novom organe SF), cyklus Slovenského komorného orchestra Bohdana Warchala pokračuje v dramaturgického zamerania svojho nezabudnuteľného zakladateľa, Hudba v chrámoch uvádza omšovú a oratoriálnu tvorbu z odkazu klasikov – v troch bratislavských chrámoch, cyklus Hudobná mozaika zahŕňa recitály domácich a zahraničných sólistov v Malej sále Slovenskej filharmónie, cykly Stará hudba a Hudba a slovo sú špecificky zostavené z komorných diel, pričom v cykle Hudba a slovo bude diela komentovať mladý slovenský prozaik, priaznivec vážnej hudby Michal Hvorecký.

O všetkých podujatiach v rámci sezóny, hosťovaniach Slovenskej filharmónie doma i v zahraničí informuje záujemcov exkluzívne pripravený celoročný program (bulletin – ročenka) Slovenskej filharmónie, obsahovo prehľadný, graficky a výtvarne nápadito zostavený redakčným kruhom Slovenskej filharmónie.Ostatné dva koncerty Slovenskej filharmónie boli v rámci cyklu Hudba troch storočí (24. a 25. október 2013) v Koncertnej sieni Reduty. Na návštevnosť sa nemohli sťažovať. Nielen z hlavného mesta Slovenskej republiky, ale aj z blízkeho Rakúska chodí do Bratislavy pravidelne veľa záujemcov, ktorí sa miešajú so staršími fanúšikmi abonentných cyklov, ale aj s mladou, nekonvenčnou generáciou. Novinkou tejto sezóny je, že dramaturg Slovenskej filharmónie dr. Ivan Marton približuje záujemcom vo foyeri Slovenskej filharmónie pred koncertmi program hovoreným slovom. Po jeho odznení pripravuje zasa besedu s účinkujúcimi: v danom prípade to bolo s ruským dirigentom a českým klaviristom. Zatiaľ nemožno povedať, že by si diváci veľmi vážili slová dramaturga pred koncertom. Viac využívali chvíle spoločenského stretávania sa so známymi. Bez ohľadu na to, že ich „besedovanie“ rušilo počúvajúcich. No po koncerte, v stíchnutej atmosfére foyeru, sa stretli už iba ozajstní záujemcovia o interpretov piatkového koncertu. Obsažná beseda s dirigentom Piotrom Gribanovom (z ruštiny do slovenčiny tlmočil dr. Ivan Marton) a s klaviristom Martinom Levickým je vítaným obohatením tejto sezóny Slovenskej filharmónie.

Program koncertu Slovenskej filharmónie 25. 10. pod taktovkou petrohradského dirigenta Piotra Gribanova (so Slovenskou filharmóniou vystúpil už štvrtý raz – naposledy roku 2006) bol zostavený z úvodnej suity z baletu Zlatý vek op. 22a od Dmitrija Šostakoviča, Prokofievovho Koncertu pre klavír a orchester č. 5 G dur op. 55 so sólistom Martinom Levickým a romantickej Rachmaninovovej Symfónie č. 2 e mol op. 27.

Zlatý vek sme iba nedávno počuli na Bratislavských hudobných slávnostiach 2013 v rámci vystúpenia Deutsches Symphonie – Orchester Berlin s dirigentom Tuganom Sokhievom (Osetsko). Vtedy som napísala pri hodnotení Šostakovičovej suity, že „...kto nepozná dej baletu, nech ho ani nečíta! Je to ukážka formalistický nezmyselného sujetu – ako doba, v ktorej sa musel Šostakovič prebíjať zákernosťami socialistického umenia. Ale ak sa poslucháč započúva do samotnej suity z baletu Zlatý vek, nevdojak v duchu uvidí hudobné obrazy, akoby pretransformované z deja románov Iľfa a Petrova – s absurdným humorom konca dvadsiatych rokov minulého storočia. Šostakovičovmu hudobnému sarkazmu sa poteší i ten, kto v tejto veselej krátkej skladbe odhalí relatívnu slobodu mladého umelca, ešte veriaceho, že hudbou možno zvíťaziť nad hlúposťou“. Konglomerát jazzu, rytmov foxtrotu, sladkých melódií music-hallu i ráznych pochodových rytmov, charakterizujúcich charakter „sovietskej doby“, vytvára v suite nečakané hudobné kontrapunkty, ktoré vyvolávajú úsmev na tvári a radosť v srdci nad geniálnym prepojením dvoch úplne odlišných hudobných svetov v pestrej, priam groteskne vedenej inštrumentácii. Nemecký symfonický orchester predviedol na Bratislavských hudobných slávnostiach suitu Zlatý vek s mierne odľahčeným, šarmantným, menej dôrazným akcentom než Slovenská filharmónia – čo je však dôsledkom koncepcie, predstavy o diele i temperamentu dirigenta Piotra Gribanova.Zaujímavosťou je, že na spomínanom festivalovom koncerte Deutsches Symphonie – Orchester Berlin s fenomenálnym ruským klaviristom Borisom Berezovskym odznel mladistvý „futuristický“ Prokofievov (1891-1975) Koncert pre klavír a orchester č. 1 Des dur op. 10. Na abonentnom koncerte Slovenskej filharmónie zasa zahral mladý český klavirista Martin Levický azda najnáročnejšie klavírne dielo Prokofieva: 5. klavírny koncert č. 5 G dur. 

Ak mladý Prokofiev – oproti prejemnelým náladám francúzskych impresionistov – v 1. klavírnom koncerte vedome nadviazal na neoklasicistický štýl, s výrazným rytmickým akcentom a sebe vlastnou živelnosťou i dynamická údernosťou, v 5. klavírnom koncerte dopracoval svoj virtuózny klavíristický rukopis do podoby, ktorú zvládnu iba skutoční virtuózi. „Spočiatku som nechcel koncert urobiť ťažkým, a tak som si myslel, že ho nazvem Hudba pre klavír a orchester… Dielo mi napriek tomu vyšlo zložité. Bol to zjav, ktorý ma fatálne prenasledoval v celom rade opusov z tohto obdobia.“ V päťčasťovom búrlivo koncipovanom koncerte je iba štvrté Larghetto časom na vydýchnutie, myšlienkové a rytmické upokojenie, na spevnosť a lyriku. Martin Levický preukázal v tomto náročnom koncerte absolútnu perfektnosť prstových behov (striedavo oboch rúk) po celej klaviatúre, akordickú bravúru, úhozovú silu a dynamickú útočnosť, v ktorej však poslucháča neunavil, ale vyburcoval ho v presne dávkovaných kontrastoch k nadýchnutiu. V dialógu s orchestrom je to dielo s hustou inštrumentáciou, ktorý spolu so sólistom graduje finále do záverečného, akoby „uťatého“ posledného tónu.

Martin Levický je výborný klavirista, ktorý od zázračného dieťaťa vyrástol na mladú osobnosť českej pianistickej školy. Jeho pedagógom na AMU bol – až do priskorej smrti – nezabudnuteľný dlhoročný sólista Slovenskej filharmónie a pedagóg pražskej AMU Peter Toperczer. S ním má Martin Levický veľa spoločného – nielen v technickej brilantnosti (aj Peter Toperczer bol vynikajúcim interpretom 5. klavírneho koncertu Sergeje Prokofieva!), ale aj v triezvej, bez vonkajších afektov predvádzanej hry, ktorá drží v rukách, hlave i srdci zložité štruktúry prokofievovskej virtuozity, ale tiež vyváženosť asentimentálnej, moderne cítenej mladej lyriky. Ako priznal v besede po koncerte, jedným z ideálnych vzorov mu je Sviatoslav Richter. Ideály sú preto, aby sme ich celoživotne napĺňali. Martin Levický má na to, aby dosiahol absolútne méty.Symfónia č. 2 e mol Sergeja Rachmaninova bola na koncerte návratom do čias vrcholnej romantiky. Tu bol hlavným interpretom orchester Slovenskej filharmónie, ktorý pod rukami petrohradského dirigenta Piotra Gribanova strhujúco predniesol jedno z najmelodickejších, majstrovsky inštrumentovaných, dynamicky a nástrojovo farebných diel ruského romantizmu z prelomu 19. a 20. storočia. Pochmúrna nálada prvej témy úvodnej časti symfónie (Largo. Allegro moderato) prerastala postupne do lyrizmu druhej témy, ktorú vystriedala svižnejšia atmosféra Scherza. Tretia časť (Adagio) rozvíjala pred poslucháčom typicky ruskú melanchóliu, spevnosť, známu najmä z Čajkovského symfónií, na ktoré Rachmaninov svojsky nadväzoval, aby vo finále (Allegro vivace) prerástla do búrlivého, tematicky zhrňujúceho finále. Je to dielo bohaté na melodické krásy a inštrumentálne nároky, ktoré predviedli v plnom lesku hráči jednotlivých nástrojových skupín Slovenskej filharmónie. Piotr Gribanov vniesol do prejavu Slovenskej filharmónie potrený pátos, vznešenosť i dávku vypätých citových vzplanutí Rachmaninovovej hudby a najmä technickú vypracovanosť jednotlivých sekcií i celého orchestra Slovenskej filharmónie v tomto náročnom, vyše hodinovom diele.

Hodnotenie autora recenzie: 80 %
***

Cyklus Hudba troch storočí
Ruská hudba I.
Slovenská filharmónia
Dirigent: Piotr Gribanov
Martin Levický (klavír)
24. a 25. 10. 2013 Koncertná sieň Slovenskej filharmonie Bratislava
(napísané z 25. 10. 2013)

program:
Dmitrij Šostakovič: Zlatý vek, suita z baletu op. 22a
Sergej Prokofiev: Koncert pre klavír a orchester č. 5 G dur op. 55
Sergej Rachmaninov: Symfónia č. 2 e mol op. 27

www.filharmonia.sk

Foto archív