Bratislava: na Nové scéně to tentokrát dali „do trojky“…

  1. 1
  2. 2

Na Novej scéne to dali tentoraz „do trojky“…

Občas sa stane, že sa v jednej krajine narodia v rovnakej profesii tvoriví ľudia, ktorí z nej odídu, ale sa do nej aj vrátia. Rozhľadenejší, skúsenejší , dospelejší a s chuťou podeliť sa o to, čo inde nadobudli, doma. Nie vždy sa to stretne s pochopením, lebo Slováci úspech často závidia neuvedomujúc si proces a cestu k nemu. Generálny riaditeľ Divadla Novej scény Juraj Ďurdiak má rád výzvy, nebojí sa v nevyspytateľnom divadelnom svete zariskovať a dať priestor aj špecifickej forme tanečného umenia, ktorá zasahuje skôr okruh festivalových fajnšmekrov tanca, než širokú verejnosť. Hoci, práve tvorba relatívne mladých slovenských choreografov by mohla pritiahnuť aj mladých divákov. Povedzme, že má na to predpoklady, povedzme, že ticho dúfame v jeho postupne narastajúcu orientáciu v tejto oblasti a povedzme, že slovenský divák bude minimálne natoľko zvedavý, že príde.

Uplynulú sobotu (26. októbra 2013) uviedol Tanečný súbor Divadla Nová scéna v koprodukcii s Baletom Bratislava tri choreografie troch slovenských tvorcov pod názvom Traja spolu. Názov jednoduchý, výstižný a príznačný. Traja choreografi, každý so svojim charakteristickým tanečným rukopisom, každý špecifický zvlášť a pritom spolu v podobnom myslení, s podobnou skúsenosťou, s podobným cítením a rovnakou národnosťou. Ľudia, ktorí sa zo sveta vrátili, lebo vskutku dušou vlastne nikdy neodišli.„Lukáš Timulák, Boris Nebyla a Mário Radačovský majú spoločné aj to, že sa po ukončení Tanečného konzervatória v Bratislave vybrali do sveta za skúsenosťou, tancovali na popredných scénach, boli členmi v renomovaných súboroch a mali možnosť pracovať s významnými osobnosťami v oblasti choreografie. Rovnako všetci traja po ukončení aktívnej tanečnej kariéry pôsobia ako choreografi. Traja spolu sú tri umelecké názory, tri pohybové rukopisy, tri pohľady na jednotlivca, na jeho emócie, nálady a vzťahy, spojené riekou života a plynutím času“– informuje výstižne bulletin.

Čo ešte je spoločným menovateľom všetkých troch choreografií? Mám dojem, že nálada. Istý druh vážnosti a temnoty, istá forma úvah, zložitých pocitov, vnútorného prežívania a trúfnem si povedať, že aj akási osobná meditácia. Každý z nich načiera hlboko do seba, aby svoju privátnu emóciu globalizoval a dal jej význam dotknuvší sa jednotlivca ponoreného v tme auditória.

Boris Nebyla študoval na Tanečnom konzervatóriu v Bratislave, Konservatorium der Stadt Wien a na baletnej škole pri Viedenskej štátnej opere. Tancoval sólové úlohy, spolupracoval s mnohými zahraničnými choreografmi, získal viaceré ocenenia a po ukončení kariéry sólistu sa začal venovať pedagogickej a choreografickej činnosti. Vyučoval v Taliansku, v Nemecku, a vo Viedni, kde v roku 2006 založil vlastnú tanečnú školu Dance Arts, kde ako umelecký riaditeľ pôsobí do dnes. Ako choreograf pôsobil vo Viedenskej štátnej opere, v opere v Grazi, a vo vlastnej skupine Nebyla Dance Company, ktorú založil v roku 2009.Pre Divadlo Nová scena vytvoril choreografiu Re: Composed, rovnako ako aj kostýmy, scénu a svetelný design na hudbu Olivera Grabera. Život človeka chápe ako kompozíciu zákonov, náhod, emócií a problémov zapúzdrený v škrupine osudu, kde skúsenosť jednotlivca a medziľudské vzťahy sa odrážajú v celospoločenskej rovine. Kostým tanečníkov je v jednoduchom civilnom znení v zemitých pastelových farbách. Raz je koncentrácia na skupinu, inokedy na jednotlivca, raz sú všetci rovnako začlenení, inokedy sa z partie vylupujú sólisti, alebo dvojice, aby pohybom „vyrozprávali“ svoj vlastný príbeh. Dynamika a tempo je kontinuálne, choreografická skladba tečie ako rieka, nemá prestoje a pauzy, jednoducho plynie v profesionálnom tanečnom prevedení, charizmatickom svietení a dramatickej atmosfére. Tú podporuje na scéne prítomné violončelo v zadnom pláne javiska v ľavom rohu, na tóny ktorého na živo tanečníci tancujú. Gesto spočíva na kontraste napätia a uvoľnenia, je mäkké, poddajné, ale razantné. Choreograf necháva tanečníkov v prirodzenosti pohybovo plynúť v čase, skoky obraz dynamizujú, ale aj v uzavretých pozíciách embryonálnych polôh je hĺbka a pocit. Hoci skupina sa pohybuje v milosrdnom teplom prítmí, sólový tanečník (Tamas Csizmadia) v úvode je atakovaný nekompromisným bielym svietením kužeľov svetla, ktoré evokujú tajomnú jesennú hmlu. V tejto chvejivej nálade odtancuje svoj part s absolútnou suverenitou a s dôrazom na pružné elegantné paže. Hoci choreografia Borisa Nebylu odznie v hudobnej, vizuálnej a pohybovej elegancii plynúcej ako rieka, divák ňou akosi prirodzene prepláva bez výraznejšej emocionálnej zastávky. Okrem už spomenutého Tamasa Csizmadia interpretačne zaujali aj Dan Datcu a Klaudia Bittererová.

Nejaktuálnější zprávy ze světa hudby přímo do Vaší schránky

  1. 1
  2. 2

Hodnocení

Vaše hodnocení - Traja spolu -Nebyla/Radačovský/Timulák (Nová scéna Bratislava)

[yasr_visitor_votes postid="78149" size="small"]

Mohlo by vás zajímat