Dvořákova Rusalka ve Slovenském národním divadle

  1. 1
  2. 2

Neviem, nakoľko brať vážne slová Martina Kákoša v bulletine. Tam totiž rozvíja celkom zaujímavú tézu o hľadaní identity. S poznámkou, že ide o tému „univerzálnu, ba dokonca dnes mimoriadne aktuálnu a je jedno, či o nej hovoríme v rozprávkovom šate, či v súčasnom kostýme“. S ňou by progresívne naladení tvorcovia vedeli pracovať. Ak však uviazne na papieri, stáva sa len otázkou akademickej debaty. V prípade Dvořákovho arcidiela vo svete vonkoncom nie tabuizovanej. Nie vždy s rovnakým zdarom, no minimálne ako výzva k zamysleniu, či Rusalka je len rozprávkou pre rodiny s deťmi. Kákošova, Ferenčíkova, Varossovej a Moravčíkova podoba na tieto kontexty neašpirovala, plnila len zadanie bossa. Nedajbože, spraviť z tretieho dejstva ľudské smetisko (toľko opľúvaná a predsa inšpiratívna predchádzajúca Rusalka v réžii Jiřího Nekvasila, na scéne Daniela Dvořáka, navyše vo výbornom hudobnom naštudovaní Jaroslava Kyzlinka) a nabádať k užívaniu drog. Pre každý prípad sa dnes Vodník provokujúcich rusaliek radšej ani nedotkne („po slečince chňapnu, za nohy ji chytnu…“), aby nebol obvinený z pedofílie. Mimochodom, Rusalka 2005 dosiahla 35 predstavení, čo bol z danej sezóny najvyšší počet. Na rozdiel od nej, prijatej samozrejme nie jednoznačne (ale tak to dnes vo svete chodí), Kákošova Rusalka sa vyvíja len v medziach prísne určených prvým plánom rozprávkového deja a nehľadá prieniky s témami dnešného sveta.

A. Dvořák: Rusalka – SND Bratislava 2020 (foto Zdenko Hanout)

Tridsaťšesťročného dirigenta Ondreja Olosa mnohí považujú za veľmi talentovaného, čo mu uprieť nemožno, no stále je to skôr začiatočník, ktorý by mal rásť pod vedením veľkých osobností. S partitúrou Rusalky sa stretol v Brne i Prahe, určite ju má prelúsknutú a vie si svoje poňatie zdôvodniť. Či bol tento výber dirigenta do jubilejnej sezóny optimálnym riešením (keď už ich na Slovensku máme poskromne, tak v Čechách dosahujú svetovú úroveň viacerí), to je už ex post akademická otázka. Olosova Rusalka pretiekla bez zjavných mánk (okrem drobných nepresností na oboch premiérach), v poňatí rešpektujúcom tradíciu, v  mantineloch temp a dynamiky, ktoré má divák v uchu. Čo by v nej mohlo tvoriť pridanú hodnotu, to je osobnostný vklad dirigenta. Zvýraznenie expresivity, ostrejšie kontrasty, viac čarovania s farbičkami. Prosto momenty prekvapenia.

Z dvoch obsadení by sa dalo zostaviť jedno, ktoré by znieslo aj prísnejšie kritériá. V titulnej úlohe by som jednoznačne uprednostnil Rusalku druhého obsadenia Katarínu Juhásovú, ktorá hlasový potenciál napĺňa objemom a farebnosťou tónu a tým obohacuje postavu o potrebný dramatickejší rozmer. Eva Hornyáková je Rusalkou nežných a lyrických polôh. Kde znel orchester „symfonicky“, mala trocha problém presadiť sa. Pre vývoj postavy, pre kulmináciu v úvode 3.dejstva („Necitelná vodní moci“) jej trocha chýbali sýtejšie tóny aj dychová rezerva. Košičan Peter Berger (Princ), ktorý je známejší v českých a zahraničných operných domoch, príjemne prekvapil pevným, objemným a výrazovo plastickým tenorom a zároveň uveriteľným chlapčenským typom. Ľudovít Ludha síce part Princa odspieval bez väčších zaváhaní, jeho dynamická hladina však nepresiahla mezzoforte a jeho hlas znie stále užšie. Vodník Petra Mikuláša je nám známy vyše tridsať rokov. To ho síce ctí, pretože ho spieva stále impozantne (hoci s výrazom, modifikovaným na hranicu parlanda v druhej časti árie, by sa dalo polemizovať), no smutnejšie je, že má tak máličko nástupcov. Jedným z nich je Jozef Benci, bas s jadrnejšími hĺbkami, no na niekoľkých miestach narážajúci na limity vo vyššej polohe.

A. Dvořák: Rusalka – SND Bratislava 2020 (foto Zdenko Hanout)

Z dvoch Ježibáb pôsobí Denisa Hamarová hlasovo jednoliatejšie, ale výrazovo rutinovanejšie, Jitka Sapara-Fischerová je už síce za zenitom, ale do svojej kreácie vložila – v danej rozprávkovej režijnej koncepcii – viac uveriteľnosti. Jolana Fogašová ako Cudzia kňažná nemala šťastný deň. Jej hlas znel spočiatku ako rozvibrovaná vokalíza, vyrovnanosťou tónu však nepresvedčila ani v ďalšom vývoji tejto nevďačne napísanej úlohy. Adriana Kohútková si s ňou poradila účinnejšie a našla pre ňu, najmä vo vysokej polohe, potrebnú údernosť. Ďalšie postavy boli v prvom obsadení luxusne zverené Danielovi Čapkovičovi (Hájnik), Kataríne Flórovej (Kuchtík) a Lenke Máčikovej (prvá žienka).

Dvořákova Rusalka ako prvá premiéra stej sezóny Opery Slovenského národného divadla. Rusalka desať dní pred neopakovateľným jubileom inštitúcie. Mala by priniesť posolstvo. O vnímaní samotného diela, ale najmä o inštitúcii, o jej filozofii. O vízii do dní po oslave, o zmysle a budúcnosti opery na Slovensku. Niet horšie, ako kopať jej hrob žitím v izolácii a s fixnými ideami. K tomu ale treba iných ľudí na čele.

 

Hodnotenie recenzenta:
Hudobné naštudovanie, spevácke výkony:  65%
Réžia, scéna, kostýmy:  35%

 

Antonín Dvořák: Rusalka

Hudobné naštudovanie a dirigent: Ondrej Olos
Réžia: Martin Kákoš
Scéna: Milan Ferenčík
Kostýmy: Ľudmila Várossová
Zbormajster: Pavel Procházka
Choreografia: Jaroslav Moravčík
Videoprojekcie: Matej Ferenčík

Premiéry v Opere SND 20.a 22.2.2020

  1. 1
  2. 2

Mohlo by vás zajímat


4
Komentáře. Respektujte prosím pravidla diskuze.

Please Login to comment
4 Comment threads
0 Thread replies
0 Followers
 
Most reacted comment
Hottest comment thread
3 Comment authors

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
nejnovější nejstarší nejlépe hodnocené
Upozornit na
stevo

Prvý raz sa mi stalo, že som na premiére nevydržal do konca. Po druhom dejstve som to vzdal a odišiel. (Ak som o niečo v treťom dejstve prišiel, dajte mi vedieť.) Réžia hodná možno Novej Scény, ale určite nie SND.
A škoda, že z naštudovania odstúpil Lenárd. Olos je “fajn” dirigent, ale…
No nič, máme asi to čo si zaslúžime. Túto inscenáciu (na rozdiel od Nekvasilovej) aspoň nikto nebude cenzurovať, však? :)

ladislav

Je veľmi smutné, že v novom vládnom programe, v kapitole o kultúre, sa nepíše o osude slovenských divadiel, a už vôbec nie o troch slovenských operných domoch.

ladislav

Pán Unger, ja si Vás vysoko vážim, ale teraz s Vami nemôžem súhlasiť. Geniálnu muziku a výborné libretto netreba samoúčelne
aktualizovať. Konečne môžem ísť na túto prekrásnu inscenáciu aj s mojimi vnučkami/6 a 8 rokov/.

jamka

Veľmi sa divím tejto nekorektnej recenzii, z ktorej príští negatívny vzťah k riaditeľovi opery.
……
Bratislavská Rusalka je rozprávková a všetkým tým, ktorí majú radi súlad autora diela s jeho prevedením sa iste bude páčiť.