Bratislavské hudební slavnosti v původních kolejích i bez hvězdných jmen

  1. 1
  2. 2

Napokon k rezidenčnému festivalovému orchestru, Slovenskej filharmónii. Z troch koncertov som navštívil otvárací so šéfdirigentom Danielom Raiskinom a druhý s hosťujúcim Markusom Poschnerom, pričom hostiteľovi patril aj záverečný. V oboch hrali naši filharmonici s oduševnením, v evidentnej snahe držať krok s renomovanými zahraničnými telesami a preukázali potenciál pod inšpiratívnym vedením im konkurovať. Na úvodnom večere zaznela neprávom obchádzaná kantáta Spievať? od Ilju Zeljenku (vznikla v roku 1972 keď jej autor bol v nemilosti politických normalizátorov, takže premiéru mala až o 20 rokov neskôr a nepochopiteľne po nej nastala ďalšia dve desaťročia trvajúca prestávka), kde sa predstavila v sopránovom parte Slávka Zámečníková a recitoval Ján Gallovič. Dejan Lazić sa v Lisztovi prezentoval ako technicky i výrazovo vyspelý umelec.

Bratislavské hudobné slávnosti, 2. října 2022 – Slovenská filharmónia, Radek Baborák (foto Alexander Trizuljak)
Bratislavské hudobné slávnosti, 2. října 2022 – Slovenská filharmónia, Radek Baborák (foto Alexander Trizuljak)

Pod Poschnerovou taktovkou okrem Brahmsovej 4. symfónie zožal búrlivý aplauz český virtuóz Radek Baborák za Koncert pre lesný roh a orchester od Richarda Straussa. Bola to ukážka maximálneho zúročenia možností, ktoré chúlostivý nástroj poskytuje z hľadiska techniky, výrazu, dynamiky. Skrátka, skvelé.

Nenárokujem si ponúknuť čitateľom kompletné zhodnotenie Bratislavských hudobných slávností 2022. Chýba mi niekoľko nenavštívených koncertov. Z toho, čom som za dva týždne prežil (nezanedbateľné popoludnie s piesňami slovenských skladateľov vrátajúc), azda môžem konštatovať, že festival sa vracia do regulárnej podoby spred pandémie. Nemal by však spať na vavrínoch. Vždy je čo vylepšovať, dramaturgicky cizelovať, siahať po menej obohranom repertoári, aj po hudbe 21. storočia. Minimálne v podujatiach, kde je možné programové zostavy ovplyvniť.

V ponuke tohto ročníka sa nenachádzalo žiadne dominantnejšie vokálno-inštrumentálne dielo, tým pádom sme nemali možnosť stretnúť sa so zahraničnými spevákmi. Bolo by tiež užitočné vrátiť sa k dávno nepraktizovaným celovečerným piesňovým večerom. Pri žalostnej situácii v Opere SND by nebolo na škodu siahnuť aj po koncertnom uvedení operného diela, čo je vo svete, aj na festivaloch, bežné. Celovečerné sólistické recitály umelcov svetovej špičky sa však nedostavili ani v sfére inštrumentalistov, kde sme na koncertoch s orchestrami zaznamenali viacerých adeptov na tento typ prezentácie. To sú len niektoré z ciest k pozdvihnutiu značky BHS ešte o stupienok vyššie.

Nejaktuálnější zprávy ze světa hudby přímo do Vaší schránky

[mc4wp_form id="339371"]
  1. 1
  2. 2

Mohlo by vás zajímat


3 2 votes
Ohodnoťte článek
0 Komentáře
Inline Feedbacks
View all comments