Bratislavské Konvergence 2015: živelnost, ticho, tradice

Konvergencie 2015: živelnosť, ticho, tradície 

Šestnásty ročník festivalu komornej hudby Konvergencie so sebou okrem klasických diel prináša už tradične aj presahy do iných žánrov.

Bratislava začína koncertnú sezónu svižným krokom a varietou rôznych podujatí. V priebehu pár týždňov sme mali možnosť navštíviť mimoriadne koncerty Slovenskej filharmónie a Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu, začínajú Bratislavské hudobné slávnosti, pokračuje Cyklus Bratislava Goes Classical a skončili Konvergencie. Tento ročník Konvergencií ponúkal v priebehu jedenástich dní 10 koncertov na siedmych rôznych miestach. Oproti minulosti tak boli koncerty putovnejšie.

Zatiaľ čo koncertné cykly Bratislava Goes Classical a Bratislavské hudobné slávnosti sú podujatiami klasickejšieho rázu, so zvučnými menami a organizované v Redute či na Hrade, Konvergencie ponúkajú syntézu dvoch protipólov. Domovskou scénou festivalu je Design Factory. Okrem žánrov organizátori experimentujú aj s miestami koncertov: od klasických sál s programom pre náročného diváka (napr. Moyzesovo kvarteto v Dome Albrechtovcov), po netradičný program v Dóme sv. Martina (Pärt, Godár, Tavener) či v spomínanej Design Factory.

Úvodný koncert 10. septembra tohtoročných Konvergencií patril Longitalu z bratislavských Dlhých Dielov. Fluidom koncertu bola živelnosť – prvá z charakteristických čŕt celého festivalu. Trio hudobníkov z Longitalu (basgitara a spev Šina, gitara a spev Daniel Salontay, bicie Marián Slávka) spolu so sláčikovým kvartetom zahrali to najlepšie zo svojej tvorby.Koncert s podtitulom A to nie je všetko podľa ich najznámejšej piesne  bol vhodne zvoleným otváracím podujatím. Klasickí poslucháči ocenili orchestráciu Slava Solovica, ktorý odviedol veľmi dobrú prácu; fanúšikov Longitalu a laikov klasickej hudby pritiahlo spájanie štýlov na ďalšie koncerty v rámci festivalu. V doprovodnom kvartete sa predstavili Štefan Filas, Milan Adamec, Slavo Solovic a Jozef Lupták. Z koncertu chce Longital vydať koncertné DVD, čo poteší všetkých, ktorí fúziu mestského artového popu a sláčikového kvarteta zmeškali.

Osemdesiatku Arva Pärta si Konvergencie pripomenuli na koncerte Annum per annum 14. septembra. Úvodné rovnomenné dielo tohto estónskeho skladateľa v podaní Mareka Vrábela vtiahlo poslucháčov do kontemplatívneho Pärtovho sveta, v ktorom ticho hrá rovnako podstatnú úlohu ako hudba.Zhudobnené časti Eposu o Gilgamešovi od Vladimíra Godára zase návštevníkom sprítomnili, ako sa mohlo umenie oprostiť od ticha nevedomia, keď ticho získalo ešte väčšiu dôležitosť tým, že sa objavilo umenie. Počúvali sme ich vo vynikajúcej interpretácii Petra Mikuláša a Jozefa Luptáka.

V druhej časti koncertu znelo obľúbené dielo Johna Tavenera, Akhmatova Songs. Hudobné motívy skladieb sa opakujú a navzájom kombinujú. Vyvrcholenie prichádza v poslednej skladbe s názvom Smrť, kde sa ozvú všetky hudobné motívy predchádzajúcich skladieb. V Dóme sme mali možnosť toto dielo počúvať diváci v podaní sporanistky Evy Šuškovej a Jozefa Luptáka.À propos, stále toho istého Jozefa Luptáka, riaditeľa festivalu, najčastejšieho interpreta Konvergencií. Z desiatich koncertov hral na šiestich, či už v doprovodnom ansámbli alebo ako sólista. Jozefovi Luptákovi môže Bratislava okrem iných projektov vďačiť aj za cyklus Bratislava Goes Classical.

Koncert na oslavu ticha a Arva Pärta uzatvorila Stabat Mater tohto skladateľa. Spevácky ho predniesli Hilda Gulyásová (soprán), Bernadett Nagy (alt) a Juraj Kuchár (tenor). Títo mladí umelci nie sú veľmi známi na slovenskej scéne, čo je škoda. Nemáme veľa mladých spevákov, ktorí by dokázali autenticky interpretovať starú hudbu. Počas Konvergencií sa objavilo viacero talentov, ktoré vďaka nim mohli výraznejšie zasiahnuť do hudobného života. V doprovode sa predstavili Peter Biely na husliach, britský violista Simon Tandree a violončelista Jozef Lupták.Pärt svoju Stabat Mater z roku 1985 skomponoval vo svojom tintinnabuli štýle, čo nás privádza späť k liturgickým koreňom; k čistote trinásteho storočia. Ako opísal svoju predstavu skladateľ: „Stabat Mater je dielom z úcty k mlčaniu: ticho pod krížom.“ Aký druh hudby je vhodný, keď sme pod krížom? Odpoveď mu o pár rokov dal Robert Reilly, hudobný kritik Crisis Magazine: „Pärtova odpoveď je nestatickým a intenzívnym pohybom. Nie je to štúdia v hudobnom archaizme, ale živým svedectvom viery, vyznanie skladateľovho života. To je hudba na počúvanie na kolenách.“

Prvú polovicu festivalu uzatváral koncert Chasidské piesne 2, ktorý divákov v Moyzesovej sieni oboznámil s piesňami iného významného monoteistického náboženstva. Bratislavský rabín Baruch Myers spolu s Milošom Valentom, Borisom Lenkom a Jozefom Luptákom na Konvergenciách 16. septembra opäť predstavili Chasidské piesne. Tento projekt vznikol ešte v roku 2008, hudobníci s ním vystúpili vo Švajčiarsku, Česku či Taliansku, ale aj na letnom festivale Pohoda. Piesne boli nahrané aj na rovnomenný CD album.V prvej časti koncertu zazneli diela inšpirované židovskou hudbou. Od Dmitrija Šostakoviča sme si vypočuli Klavírne trio č. 1 c moll (Igor Karško, Jozef Lupták a Miki Skuta), od súčasného autora Paula Schoenfielda Trio pre klarinet, husle a klavír (Branislav Dugovič, Igor Karško a Nora Skuta), v závere prvej časti to bola Predohra na židovské témy Sergeja Prokofieva (Igor Karško, Peter Biely, Simon Tandree, Jozef Lupták, Branislav Dugovič a Miki Skuta).Židovská ľudová hudba má paradoxne šťastné, no predsa tragické a slávnostné fluidum, plné symboliky. Nečudo, že táto tematika priťahovala mnohých skladateľov, z menovaných najmä Dmitrija Šostakoviča. Na Konvergencie poslucháčov priťahovala dnes už exotika židovskej hudby a intepretácia bratislavského rabína. Koncert sa niesol v neformálnej atmosfére, okrem hudby hovoril rabín vtipy a zábavné historky či predstavoval povahu jednotlivých piesní. Symbolom tohto koncertu bola tradícia.Pressburg patrí do prvej päťky najvýznamnejších židovských miest, najmä pre aktívne pôsobenie židovskej obce v minulosti a kvôli Chatamovi Sóferovi, ktorý tu je aj pochovaný. Dá sa povedať, že na tomto koncerte prebehol interkultúrny dialóg, a sme opäť o niečo bohatší v oblasti kultúry, ktorú už dnešná Bratislava natoľko nepozná.

Oddychovým projektom festivalu bol koncert Konvergencie + Konvergencie. Námetom názvu je dielo Romana Bergera, trojčasťové Konvergencie. Ako interpreti jednotlivých častí sa postupne predstavili Milan Paľa (husle), Simon Tandree (viola) a Jozef Lupták (violončelo). Ako povedal Milan Paľa v krátkom entrée pred koncertom: „Ak hrám Bachove diela, tak mám rešpekt, lebo Bach bol génius. Rovnaký pocit zodpovednosti mám aj pri hraní Bergera, lebo pri jeho Konvergenciách má čas človek zistiť, ako je na tom so životom. Skladba dáva priestor zistiť, kto som.“ Prednesy ergerovho diela predeľovali dokumentárne vstupy cyklu Hudobníci, kde slovenskí režiséri nahrali portréty trojice významných žijúcich slovenských skladateľov – Romana Bergera, Pavla Šimaia a Ladislava Kupkoviča.

Posledným koncertom klasickej hudby na Konvergenciách boli Kontrasty 20. septembra. Prvú Serenádu C dur Ernesta Dohnányiho interpretovali Milan Paľa, Simon Tandree a Jozef Lupták. Energické dielo Jozef Lupták venoval ich rakúskemu partnerskému festivalu, ktorý sa tento rok nemohol uskutočniť. Po klasickejšom úvode diela zo začiatku 20. storočia prišli na pódium spolu s Milanom Paľom maďarskí umelci z Qaartsiluni Ensemble, klarinetista Lájos Rozmán a klavirista László Borbély.V ich podaní sme počuli Kontrasty Bélu Bartóka; maďarskí hudobníci ich hrali naživo a ich interpretácia bola magická, iná, na akú sme zvyknutí – avantgardná. Niečo ako uvedomiť si celú mainstreamovú scénu a potom si pustiť Toma Waitsa. V podaní týchto troch umelcov sme si vypočuli aj premiéru diela Bizzare Objects XV maďarského autora Ádáma Konodra, ktorý bol na koncerte osobne prítomný. Toto dielo potešilo najmä milovníkov moderného umenia, no takých je v hudbe na Slovensku ako šafranu.

Slovo konvergencie znamená zbližovanie. Týmto Konvergenciám sa význam ich názvu darilo naplno realizovať. V desiatich koncertoch počas jedenástich dní sme mali možnosť oceniť fúziu mestskej modernej hudby a sláčikového kvarteta, pochopiť ticho v hudbe a mimo nej, spolu s bratislavským rabínom objaviť krásu židovského folklóru, spoznať životné pozadie trojice našich skladateľov či informovať sa o najnovších hudobných trendoch v klasickej hudbe. A, samozrejme, spoznať nových ľudí a nechať sa obohatiť zmyslovými zážitkami. Veď k tomu Konvergencie smerovali a smerovať budú.

Konvergencie 2015
(festival komornej hudby)
10. – 20. semptembra 2015 Bratislava

www.konvergencie.sk

Foto Konvergencie