Budou znát kroky, ale zapomenou jejich význam. Baletní panorama

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4

Rôzne baletné školy, rôzne národnosti na scéne nemôžu fungovať bez pokory k tancu. Timulák aj Kylián potrebujú intelektuálne zdatných interpretov, ktorí sa neučia kroky ako šlabikár, ale učia sa ich podtextami a emóciou. Ešte Ilaria Ghironi (vynikajúce sólo v pohybovej aj hereckej štylizácii u Timuláka), Emilia Vuorio a dvojica ruských tanečníkov Ivanov a Shibaeva z tých väčších sól sú výborní. Ostatní? Napríklad vo všetkých kusoch exponovaný Arthur Abram je zaujímavý interpret, ale v každom zo štyroch baletov je to len Abram, nie je to žiadna z postáv, ktoré tancuje. Je to chyba pedagógov? Neschopnosť interpretov? Priemernosť tanečníkov? Aké sú kritériá? Kde je merateľnosť? Opäť je to národná značka, s dôvetkom v Brne. Je smutné, že Kyliánovi nevieme doma vykonať službu tým, že ho pochopíme, a tým, že budeme jeho tvorbu ako vzácny odkaz rodáka rozmaznávať a uchovávať ju v našich divadlách ako národný poklad, za ktorým by sa rád pozrel cudzinec, ako synovia a dcéry zeme, ktorá zrodila tohto tanečného génia, rozumejú jeho tanečnému bytiu. Samozrejme, tým myslím hlavne Prahu. Stačí si spomenúť na katastrofálnu úroveň nedávnej Polní mše. Timulák ako učeník Kyliána podobne múdro ako majster v svojej intelektuálnej ľudskej múdrosti zdôrazňuje: „Napriek tomu stále existujú záhady, ktoré čakajú na rozlúštenie.“ – Toto je jedna z nich. Kam smerujú české baletné súbory, kam ich vedú ich kormidelníci? – Aká záhada sa skrýva za neplodnosťou tých, ktorí si zvolili tvorbu ako svoje poslanie? Nie je to prekliatie múz za to, že tvorbu zamenili za pyšný háv svojich úradov?

Nechcem nikoho okato či zlomyseľne haniť a kritizovať. Prečo aj? Umelec má sväté právo tvorby, umeleckú licenciu slobody, s ktorou prijíma aj nepríjemné bremeno kritiky či nepochopenia aj od priateľov, od recenzentov, svojich kolegov, umelcov a divákov. Snažím sa len premýšľať, kam to celé speje. Možno vy, diváci, zároveň čitatelia, nájdete lepšie odpovede.


Čo sleduje

Claudio Cangialosi (foto Ian Whalen)
(foto Ian Whalen)

Dnešným hosťom rubriky je sólista baletu Semperovej opery v Drážďanoch Claudio Cangialosi. Baletný český divák, ktorý videl Fauna Jiřího Bubeníčka pri hosťovaní v Národnom divadle či si kúpil záznam na DVD z produkcie Českej televízie, určite nezabudne na charizmatického tanečníka v ústrednej postave. Pravidelný divák cestujúci na svetových choreografov do Drážďan si k jeho menu priradí ďalšie postavy, v ktorých taliansky tanečník exceluje. Nie je ich málo.

Svoje obľúbené video tanečník dokonale opísal. Nuovo Cinema Paradiso s hudbou Ennia Morriconeho použil Claudio pre svoju choreografiu “With(in)” na tanečný festival v Benátkach (2012). Tanečník bol ocenený cenou SIAE pre najlepšieho choreografa, a tak má k hudbe srdečný vzťah a množstvo spomienok. „Moc sa mi páči tento film „Nuovo Cinema Paradiso“ a je to jeden z mojich obľúbených filmov… Film rozpráva o chlapovi, ktorý pracoval v kine, a o mnohých filmoch, ktorým chýbali scény bozkávania, pretože predtým to bolo považované za škandál! A na konci filmu ten chlapec už vyrástol a nájde film, kde sú všetky tieto scény, ktoré boli vyrezané z filmov, ktoré videl,“ hovorí Claudio o deji filmu. „Je to veľmi zaujímavý film, pretože, keď sledujeme všetky tie scény, máme pocit, že im niečo chýba. A v závere, keď tie emocionálne scény vidíme, je to veľmi krásne a náš pocit z filmov sa stane zrazu kompletným,“ doplňuje Claudio Cangialosi pre čitateľov Baletnej panorámy.

Nejaktuálnější zprávy ze světa hudby přímo do Vaší schránky

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4

Mohlo by vás zajímat


0 0 vote
Ohodnoťte článek
3 Komentáře
Nejstarší
Nejnovější Most Voted
Inline Feedbacks
View all comments