Carsenova Makropulos ve Štrasburku, s Prusem Martina Bárty

  1. 1
  2. 2

Emiliin povzdych „Unavena“ je prvou úprimne znejúcou vetou zo speváčkiných úst – Albert Gregor chce z vášne zabiť plačúcu, rezignovanú ženu. Výstup akcelerujúci do Emiliinho výkriku: „Co jsem tu pro vaše zabíjení?!“ je hysterickým záchvatom, ktorého hlavnou emóciou je sebaľútosť. Tá však akoby žene dodala silu do ďalšieho útoku, tentoraz na Janka, po ktorom natvrdo eroticky vyštartuje. Žiadostivosť sexuálne deprivovaného mladíka je taká veľká, že ju neprekoná ani strach z otca, ktorý ich s Emiliou prichytí. Prusovi sa ledva podarí odtrhnúť syna od speváčkiných úst. Naštvaný Janek zo scény neodíde, ostáva stáť v rohu, v dôsledku čoho sa stáva svedkom vášnivých bozkov Prusa a Emilie. Dôvod mladíkovej samovraždy sa dá ľahko odčítať: Je ním pocit zrady aj detinská túžba pomstiť sa otcovi, ktorý ho takto (a nie prvý raz) ponížil.

Tretie dejstvo sa neodohráva v hotelovej izbe, ale v speváčkinej šatni vysunutej na proscénium. Prus sa zobúdza na kope divadelných kostýmov, znechutený zlým sexom a naštvaný z nevýhodného obchodu. Jankova smrť je ďalším neúspechom Prusovho nepodareného dňa. Pocit zlyhania dovršuje zistenie, že mal skutočne v posteli tú vášnivú ženu, ktorá pod menom Ellian McGregor písala nemravné listy, a že od nej nedostal to, čo sa pošťastilo jeho predchodcovi Pepíkovi Prusovi. Skvele disponovaný český barytonista Martin Bárta rozohral mizanscénu hodnú činoherca. Jeho Prus len ticho, akoby pre seba zašepkal: „Ty dopisy jste psala vy?“, a dovtedy vizuálne i vokálne dominantný alfa samec bol preč – na javisku ostal stáť zlomený, nechápajúci chlap.

„Sáhni, Bertíku, jak ledovatím,“ obracia sa Emilia, oblečená v renesančnom kostýme z predohry, na svojho praprapotomka.

Leoš Janáček: L'Affaire Makropoulos - Opéra national du Rhin Štrasburg 2016 (foto Kaiser/Opéra national du Rhin)
Leoš Janáček: L’Affaire Makropoulos – Opéra national du Rhin Štrasburg 2016 (foto Kaiser/Opéra national du Rhin)

V Konwitschného bratislavskej inscenácii vzbudila rovnaká veta u mužov len odpor. Tu s ňou súcitia, Gregor ju vinie do kabáta. Iba Kolenatý sa s byrokratickou neodbytnosťou domáha pravej identity obvinenej. „Jak se jmenujete?“ „Elina Makropulos,“ odpovie mu večná žena a zloží si dlhovlasú parochňu.

Oblúk sa uzatvára. Na prázdnom javisku, úplne sama, stojí v lúči svetla primadona s holou hlavou. Geniálny Janáčkov monológ je poslednou veľkou rolou veľkej umelkyne. Španielska sopranistka Ángeles Blancas Gulín (ide o dcéru slávnej verdiovskej heroíny Ángeles Gulín) ho spieva ako skvostnú belcantovú áriu umierania – krásnym zvučným dramatickým sopránom, s nádhernou dávkou emócií a presne utrafeným veľkooperným pátosom. Nástojčivým gestom ponúka publiku recept na zázračný elixír. Krista, prichádzajúca chodbou v strede hľadiska, sa preň aj natiahne, no potom vystrašená utečie. Emilia Marty sa otočí a trhajúc recept na franforce odchádza dozadu cez vysvietený portál – umrieť na divadelné javisko.

Presne k tomuto momentu smerovala hudobná koncepcia Marka Letonju, rozvíjajúca sa od zdanlivo suchého konverzačného úvodu v prvom dejstve cez atmosféru maľujúce crescendo v dejstve druhom až po zuniace záverečné forte, lejúce sa v prekrásnej fráze plačúcich sláčikov. V danej chvíli boli zotreté všetky drobné nedostatky a zaváhania štrasburskej produkcie: rozpačito nevýrazná predohra, občasné nedokonalosti v dychovej sekcii, ba dokonca aj málo zrozumiteľná dikcia viacerých protagonistov (vlastne všetkých okrem autentického Bártu a mimoriadne poctivej Gulín). Katarzný zážitok je vždy veľkým darom umenia pre jeho prijímateľa (a „otrlý“ kritik si ho užije o to viac, o čo zriedkavejšie ho zažíva).

 

Hodnotenie autorky recenzie: 90 %

Leoš Janáček:
L’Affaire Makropoulos
(Věc Makropulos)
Hudobné naštudovanie a dirigent: Marko Letonja
Réžia: Robert Carsen
Príprava obnovenej premiéry: Laurie Feldman
Scéna: Radu Boruzescu
Kostýmy: Miruna Boruzescu
Svetla: Robert Carsen, Peter Van Praet
Dramaturgia: Ian Burton
Orchestre philharmonique de Strasbourg
Chœurs de l’Opéra national du Rhin
(koprodukcia Opéra national du Rhin / Staatstheater Nürnberg / Il Teatro La Fenice de Venise)
Premiéra 7. februára 2016 Opéra national du Rhin Štrasburg

Emilia Marty – Ángeles Blancas Gulín
Albert Gregor – Raymond Very
Dr Kolenatý – Enric Martinez-Castignani
Vitek – Guy de Mey
Krista – Sophie Marilley
Jaroslav Prus – Martin Bárta
Janek – Enrico Casari
Hauk-Šendorf – Andreas Jaeggi
Le Machiniste – Peter Longauer

www.operanationaldurhin.eu

Nejaktuálnější zprávy ze světa hudby přímo do Vaší schránky

  1. 1
  2. 2

Hodnocení

Vaše hodnocení - Janáček: L'Affaire Makropoulos (Opéra national du Rhin Štrasburk)

[yasr_visitor_votes postid="201332" size="small"]

Mohlo by vás zajímat