Dirigent, skladatel a varhaník Ján Valach: O Krútňavách života

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Túto tradíciu tradíciu založil r. 1923 skladateľ, dirigent a dlhoročný riaditeľ tunajšieho konzervatória Lodewijk de Vocht (1887-1977). Desaťročia bol dušou hudobného života v Antverpách. V tamojšej katedrále pripravoval obľúbené koncerty so zmiešaným zborom Cecilia. Do svojej osemdesiatky udržiaval tradíciu uvádzania Matúšových pašií – uviedol ich 40-krát. V r. 1977, po jeho smrti, som nadviazal na túto krásnu veľkonočnú poctu veľkému Bachovmu dielu. A tak sa na Bielu sobotu stretávali – vždy v inom antverpskom chráme – „Priatelia Matúšových pašií“, pre ktorých sa veľkonočné sviatky začínali až vtedy, keď zbor dospieval posledný verš Matúšových pašií: „Pokojná vľúdnosť, vľúdny pokoj“ („Ruhe Sanfte, Sanfte Ruh“). Nakoľko sú Matúšove pašie pridlhé, aby zazneli iba na večernom koncerte, začínali sme koncert už poobede. Matúšove pašie v mojom naštudovaní odzneli v Antverpách naposledy 14. 4. 2001: celkovo 25-krát! Časom organizáciu celej akcie prevzala moja manželka Blanka (pozn. aut.: B. Valachová zomrela r. 2012). Na Bachove pašie chodili do Antverp nielen domáci, ale aj zahraniční návštevníci. Som rád, že toto veľké a náročné dielo som mohol dirigovať r. 2006 aj vo Veľkom evanjelickom chráme v Bratislave.S mimoriadnym ohlasom sa v Belgicku i Bratislave stretlo aj  uvedenie vášho mystického oratória De klepper/De klok, do slovenčiny prebásnené Jelou Krčméry-Vrteľovou po názvom Klepáč/Zvon. 

Oratórium som skomponoval pri príležitosti 800. výročia medicko-pedagogického inštitútu Terbank v Leuvene, špeciálnej školy pre mentálne postihnuté deti. Pred 800. rokmi tu bolo prvé leprosérium na belgickej pôde. Premiéra bola 30. mája 1997 pod mojou taktovkou v starom belgickom univerzitnom meste Leuven. V Bratislave som sa jej dočkal s veľmi srdečným prijatím 7. marca 2008 vo Veľkom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu. Dielo vychádza z bolesti a rozjímania nad nevyliečiteľne chorými, ktorých v stredoveku avízoval rapkáč – klepáč, symbol blížiaceho sa nebezpečenstva. Zvon je zasa symbolom nádeje, zvukom, ktorý ľudí k sebe zvoláva. Dielo som skomponoval na libreto Josa Stroobantsa, známeho flámskeho básnika, režiséra, autora hudobných a audiovizuálnych programov, recitátora i herca, dokonca vedúceho súboru starej hudby. Je priam symbolické, že slovenskí organizátori naplánovali premiéru Klepáča/Zvonu na Deň  výskumu rakoviny. V mojom oratóriu je totiž nielen posolstvo nádeje na  uzdravenie, ale aj na život, naplnený mystickým tajomstvom viery.

Záverečná bilancia:
Ako dirigent a koncertný organista vystupoval prof. Ján Valach vo významných svetových hudobných strediskách (Nemecko, Švajčiarsko, Rakúsko, Holandsko, Maďarsko, Francúzsko, Taliansko, Egypt, ZSSR, USA). Na koncertoch a nahrávkach uvádzal aj veľa slovenských diel, z ktorých viaceré zredigoval pre belgické vydavateľstvá. Bol členom porôt medzinárodných súťaží, prednášal o slovenskej a českej hudbe. Nahrával pre rozhlasové stanice a TV, tiž na LP, CD a MC.
Skomponoval vyše 120 skladieb organových (spracoval pre organ Symfóniu d mol C. Francka, ktorú aj sám nahral na LP a CD), vokálnych (zborových a sólových), komorných a orchestrálno-vokálnych (kantáty Elisabeth, Ewige Insel, oratórium De klepper/De klok a i.)

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Mohlo by vás zajímat


Komentáře. Respektujte prosím pravidla diskuze.

Please Login to comment

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
Upozornit na