Do Vídně se vrací Godunov, znovu se Slovenským filharmonickým sborem

  1. 1
  2. 2

Aktuálne uvádzaná verzia je však raritná predovšetkým z iného dôvodu. Dielo je uvádzané v Musorgského vlastnej orchestrácii, a nie v zaužívanej akademickej a uhladenej Korsakovovej či drsnejšej Šostakovičovej. Musorgského hrubozrnná orchestrácia bola pritom doposiaľ považovaná za nepoužiteľnú.

“Položil som si Musorgského originálnu verziu na klavír pred seba a vedľa som položil Korsakovovu. Nepozeral som sa do nich, aby ma neovplyvnili, a vlastnú orchestráciu som písal zpamäti. Dielo som totiž poznal doslova odpredu aj odzadu. Vždy, keď som mal vytvorenú orchestráciu ucelenej časti, pozrel som, ako to mal v partitúre napísané Musorgskij a ako Korsakov, a porovnal som ich verzie so svojou. Ak som videl, že niektorý z nich mal lepší nápad než ja, ponechal som ho. Menil som len to, o čom som bol presvedčený, že bolo lepšie. Nemalo predsa zmysel znovu objavovať Ameriku,” uviedol Šostakovič.

Keďže ústredným symbolom opery je zvon, Šostakovič sa neustále vracal k stvárneniu jeho zvuku. Musorgskij aj Korsakov použili gong, nedosiahol sa však ten efekt, ktorý chcel autor Godunova docieliť – vyjadriť odcudzenosť a opustenosť mníchov v kláštore. Šostakovič použil namiesto gongu sedem simultánne hrajúcich nástrojov: klarinet, fagot, lesný roh, gong, harfu, klavír a kontrabas. Ukázalo sa, že v tejto kombinácii bol zvuk zvonu oveľa viac autentický.

Dielo sa však vo svete najčastejšie uvádza nie v Šostakovičovej, ale v Korsakovovej orchestrácii. Tá však svojou uhladenosťou výrazne popiera originálny charakter Musorgského hudby. Podľa niektorých muzikológov bol potrebný až storočný odstup od vzniku opery, aby Musorgského postupy mohli byť skutočne pochopené.

“V perspektíve sto rokov sa ukázalo, že to, čo sa pôvodne zdalo ako neohrabaná a drsná orchestrácia, v skutočnosti vôbec nepotrebovalo reorchestráciu ani žiadnu revíziu. V tom čase iba spoločnosť nebola pripravená na spôsob hudobného vyjadrenia, ktorý zvolil Musorgskij. Pôvodný Boris Godunov je v skutočnosti dokonalejší než jeho všetky následné revízie,” tvrdí napríklad muzikológ Gerald Abraham.

M. Musorgskij: Boris Godunov - Ferruccio Furlaneto (Boris Godunov), Slovenský filharmonický zbor - Vienna Staatsoper (foto Michael Pöhn)
M. Musorgskij: Boris Godunov – Ferruccio Furlaneto (Boris Godunov), Slovenský filharmonický zbor – Vienna Staatsoper (foto Michael Pöhn)

A aj Viedenská štátna opera voľbou pôvodnej, nehrávanej orchestrácie dáva šancu práve poslednému názoru. Nová séria aktuálnej produkcie bude prebiehať pod taktovkou slovinského dirigenta Marka Letonju. Po deviatich sezónach strieda Ferruccia Furlanetta v havnej úlohe nemecký “black diamond bass” René Pape. Milovníci prenosov z Met už vedia, že v septembri budúceho roku bude otvárať sezónu ako kráľ Marke s Ninou Stemme ako Izoldou vo Wagnerovom Tristanovi.

Slovenský filharmonický zbor v oboch viedenských produkciách Godunova uvádzaných od roku 1991 spolu odspieval 42 predstavení. V prvej šestnásť a v druhej dvadsaťpäť. Keď spolupráca s Abbadom na Musorgského opere len začínala, nikto zrejme netušil, že filharmonickému zboru prinesie takmer 30-ročnú pôsobnosť na jednej z najvýznamnejších operných scén. Slovenský filharmonický zbor v rôznych tituloch vo Viedni odspieval odvtedy už viac ako 150 predstavení.

Počas skúšok jednej zo sérií Claudio Abbado zomrel. “Správu o jeho smrti sme sa dozvedeli na veľmi symbolickom mieste. Bol január 2014, skúšali sme práve Godunova vo Viedni. Aranžovali sme na cvičnom javisku, oprašovali sme réžiu, keď nám manažment Viedenskej štátnej opery oznámil, že maestro umrel. Okamžite sme prerušili skúšku a spoločne – minútou ticha – sme si uctili jeho pamiatku. Vedeli sme to azda skôr než ostatný svet. Svetové agentúry o tom priniesli správu až o niekoľko hodín. Rodina pravdepodobne informovala naprv hudobné inštitúcie, na ktoré bol úzko naviazaný – Berlínsku a Viedenskú filharmóniu, Viedenskú štátnu operu… Okolo obeda už na viedenskom Musikvereine visela čierna zástava a krátko na to priniesli túto informáciu aj médiá. Bol to pre nás veľmi silný moment – smutnú správu sme sa dozvedeli na javisku scény, na ktorú nás pred 30 rokmi priviedol. Nasledujúce predstavenie 23. januára 2014 bolo venované práve jemu. Na plagátoch, programoch, všade bolo uvedené – In memoriam Claudio Abbado,” spomína členka Slovenského filharmonického zboru Ina Baranová.

Symbolický kruh sa tak uzatvoril. Príbehy Tarkovského, Abbada či slovenských zboristov však dodnes rezonujú pri spomienkach, ktoré prinášajú takty Musorgského opery.

 

Modest Petrovič Musorgskij:
Boris Godunov
Dirigent: Marko Letonja
Réžia a výprava: Yannis Kokkos
Zbormajster: Thomas Lang
Dramaturgia: Anne Blancard
Slovenský filharmonický zbor
Orchester der Wiener Staatsoper
Chor der Wiener Staatsoper
Slovenský filharmonický zbor
Kinder der Opernschule der Wiener Staatsoper
Premiéra 28. mája 2007 Wiener Staatsoper Viedeň
(najnovšie reprízy 6., 9., 13. a 16. 5. 2016)

Boris Godunov – René Pape
Schuiskij – Norbert Ernst
Pimen – Kurt Rydl
Grigori – Marian Talaba
Fjodor – Ilseyar Khayrullova
Xenia – Aida Garifullina
Amme – Zoryana Kushpler
Andreej Schtschelkalow – David Pershall
Warlaam – Ryan Speedo Green
Misaail – Benedikt Kobel
Schenkenwirtin – Aura Twarowska
Hauptmann – Alfred Šramek
Gottesnarr – Pavel Kolgatin
Nikititsch – Alexandru Moisiuc
Mitjuch – Marcus Pelz

www.wiener-staatsoper.at

  1. 1
  2. 2

Mohlo by vás zajímat


Komentáře. Respektujte prosím pravidla diskuze.

Please Login to comment

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
Upozornit na