Drážďanský Don Quijote v Baletním panoramatu

  1. 1
  2. 2
  3. 3

A ako sa mu tancuje v novej verzii? „V nové verzi baletu Don Quijote se mi tančí dobře. Na rozdíl od většiny klasických baletů je tu poměrně dost prostoru a příležitostí i pro pánskou část souboru. Choreografie vyžaduje muzikálnost i technickou připravenost. Myslím, že nám sedne, a během soustředění na výkon si můžeme tancování užít.“ A čo sa mu okrem toho na novej adaptácii páči? „Líbí se mi, že libreto přináší do tohoto baletu více přirozenosti a odkrývá více odstínů lidských citů,“ odkazuje z Drážďan rodák z Brna. A ktoré miesta si v novom Donovi Quijotovi obľúbil? Odpovedá: „Mám několik oblíbených částí. V prvním dějství je to Corrida – taneční divertissement toreadorů, Aldonzy a Miquela. Tradiční hudba Ludwiga Minkuse je prostě to pravé pro tento balet, jak ho známe, a je až nakažlivá svojí veselostí a tanečností. Naopak cikánský tanec a několik výstupů Dulciney ve druhém dějství přinášejí zcela jiné kvality a vytvářejí rozdílnou atmosféru. Impresionistická a smyslná hudba Manuela de Fally dodává příběhu téměř filmovou atmosféru, prohlubuje a umocňuje španělský charakter tohoto baletu.“

Výlet do Drážďan nie je nikdy na škodu, nielen pre ich mimoriadny genius loci, ale aj pre zaujímavý baletný súbor. Navyše tam, len kúsok od galérie starých majstrov, môžete vidieť asi prvého progresívneho Dona Quijota v dejinách baletu. Premeny Labutích jazier, Luskáčikov, Gisellí a ďalších titulov sa vyčerpali. Musí sa ísť nutne ďalej, kým sa koleso neotočí a nevráti zase k počiatku. Tak ako napríklad Vasily Medvedev, ktorý v národnom balete vo Vilniuse inscenoval na konci minulej sezóny Dona Quijota v čo najautentickejšej verzii. S gigantickým, typicky petipovským výpravným bohatým obrazom Sna, ako sa patrilo na cársky balet. S množstvom štatistov a veľkým ansámblom. V novodobej histórii post-ruského baletu, po nútenej prestávke v období Lenina, potom Stalina a ZSSR, dohľadal zvedavý choreograf v historických zbierkach ruských kultúrnych inštitúcií napríklad taký zaujímavý fakt, že pred scénou Sna, ktorý nebol len tak nejakým preludom Quijota, scénografi cárskeho divadla dokázali zostrojiť pavúka, ktorý sa ako symbol šťastia spustil z povraziska, a tak ako to pavúk vie, celý portál scény obmotal pavučinou a vytvoril tak rozprávkovú ilúziu a predel medzi realitou, ktorá rozpráva dej, a oslavou klasického tanca v scéne Sna. Medvedev za svoju verziu zožal nadšené recenzie popredných kritikov, napríklad obávanej ruskej kritičky Anny Gordeevy.

Ludwig Minkus: Don Quijote - choreografia Vasily Medvedev - Lietuvos nacionalinis operos ir baleto teatras Vilnius 2016 (foto Martynas Aleksa)
Ludwig Minkus: Don Quijote – choreografia Vasily Medvedev – Lietuvos nacionalinis operos ir baleto teatras Vilnius 2016 (foto Martynas Aleksa)

Pre koho je to už moc a nad históriou si hlavu neláme, je tu zas ďalší extrém: Inscenácia Alexeia Ratmanského, jedna z jeho prvých re-verzií klasického baletu Quijote na scéne Het Baletu v Amsterdame so zaujímavo chladnou poetikou obrazov ako od rozhnevaného Goyu. Inscenácia je dostupná aj na DVD v brilantnej interpretácii Anny Tsygankovej a Mathewa Goldinga. Chvála Bohu a slobode, či tejto forme politického usporiadania sveta, že divák hladný po kultúre môže slobodne vidieť toľko inscenačných názorov. Snáď sa tá politická nekorektnosť a divokosť dvadsiateho storočia tak rýchlo nevráti s množstvom utrpenia, ktoré človekovi priniesli. Hurá za toľko verzií baletov toho istého titulu. Pre znalca je to mimoriadny pôžitok, vrátiť sa v novej re-interpretácii. To sú živé, nápadité, divadelné produkcie. Nie je to zvláštny prepis baletu zo starej videokazety na javisko. Celkom zaujímavé by bolo, ako by sa k tejto českej forme inscenovania klasiky staval autorský zákon či tí v pokoji odpočívajúci otcovia a vizionári baletu.

 

Aktuality
Nezabudnite, že 10. november je baletný deň. Dve svetové premiéry v malom Česku. Dve konkurenčné divadlá s prívlastkom „národné“. V Prahe má svetovú premiéru Malá mořská víla Jana Kodeta a SKUTRu, v Brne sa čaká svetová premiéra Chvění Petra Zusku. A 11. novembra ešte v Liberci svetová premiéra Romea a Júlie Aleny Peškovej.

 

Čo sleduje?

Joshua Lee (foto archív umelca)
Joshua Lee (foto archív umelca)

Dnešným hosťom je mladý tanečník z Veľkej Británie Joshua Lee, ktorý zakotvil v angažmán v Plzni. Nie je tu dnes náhodne. Jiří Horák si ho ako choreograf vybral pre Princa v Labuťom jazere, ktoré bude mať v Plzni premiéru za pár dní. Veľká príležitosť pre tanečníka i zaujímavá skúsenosť pre diváka – uvidíme, ako sa sympatický umelec, absolvent Elmhurst School for Dance v Birminghamu, s touto výzvou popasuje. To môžete zistiť už od 19. novembra v Plzni. V budúcej Panoráme bude na Joshovom mieste v rubrike jeho alternácia, mladý poľský tanečník Grzegorz Mołoniewicz. Je pozitívne, že súbor v Plzni sa internacionalizuje a jeho šéf a choreografovia dávajú priestor mladým tanečníkom. Len tak môžu nájsť adekvátne generačné náhrady za veľké mená minulosti. Stretnutie iných národností a kultúry je vždy inšpirujúce aj pre otvorených kolegov a spolupracovníkov. Ešte dodám, že v pláne je aj hosťovanie plzenského rodáka, člena Bavorského štátneho baletu Adama Zvonaře ako Princa. Ale teraz už Joshovo video.

„Video z YouTube, ktoré som si vybral, je balet Still Life at the Penguin Cafe v choreografii Davida Bintleya z Birmingham Royal Balletu. Tento balet je môj obľúbený. Mám rád všetko na tomto balete, od hudby cez kostýmy až k choreografii. A mal som to šťastie hrať v tomto predstavení v roku 2012,“ dodáva Josh Lee, ktorému treba zapriať úspešný záver skúšobného procesu novej role, a nech si ho choreograf vyberie pre premiéru. Toi, toi, toi!

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Mohlo by vás zajímat


Komentáře. Respektujte prosím pravidla diskuze.

Please Login to comment

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
Upozornit na