Enchanté, Les SlovaKs

Balet Slovenského národného divadla uviedol v spolupráci so spoločnosťou Full House a v rámci projektu Koren(i)e súčasného tanca predstavenie Fragments, ktoré je tretím tanečným dielom z dielne slovenských tanečníkov, pôsobiacich v Belgicku, známych ako Les SlovaKs. Ako nás informuje web, originálnu hudbu vytvoril ich dlhoročný spolupracovník, skladateľ Simon Thierree a nahral ju štyridsaťčlenný sláčikový orchester. Hudbu zaujímavo dopĺňa výber „retro“ piesní od renomovanej slovenskej speváčky Melanie Olláryovej.

Túto kombináciu si divák vopred ani netrúfa predstaviť, pretože melódie Melanie Olláryovej pochádzajú z obdobia „populárnej“ hudby našich rodičov a prarodičov. Práve však táto nečakaná a ojedinelá kombinácia poskytla tanečníkom mnohé podnety na ich virtuóznu kreativitu posunutú v mnohých momentoch do vtipných, humorných scén nijak však neznevažujúc hudobný podklad. Tanečníci sa s hudbou a telom spontánne hrajú. Päť tvorcov s absolútnou tanečnou prirodzenosťou a technickou bravúrou prezentuje dielo Fragments bez zadefinovania tanečného štýlu, čerpajúc z filmových scén, divadelnosti a tanečných retro fragmentov.Vskutku je dielo nazvané samotnou podstatou výpovede, tvorí ho séria výstupov, tanečno-divadelných fragmentov, ktoré na seba nadväzujú ako reťazec bez väčších odstupov. Hoci sme prišli na tanec a ten je briskný, dynamický, temperamentný, a akosi samozrejmý, pohybové konštelácie piatich tanečníkov sú plné skrytých odkazov, ktoré jemne nafúknu ako bublinu, aby ju aj vzápätí spľasli. Sú to útržky situácií, emócií, skúseností, objavov a nápadov, ktoré scénou prebehnú tak rýchlo, že ich divák možno ani nestíha v tom kontinuálnom slede zachytiť. Tanečníci sa na scéne rýchlo objavujú, rovnako rýchlo z nej aj (skryjúc sa za čierny horizont) miznú. Tento sled tanečných scén vždy s jasnou (a niekedy zámerne hmlistou) výpoveďou choreograficky a výrazovo „balia“ do humorného plášťa. Päť rôznych typov protagonistov, s diferencovanou mimikou, polo verbálnymi (neartikulovanými) prejavmi, komunikáciou, vzdychmi nás namotávajú na jedno zľahka zábavné, vtipné i dojemné imaginárne klbko pocitov, ktoré zmotávajú v expresivite prejavu, prirodzenej uvoľnenosti a profesionálnym zvládnutím pohybu a herectva.

Scénu tvorí register reflektorov, ktoré si z času na čas posúvajú, niekedy ich sami obsluhujú. Svetlo vie byť biele, ale sú situácie, kedy sa rozžiari v celej škále farebného spektra a akosi aj táto svetelná farba dotvára humornosť jednotlivých scén. Tanečníci sú odetí do bielych kostýmov, z tmy „na bielo“ vystupujú a do tejto čistoty farby zahrnú aj čisté gesto. Sme na pomedzi zvyškov klasického spoločenského tanca až kdesi v baroku s úslužnými elegantnými archaizujúcimi úklonmi, ktoré pôsobia noblesne a úctivo, avšak tie sa mihnú ako esencia historickej kvality, zatiaľ čo sa tanečníci vskutku hýbu akoby improvizačne v smere súčasného tancovania bez pravidiel a kánonu. Kontrast týchto dvoch gestických štylizácií nás časovo presúva od rešpektovania tradícii až po aktuálne pohybové vyjadrenia.Prvý dotyk s Les Slovaks mal bratislavský divák v predstavení Off Beat – Live v interpretácii Milana Tomášika, spoluzakladateľa Les SlovaKs Dance Collective. Recenziu na toto predstavenie v štúdiu Slovenského národného divadla sme uviedli tu pod názvom Hra so vzduchom. Tomášik sa viac vracal tanečne do minulosti, jeho predstavenie bolo statickejšie a s koncentráciou na jedného tanečníka so živou muzikou na scéne.

Fragments je svieže dynamické dielko, kde sa rozvinie talent interpretov aj po hereckej stránke. Musia zvládnuť komunikáciu s publikom v neartikulovanom verbálnom prejave (grimasy, fučanie, zvuky) i akési napodobneniny animovaných postavičiek. Jedna sekvencia dokonca pripomína animovanú figúrku talianskeho autora, ktorý jednou čiarou dokázal načrtnúť nie len siluetu figúrky, ale stvárňoval s mimoriadnym vtipom jej psychické rozpoloženia, prejavy emócií od radosti, po zúrivosť cez zlomyseľnosť i strach (La linea). Kreácia jedného z protagonistov podozrivo pripomínala túto sympatickú postavičku akoby vypadnutú z obrazovky.

Les SlovaKs predviedlo zároveň veľmi imponujúcu pohybovú paródiu na jednotlivé druhy tanca, klasický, spoločenský až po retro disco rytmy. Ich pohybová kultúra sa vracia k simplexným choreografickým variáciám, ktoré poznáme z „křoví“ sedemdesiatych a osemdesiatych rokov z čiernobielych obrazoviek. Inokedy sledujú dej (obsah) piesne, ku ktorej sa pohybovo vyjadrujú a ktorá nadobúda iné významy v kolízii definovania ženského rodu a jeho aplikáciu na mužských interpretov. Skupinové skladby vystriedajú sólové party, od smiešna sa presúvame k nostalgii až k vážnemu pátosu a toto striedanie polôh (hoci je kontrastné) nám pripadá nadmieru prirodzene. Málokedy sa stáva, že humor v tanci vyznie tak spontánne, vtipne a netrápne. Fragments ľudí pobavilo inteligentným pohybovým humorom so sympatickým prístupom bez zosmiešňovania, ale v prijateľnej ľudskej profilácii grotesky s láskavým nadhľadom. Fragments nás nenútilo závratne rozmýšľať, lebo tanečníci mysleli za nás a len pohybovo glosovali už kedysi zažité a overené. A hoci ich predstavenie pozostávalo z avizovaných častí, zvyškov, útržkov – fragmentov, nádherne pôsobilo ako celok.

Pri takýchto umeleckých stretnutiach sa miešajú pocity. Na jednej strane smútok z toho, že takíto talentovaní ľudia nám „museli“ z krajiny odísť, na strane druhej nostalgia, že sa aspoň niekedy na naše dosky domov vrátia a v konečnom dôsledku s hrdosťou, že sa nemáme v zahraničí za čo hanbiť. Posledná emócia nastúpi v rozčarovaní zo skutočnosti, že na takomto kvalitnom predstavení hľadisko takmer zíva prázdnotou. Ustáli sme aj v komornom diváckom zložení potlesk, ovácie, vďačné a úprimné standing ovations, lebo chalani z Les SlovaKs si to rozhodne zaslúžili, netušiac, či absenciu diváka spôsobila jeho kultúrna ignorancia, zlé načasovanie (v konkurencii Noci divadiel), alebo podcenená informovanosť a propagácia. V každom prípade Les SlovaKs odviedli unikátny profesionálny výkon, v ktorom sme takmer zabudli na tanec (napriek tomu, že sme mali zároveň šancu si ho užiť), lebo bol v ich humore tak maximálne prirodzený ako dýchanie. Chalani dokázali, každý svojou individualitou a zároveň schopnosťou kompatibilne fungovať v skupine, že humor v tanci môže byť super zábava a to všetko bez straty inteligencie a pohybovej noblesy. Historizujúci úklon na záver tu bol rozhodne na mieste. V estetike prevedenia i vo významovom (možno aj trochu ironizujúcom) posolstve. Patrí sa im ho aspoň symbolicky vrátiť. Tak teda – enchanté, páni.

Hodnotenie autorky recenzie: 100 %

Koren(i)e súčasného tanca
Fragments
Choreografia a réžia: Les SlovaKs dance collective (Milan Herich, Anton Lachký, Milan Tomášik, Peter Jaško, Martin Kilvady)
Hudba: Simon Thierrée
Scéna: Les SlovaKs dance collective, Joris De Bolle
Svetelný dizajn: Joris De Bolle
Kostýmy: Mat Voorter, Pepa Martinez
Technická supervízia: Joris De Bolle
Produkcia: Phileas Productions
Premiéra 16. novembra 2012
(napísané z reprízy 15. 11. 2014 Slovenské národné divadlo Bratislava)

Účinkujú – Milan Herich, Anton Lachký, Milan Tomášik, Peter Jaško, Martin Kilvady

www.snd.sk
www.facebook.com/LesSlovaKsDanceCollective

Foto Peter Brenkus