Evelyn Glennie – žena, která cítí akustiku

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4
  5. 5

To je fascinujúci príbeh. Chápem, prečo sa vás tak dotýka. Opera Plus pred tromi dňami zverejnila príbeh nevidiacej Irene Mayer, ktorej sa na chvíľu opakovane vrátil zrak, keď sedela na živom vystúpení Maria Del Monaca (tu). Tento úkaz sa však nezopakoval pri vystúpení iných spevákov. Mnohí to v tom čase považovali len za veľmi hlúpy spôsob, ako urobiť Del Monaca zaujímavým, iní to naopak považovali za zázrak. Ale Irene Mayer tiež voľakedy videla a oči mala naďalej v poriadku, jej problém bol zrejme len s prerušením nejakých spojení v mozgu.

A Del Monacov spev bol zas len vibráciou vzduchu, ktorá narazila na jej telo a mohla niečo rozvibrovať, vyvolať rezonanciu.

A pri ostatných spevákoch to nefungovalo, pretože rolu hrala práve konkrétna Del Monacova farba hlasu. A tu si treba položiť otázku: Čo je to vlastne farba hlasu? To sú predsa alikvóty k základnému tónu. Každému spevákovi síce znejú alikvóty, ale ich pomer a intenzita je u každého človeka iná, preto sa vytvára rozdielna farba hlasu.

A alikvóty sú znovu len frekvencie…

Takže Del Monacova farba hlasu je len špeciálnym zhlukom konkrétnych frekvencií.

Pri ktorom to zafungovalo… Došlo k rezonancii…

Vidím, že rozmýšľame úplne rovnako. Žiaden zázrak, ale vysvetliteľný jav.

(smiech) Ale to je presne to, čo sa stalo s Helen. Jej život sa zmenil potom, ako sa naučila vnímať rezonancie. Mala energiu pozorovať a hľadať spôsoby, ako by predsa len mohla komunikovať s okolím. Ale to chcelo aj neúnavnú výdrž toto všetko pozorovať a neustále vyhodnocovať. Ona sa naučila prostredníctvom vibrácií vnímať, či je niekto nablízku, a podľa ich intenzity dokonca vedela určiť, či je to muž, alebo žena, ale toto všetko dlho trvalo, kým sa naučila vnímať tieto jemné odtiene. Mala trpezlivosť postupne v sebe objavovať tieto schopnosti. A nakoniec sa naučila aj hovoriť, aj čítať z pier (poznámka autora: priložením ruky na pery hovoriaceho), a naučila sa aj písať. Bola osobou, ktorá neustále hľadala svoje oslobodenie, svoju vnútornú slobodu. A to s tým všetkým má veľa do činenia, pretože ak ste v takejto situácii, jednoducho potrebujete byť slobodný aspoň smerom k sebe samému. Ľuďom v takejto situácii musí byť daná sloboda naviac, aby mohli vyjadriť sami seba, lebo oni len ťažko môžu v sebe vo svojom vnútri stráviť, čo sa deje s nimi a okolo nich v ich živote.

A pokiaľ ide o prípad s Irene Mayer a Mariom Del Monacom, my dodnes nevieme, čo všetko dokáže naše telo a naša myseľ, to sú v podstate nepreskúmané a neobjavené možnosti. Ak veľmi chceme, ak sa snažíme a ak sa človek nevzdá, vždy si telo vie nejako poradiť, nahradiť nefungujúci orgán iným alebo rozvinúť nejaké schopnosti ako kompenzáciu.

Keď ste začali strácať sluch v ôsmych rokoch, asi ste si nevedeli predstaviť, čo vás čaká. Teraz už viete, aké to je, ale vtedy bola pred vami cesta do neznáma, asi ste si to nevedeli presne predstaviť. Mali ste strach?

V ôsmych rokoch ste ešte veľmi mladý, vtedy tak veci neberiete. A pre mňa to bola veľmi postupná vec, ktorá našťastie neprišla náhle, ale mala som čas sa pripraviť. Ja som sa naučila mnohé veci bez toho, že by som to vôbec tušila, tak nejako automaticky. Keď už som dobre nepočula, tak som sa naučila odčítavať z pier a išlo mi to bez nejakej veľkej námahy alebo ozajstného „učenia sa“, proste som naraz mala túto schopnosť. A musím povedať, že ja som spočiatku nevedela, že strácam sluch, iba som vedela, že sa niečo mení, že mám bolesti v ušiach, že keď hrám na klavír, tak vo vnútri v sebe vnímam inak, ako vnímam zvuk klavíru „zvonku“ sluchom. Bol to práve môj učiteľ, ktorý mi povedal, že musím ísť na vyšetrenie k audiológovi. To, že stratím sluch, som sa dozvedela, až keď som mala 12 rokov. Takže nie, strach som nemala, lebo som nevedela, kam to smeruje, a zároveň som mala čas sa nechtiac postupne podvedome pripravovať na vnímanie sveta inak než sluchom, lebo som v tom čase aj tak už dobre nepočula. Audiológ mi vtedy povedal, že ja už nikdy nebudem môcť hrať na hudobný nástroj. Ja som si povedala, že nie, nebude to tak. Nebola som ochotná toto akceptovať. A moji rodičia ma v tom našťastie výrazne podporili.

Ste držiteľkou titulu „Dame“. Za Dámu vás navrhla britská kráľovná?

Áno, navrhol ma úrad kráľovnej a konala sa slávnostná ceremónia, kde mi titul odovzdali.

Ako prišlo k nominácii?

Neviem presne, kto ma nominoval, ale nominovaní v tom čase boli štyria alebo piati kandidáti a ja som bola jedným z nich. Nikdy nemôžete vopred vedieť, ktorá nominácia bude úspešná, takže ja som samozrejme do poslednej chvíle netušila, že to budem práve ja.

Nie celkom rozumiem detailom, ktoré sa týkajú rozdielov medzi jednotlivými britskými čestnými titulmi. U nás sme zvyknutý na titul „sir“, ak ide o muža, a „lady“, ak ide o ženu. Kde presne v hierarchii čestných titulov sa teda nachádza „Dame“?

To je trochu inak. Ak u nás muž dostane titul sir, jeho manželka sa automaticky stáva lady. Nemusí nič urobiť a ani sa o nič zaslúžiť. Lady sa môže žena stať aj vtedy, ak patrí k šľachte, pretože je to zároveň aj šľachtický titul. Takže to nemá nič spoločné s jej zásluhami. Dáma je však titul, ktorý je presnou analógiou mužského sir, teda dáva sa za výnimočné zásluhy. To však neznamená, že ak sa žena stane dámou, tak jej muž sa automaticky stane sirom, ten z toho nemá bohužiaľ vôbec nič. To automatické udelenie titulu teda v tomto prípade akosi neplatí, čo nie je príliš spravodlivé. Ale čo už s tým narobíme. (smiech)

Pani Glennie, ďakujem vám za rozhovor a želám vám pekný štvrtkový a piatkový koncert so Slovenskou filharmóniou.

Aj ja ďakujem pekne.

 

VIZITKA
Evelyn Glennie (19. júla 1965) dokáže hrať na také množstvo perkusií, že ich počas rozhovoru nevedela spočítať (ale zhruba asi sto rôznych nástrojov). Vlastní zbierku perkusií, v ktorej má asi 2.000 kusov. Je autorkou svetového bestselleru Good Vibrations, ktorý vyšiel v roku 1985. Ako moderátorka uvádzala aj niekoľko programov pre televíznu stanicu BBC. Evelyn Glennie bola prvým umelcom zo sveta klasickej hudby, ktorý mal svoju vlastnú webovú stránku. Založila si ju už koncom osemdesiatych rokov.

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4
  5. 5

Související články


Napsat komentář