Wolf-Ferrariho Šperky Madony s Friedrichem Haiderem na CD

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Ermanno Wolf-Ferrari: I gioielli della Madonna na CD
Výrazný pokus o rehabilitáciu opery

Keď sa pred štyrmi rokmi postavil na čelo operného súboru Slovenského národného divadla Friedrich Haider, dirigent s medzinárodným kreditom, netajil sa – okrem iných priorít – svojimi profesionálnymi aktivitami na poli renesancie skladateľského odkazu Ermanna Wolfa-Ferrariho. Ešte pre nástupom do funkcie, z pozície hosťujúceho umelca, uviedol v rámci kombinovaného večera (popri Pucciniho Vílach) aj suitu z opery Šperky Madony. To bola prvá lastovička, predznamenávajúca naštudovanie kompletnej opery. Najskôr v podobe divadelnej a najnovšie aj štúdiovou nahrávkou na CD.

Medzičasom sa k funkčnému zaradeniu Friedricha Haidera ako riaditeľa Opery SND pridalo slovíčko „hudobný“, ktoré mu de facto obmedzilo kompetencie. Postačovali však na to, aby 29. mája 2015 uzreli svetlo sveta – na pôde prvej národnej scény a v slovenskej premiére – kompletne inscenované I gioielli della Madonna (Šperky Madony) od Ermanna Wolfa-Ferrariho (našu recenziu nájdete tu). Friedrich Haider ako mimoriadny nadšenec, hĺbavý znalec a vášnivý propagátor skladateľovej tvorivej pozostalosti, po úspešnej premiére išiel ešte ďalej. Jeho ambíciou, úplne pochopiteľnou a hodnou príkladu, bolo zaznamenať bratislavský počin natrvalo, na elektronickom nosiči. Vzhľadom na stupeň kvality inscenačného tvaru by sme sa nemuseli dokonca hanbiť ani za živý záznam predstavenia na DVD. Aj to by bola rarita. Po prekonaní rozmanitých problémov sa napokon podarilo vo firme Naxos zrealizovať štúdiovú nahrávku, ktorá má právo niesť hrdý punc „world première recording“.

Dosiaľ vyšli Šperky Madony len v živej nahrávke z roku 1976 s BBC Philharmonic Orchestra a dirigentom Albertom Eredem. Pre ilustráciu, hlavný part Malielly na nej spieva Pauline Tinsley, ktorá o štyri roky neskôr hosťovala v titulnej postave Verdiho Macbetha v pražskom Národnom divadle. Nahrávka napodiv neuzrela svetlo sveta s orchestrom Opery Slovenského národného divadla (nechcem sa opierať o množstvo kuloárnych informácií o dôvodoch), ale nahradil ho Symfonický orchester Slovenského rozhlasu. Pod strechou bratislavskej obrátenej pyramídy sa v spolupráci s najkvalitnejším tímom odborníkov v nahrávacej oblasti (Emil Nižňanský, Mirko Krajčí, Hubert Geschwandtner a Ľuboš Veselý), zrodila v dňoch 29. novembera až 2. decembera 2015 prvá štúdiová verzia opery.

Ermanno Wolf-Ferrari (1876 – 1948), rodený Benátčan, syn Talianky a Nemca, patril počas svojho života k často uvádzaným operným autorom.

Ermanno Wolf-Ferrari (zdroj friedrichhaider.com)
Ermanno Wolf-Ferrari (zdroj friedrichhaider.com)

K jeho najpopulárnejším patrili najmä diela komického žánru na námet Carla Goldoniho (Zvedavé ženy, Štyria grobiani, Prefíkaná vdova, Námestíčko), pričom v súčasnosti intenzívnejšie žije vari len jednoaktovka Zuzankino tajomstvo a Námestíčko. Sporadicky sa objavujú Štyria grobiani, príležitostne v rámci shakespearovského jubilea Sly (Budapešť) či Popoluška. Šperky Madony, „opera z neapolského hudobného života“ (takto znie jej doplnkový podtitul), pochádza približne z polovice skladateľovej tvorivej činnosti a jej premiéra sa uskutočnila 23. decembra 1911 v Berlíne. Šperky Madony boli prvou operou seriou Wolfa-Ferrariho a zároveň jedinou tohto druhu, ktorá dostala šancu na znovuzrodenie. Po Bratislave ich pojal do repertoáru aj nemecký Freiburg. Tak ako sa svojho času stal nadšeným „advokátom“ prachom zapadnutých Rossiniho opier Alberto Zedda (s kolektívom muzikológov a pod patronátom Fondazione Rossini), v prípade Ermanna Wolfa-Ferrariho prebral túto úlohu – v oveľa skromnejších podmienkach – práve Fridrich Haider.

Životaschopnosť, ba v mnohých ohľadoch aj unikátnosť partitúry Šperkov Madony, už poodhalilo ich scénické uvedenie na bratislavských divadelných doskách. Vypočutie si CD, s možnosťou vracať sa opakovane k vybraným pasážam a analyzovať ich, prináša nový, vizuálom nezaťažený a pre mňa obohacujúci pohľad. V prvom rade poznanie, že to, čo inscenácia na javisku rozohráva, vysvetľuje a ilustruje (réžiu Manfreda Schweigkoflera pritom považujem za veľmi korektnú), je zakódované priamo v hudbe. V jej inštrumentácii, melodických linkách a harmonickej náplni. Wolfov-Ferrariho jazyk má schopnosť intenzívneho modelovania atmosféry, hĺbavého prieniku do emócií, ba až psychológie postáv. Disponuje koloritom evokujúcim nálady, maľujúcim lokalitu deja, ba reflektuje aj nezanedbateľné spoločensko-filozoficko-teologické roviny. Hoci navonok občas k istej triviálnosti vedúci autorský rukopis, prameniaci v značnej miere z veristickej estetiky, môže pri povrchnej znalosti diela viesť k nepresnému hodnotiacemu úsudku, predsa pri vnorení sa do detailov a skúmaní príčinných súvislostí (príznačné motívy, zdôvodnené zredukovanie orchestrálneho zvuku pri dramatických kulmináciách deja, spracúvanie ľudových motívov a pre operný orchester netradičných inštrumentov, napríklad v súvislosti s charakterizáciou talianskej mafie), dokáže korigovať pôvodný názor. Je pochopiteľné, že ako rovesník talianskych veristických skladateľov bol ich štýlom poznačený, no okrem inšpirácií napríklad Pietrom Mascagnim cítiť už v úvode akoby anticipáciu Pucciniho Turandot, ale aj stopy po monológu Otella z rovnomennej Verdiho opery (Gennarovo Son io… v 2. dejstve), ba aj po Donizettim či Bizetovi (ansámbel 3. dejstva).

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Hodnocení

Vaše hodnocení - Wolf-Ferrari: I gioielli della Madona (Naxos 2016) (CD)

[Celkem: 9    Průměr: 4.6/5]

Mohlo by vás zajímat


5
Komentáře. Respektujte prosím pravidla diskuze.

Please Login to comment
2 Comment threads
3 Thread replies
0 Followers
 
Most reacted comment
Hottest comment thread
3 Comment authors

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
nejnovější nejstarší nejlépe hodnocené
Upozornit na
Martin Sikora

Operu Šperky madony jsem viděl “naživo” ve SND v Bratislavě. Jedná se o nádherné představení, za kterým stojí za to do Bratislavy přicestovat. Krásná hudba, na jevišti vystupuje spousta účinkujících. Pro mne úžasný zážitek!!! Všem vřele doporučuji.

ladislav

Vážený pán Sikora,
máte úplne pravdu,len škoda že toto dielo v sezone 2016/17 sa nebude hrať.
A nebudú na programe ani dalšie Haiderove naštudovania ako Salome a Lohengrin.
Pomaly ale iste z opery SND sa stáva provinčná spevohra.

Martin Sikora

Vážený pane Ladislav,
nevím, jestli se z opery SND postupně stává provinční zpěvohra. Zase tak častým návštěvníkem zde nejsem. Dramaturgický plán na divadelní sezonu 2016/2017 však nevypadá zle. Nechme se překvapit. Každopádně se chystám některá další představení SND navštívit.

dalibor

9.6. v historické budově úžasný Giovanni (Heider; Plachetka, Kurucová, Mikuláš…)!
10.6. naopak v nové budově Piková dáma: zaplněna ani ne polovina hlediště, nevýrazné (spíše nudné) nastudování, neujasněná a málo nápaditá režie a kromě p. Čapkoviče a solidní A. Kohútkové eufemisticky řečeno nepříliš dobré pěvecké i herecké výkony.

ladislav

O dramaturgii Opery SND sa vyjadrím, ked budem vedieť konkrétne
obsadenie predstavení. Asi sa čaká, kým neskončí predaj abonentiek.
3 operné premiéry v sezone pre národnú scénu sa mi zdá málo.
O to sa mi viac páči situácia v Janáčkovom divadle- 6 premier a odvaha
hrať v blokovom systéme.