Festival Opera 2017: Do Národního divadla přijíždí první slovenský soubor

Představujeme soubory Festivalu Opera 2017

O+

Za jednotlivé slovenské operní domy jsme oslovili Slavomíra Jakubka, ředitele Opery Slovenského národního divadla v Bratislavě, Šimon Svitoka, uměleckého šéfa Státní opery Banská Bystrica, a Karola Kevického, ředitele Opery Státního divadla Košice.

Co všechno rozhodlo o výběru titulu, se kterým do Prahy na festival Opera 2017 přijedete?

SLAVOMÍR JAKUBEK
Titul, ktorý sa kompletne uviedol v tejto inscenácii na Slovensku po prvý raz a je tiež v českých divadlách zriedkavo uvádzaný a pre festival atraktívny – Pucciniho Triptych. Pri výbere zavážil aj aspekt výrazného zastúpenia slovenského interpretačného a inscenátorského zázemia.

ŠIMON SVITOK
Festival Opera 2017 považujeme za mimoriadnu príležitosť prezentovať slovenské umenie. O to silnejšie sme pocítili potrebu predstaviť sa nielen ako slovenský operný súbor, ale aj priniesť do Prahy dielo domácej opernej tradície, ktoré patrí v našom repertoári k najsilnejším. Juro Jánošík je už na prvé počutie národnou operou, ktorá však nesie bremeno svojej doby a jej kultúrnej politiky. Jednostranný pohľad si však toto dielo rozhodne nezaslúži. Je to opera folklórna i nefolklórna, zasadená v domácej hudobnej tradícii, i taká, ktorá sa hlási k európskej moderne. Hoci námetovo konvenuje politickej propagande päťdesiatych rokov, má aj nadčasové a hlboko ľudské posolstvo. Aj preto Juro Jánošík nevznikol iba ako inscenácia dokumentujúca život nášho národného mýtu, ale je skôr svedectvom o tom, čo i dnes vnímame ako problém – že existuje priepasť medzi bohatými a chudobnými, ba priam sa zväčšuje. Verím v nadčasovosť tohto diela a myslím si, že má čo povedať aj zahraničnému publiku.

KAROL KEVICKÝ
Pri výbere titulu rozhodli viaceré aspekty a kritéria. Samozrejme, tak ako každý operný súbor, aj my by sme sa radi prezentovali v Prahe s titulom, ktorý by bol atraktívny nielen z dramaturgického hľadiska, ale predovšetkým by sme sa chceli predstaviť inscenáciou, ktorá by ukázala pozitíva celého súboru i jej jednotlivých zložiek – sólistov, zboru i orchestra. Po zrelom uvážení a po konzultácii s pani Šaldovou – riaditeľkou festivalu – sme sa nakoniec rozhodli, že do Prahy pricestujeme s Alcinou Georga Friedricha Händela v hudobnom naštudovaní Marka Štryncla a v réžii Lindy Keprtovej.

V čem především jsou podle vás silné stránky vybrané inscenace?

SLAVOMÍR JAKUBEK
Vysoko možno hodnotiť hudobné naštudovanie inscenácie šéfdirigentom Opery Slovenského národného divadla Rastislavom Štúrom, ako i viaceré výkony vokálnych protagonistov. Umeleckú váhu projektu zdôrazňuje i zástoj režiséra Romana Poláka, ktorý je jednou z najvýraznejších osobností slovenského divadla súčasnosti.

ŠIMON SVITOK
Ide, samozrejme, o môj subjektívny pohľad, ale nazdávam sa, že je to aktuálnosť témy, charakterová drobnokresba, silná vizuálnoť, ideové posolstvo a predovšetkým vynikajúca Cikkerova hudba. Juro Jánošík je opera, ktorá ponúka viaceré výklady a inšpiruje. V spolupráci s osobnosťami, akými sú slovenské umelecké špičky – dirigent Marián Vach a režisér Roman Polák – bola radosť objavovať každú rovinu tohto diela.

KAROL KEVICKÝ
Ak by som mal odpovedať na túto otázku v krátkosti, tak azda najsilnejšou stránkou inscenácie je predovšetkým jej hudobné naštudovanie podporené mimoriadne vyrovnaným a kvalitným sólistickým obsadením. Je to však veľmi zjednodušené hodnotenie. Najpozoruhodnejšie a istým spôsob obdivuhodné je to, že sme si vystačili s vlastným orchestrom, zborom a sólistami. Nepozývali sme žiadnych „špecialistov“ (okrem dirigenta) a v tomto smere je to ojedinelý počin, i keď istým spôsobom riskantný. Dovoľte, aby som odcitoval muzikologičku Michaelu Mojžišovú, ktorá vo svojej recenzii pre časopis Týždeň napísala nasledovné: „Alcina e inscenácia, akú Košičania od DOSKAMI ovenčených Dialógov karmelitánok Lindy Keprtovej nemali. V košickej Alcine sa stretli originálny režijno-výtvarný koncept s výbornou hudobnou zložkou. Je až neuveriteľné, aký štýlový výsledok docielil Marek Štryncl s telesom, ktoré má s barokovou hudbou nulové skúsenosti. Komorný ansámbel budil na oboch premiérach obdiv disciplinovanou súhrou, vzorovou intonačnou čistotou i lahodnou priezračnosťou zvuku.“ K jej slovám rád dodávam, že v opere máme pár výborných hudobníkov a spevákov – vášnivých milovníkov a nadšencov tzv. poučenej interpretácie hudby 17. a 18. storočia, ktorí svojou nespornou erudíciou a zápalom „nakazili“ aj ostatných kolegov, čím majú neodškriepiteľný podiel na celkovom úspechu tejto inscenácie.

Jak tato inscenace zapadá do kontextu repertoáru vašeho divadla a v čem jej hlavně reprezentuje?

SLAVOMÍR JAKUBEK
Triptych patrí do kategórie dramaturgických počinov ako slovenská premiéra kompletného uvedenia diela. Jeho úlohou je teda okrem iného kompletizovať pre naše publikum umeleckú informáciu o základných dielach svetového hudobno-dramatického repertoáru. Titul je tiež veľkou previerkou kvality súboru operného divadla, či už interného alebo i širšie vnímaného vrátane stálych hosťujúcich sólistov. Je vo veľkej miere ansámblovým dielom, kladúcim na hudobné ale i režijné naštudovanie osobitné požiadavky. Táto žánrová osobitosť posúva titul i z pohľadu atraktivity smerom k publiku k jedinečným a celkom špecifickým umeleckým ponukám Opery Slovenského národného divadla. Estetickým kľúčom patrí Triptych ku komunikatívnym inscenáciám majúcim schopnosť oslovovať širšie návštevnícke zázemie.

ŠIMON SVITOK
Dlhodobou dramaturgickou líniou Štátnej opery je uvádzať slovenskú tvorbu – diela starších i súčasných slovenských skladateľov. Je to idea, ktorú neprinieslo súčasné umelecké vedenie divadla, ale tiahne sa celou jeho existenciou od roku 1959. K najvýznamnejším tvorcom operného žánra u nás patrí aj Ján Cikker, navyše, rodák z Banskej Bystrice. Aj preto sú jeho diela s našou opernou scénou nerozlučne späté. Tento vzťah však nesúvisí len s tým, že Cikkera považujeme za „svojho“ Banskobystričana, ale najmä s tým, že jeho tvorba je pre nás umeleckou, dramaturgickou i ľudskou výzvou. Myslím si, že každá generácia tvorcov by sa mala pokúsiť o „javiskového“ Cikkera, o jeho pochopenie a výklad pre súčasnosť.

KAROL KEVICKÝ
Úprimne povedané, čo sa týka dramaturgickej voľby a zaradenia Alciny do repertoáru opery, ide viac-menej o jednorazovú záležitosť a akúsi výstrednosť, či ak chcete, istým spôsobom trúfalosť. Inscenovanie tejto opery bol totiž z mojej strany do určitej miery risk – predsa len baroková opera nie je a nikdy nebude doménou košického súboru – ale zaujímavá zhoda okolností spojila v našej opere viacero umelcov dohromady, o ktorých som bol presvedčený, že by stálo za hriech po prvýkrát v histórii uviesť v Košiciach barokovú operu. Napriek tomu, že som sa myšlienkou uviesť barokovú operu zaoberal aj minulosti, až v Košiciach som ju mohol naozaj zrealizovať. V každom prípade je to ojedinelý počin a takým zrejme na dlhší čas aj zostane.

Představte prosím váš soubor ve stručnosti: S kolika kmenovými sólisty pracuje, kolik stálých členů má sbor a orchestr, kolik představení a premiér v průměru za sezonu děláte?

SLAVOMÍR JAKUBEK
Opera Slovenského národného divadla disponuje vyše dvadsiatkou domácich sólistov, zborom o počte necelým šesťdesiat členov a stopätnásťčlenným orchestrom. Štandardne pripravujeme štyri až päť operných premiér v sezóne pri počte okolo stotridsaťpäť predstavení.

ŠIMON SVITOK
Štátna opera má momentálne dvanásť stálych sólistov v plnom angažmá, tridsaťdva členov operného zboru, štyridsaťpäťčlenný orchester a trinásť členov baletného súboru. Toto je aktuálny stav. Okrem našich interných zamestnancov pravidelne spolupracujeme s externými spolupracovníkmi a umelcami. Počas sezóny odohráme približne stopätnásť predstavení, zvykneme inscenovať štyri nové premiéry, z toho jednu operetu, a každý druhý rok dostáva priestor tanečný súbor pre svoju produkciu. V súčasnej dobe máme v repertoári dvadsaťpäť titulov – operných, operetných, tanečných a jeden muzikál.

KAROL KEVICKÝ
V momentálnej situácii má opera Štátneho divadla Košice trinásť kmeňových sólistov, štyridsaťšesťčlenný orchester a tridsaťjedenčlenný zbor. V rámci divadelnej sezóny odohráme v priemere sedemdesiat predstavení a pripravíme tri operné premiéry. Okrem toho orchester participuje aj na príprave klasických baletných predstavení a každoročne sa snažíme našim priaznivcom príležitostne ponúknuť aj koncerty dramaturgicky koncipované k rôznym príležitostiam (Nový rok, Vianoce, Veľká noc a pododne).

V čem vidíte silné stránky a naopak i slabiny souboru?

SLAVOMÍR JAKUBEK
Máme viacero vynikajúcich prvoodborových sólistov s výraznejším zastúpením mladšej generácie. Tak isto na zásadných pozíciách v orchestri a zbore disponujeme veľmi solídnou kvalitou, pričom dochádza k postupnému omladzovaniu telies. K problémom, s ktorými sa musíme vysporiadať a ktoré do istej miery komplikujú ďalšiu cestu k želanej kvalite, patrí napríklad problém vokálnej univerzálnosti spätý s existenciou väčšieho stáleho sólistického súboru. Pri jednoznačnej tendencii k speváckej špecializácii vo svete a vo svetle naplňovania úväzkov zamestnancov naráža udržanie tohto tradovaného modelu na logické bariéry a vyžaduje permanentnú pružnosť i isté kompromisy v umeleckej prevádzke.

ŠIMON SVITOK
Náš súbor sa radí medzi tie menšie a práve táto skutočnosť prináša určité výhody. Opera v Banskej Bystrici vznikla pred rokmi ako zájazdové divadlo. To, že sme menšia operná scéna, nám dáva aj dnes možnosť vycestovať s našimi inscenáciami do iných miest Slovenska. Naše scénické výpravy dokážeme prispôsobiť aj menším priestorovým možnostiam v mestách, kde nemajú divadlo a predstavenia tak môže vidieť široká divácka obec.

Na druhej strane skutočnosť, že nedisponujeme veľkým množstvom domácich sólistov a naša dramaturgia je zložená z opier, operiet aj muzikálu, tlak na umelcov je enormný. Multižánrovosť repertoáru ľudí veľmi vyčerpáva, no celkové požiadavky na umeleckú kvalitu a schopnosť prispôsobiť sa sú, prirodzene, vysoké.

Veľmi často pozývame do našich inscenácií hosťujúcich umelcov. Je to neobyčajne prínosné a obohacujúce pre divákov, ktorí majú možnosť vidieť širšie spektrum účinkujúcich. No prináša to však veľké komplikácie pri zostavovaní hracieho plánu. Je potrebné zosúladiť všetky termíny zainteresovaných a brať do úvahy aj množstvo iných aspektov ovplyvňujúcich zaradenie konkrétnej inscenácie do mesačných dramaturgií.

KAROL KEVICKÝ
Silnou stránkou košického operného súboru je predovšetkým jeho umelecký potenciál. V každej jeho zložke – v orchestri, medzi sólistami ako i v zbore – sa nájdu mnohé výrazné umelecké osobnosti, ktoré dané teleso formujú, príkladne tvarujú a dávajú mu pečať nezameniteľného zvukového koloritu. Máme aj veľké šťastie na osobnosť zbormajstra, ktorým je Lukáš Kozubík, a ktorý má nesmiernu zásluhu na mimoriadnom umeleckom vzostupe operného zboru za posledné roky nielen po stránke celkovej vyváženosti jednotlivých hlasových skupín a kultivovaného speváckeho prejavu, ale zároveň formuje zborové teleso aj po stránke medziľudských vzťahov, čo sa prejavuje hlavne pri práci s režisérom. Veľkou slabinou, resp. nedostatkom opery je, žiaľ, dlhodobá absencia na poste šéfdirigenta. Napriek umeleckým kvalitám jednotlivcov je táto situácia z dlhodobého hľadiska neudržateľná. Osobnosť šéfdirigenta je nesmierne potrebná pre formovanie celého súboru, pre jeho pravidelnú prácu so sólistami a orchestrom a už niekoľko rokov je obsadenie tejto dôležitej pozície pre mňa absolútnou prioritou. K mojej veľkej ľútosti sa mi však toto predsavzatie doposiaľ nepodarilo naplniť. Dôvodov je viacero, nie sú síce charakteru umeleckého a týkajú sa predovšetkým našich pomerne obmedzených možností finančných, organizačných, ale aj spoločensko-marketingových. Napriek tomu to istým spôsobom považujem aj za svoje zlyhanie. Istou náplasťou absencie šéfdirigenta je aspoň pravidelné hosťovanie kvalitných dirigentov a režisérov, ktorí sa do košickej opery radi vracajú, a pokiaľ im to čas a povinnosti dovolia, nikdy neodmietnu naše pozvanie.

V jakých podmínkách váš soubor pracuje a co byste rádi změnili?

SLAVOMÍR JAKUBEK
Rád by som zlepšil nástrojové vybavenie orchestra a väčší skúšobný komfort čo do priestorov by si zaslúžilo zborové teleso. I budovy Národného divadla sa hlásia predovšetkým so svojimi technologickými zariadeniami o pozornosť. V globále by som veľmi privítal možnosť zadefinovať celé Národné divadlo so všetkými jeho zamestnancami na vyššej priečke spoločenského uznania, než je tomu dnes.

ŠIMON SVITOK
Štátna opera sídli v budove Národného domu, diele významného architekta Emila Beluša z roku 1929 a je národnou kultúrnou pamiatkou. Momentálne nás všetkých najviac trápi jej nedokončená rekonštrukcia, pretože budova je skutočne veľmi stará a ošarpaná. Snažíme sa, aby túto skutočnosť aspoň naši návštevníci pociťovali čo najmenej. Zázemie starej stavby je pre umelcov už skutočne na hranici únosnosti. Výhodou je aspoň nová prístavba, ktorú sme dostali do užívania pred šiestimi rokmi, a kde sú podmienky na prácu skutočne vynikajúce. Máme v nej skúšobne pre všetky umelecké zložky, niektoré šatne umelcov, skúšobné javisko, ubytovacie kapacity pre hosťujúcich umelcov a administratívu. Boli by sme veľmi radi, keby sa aj stará historická časť divadla konečne dočkala podoby, ktorú si zaslúži.

KAROL KEVICKÝ
Ak by som mal tú možnosť, a bola tu vôľa aj zo strany kompetentných štátnych úradníkov, predovšetkým by som rád posilnil kolektívne telesá (orchester a zbor), personálne ich dobudoval a zastabilizoval na počet, ktorým by sme minimalizovali externé výpomoce. Bol by som vďačný za pestrejší sólisticky ansámbel, ktorý by mi umožnil postaviť aspoň jedno domáce obsadenie nezávisle na hosťoch. Napriek tomu, že podmienky pre našu prácu nie sú najhoršie, predsa len by sme privítali, keby sme mali špeciálnu skúšobňu, nezávislú od historickej budovy, ktorá by bola akusticky a priestorovo upravená pre potreby a počet operného súboru a všetkých jeho zložiek predovšetkým pri tzv. sedačkách a hudobných skúškach.

A zdánlivě „řečnická“ otázka na závěr: Jak se podle vás žije opeře na Slovensku?

SLAVOMÍR JAKUBEK
Lakonicky by som povedal, že je opera na Slovensku v pohybe. Chcem veriť, že môžeme spoločne prispieť k tomu, aby išlo dlhšie obdobie o pohyb vpred.

ŠIMON SVITOK
Opera na Slovensku nemá takú obrovskú tradíciu ako v Taliansku alebo v iných krajinách, kde dokázala ovládať masy ľudí. Slováci odjakživa inklinovali viac k folklóru a tak si operné umenie vždy muselo hľadať cestu k divákom. Myslím si, že aj keď je to v súčasnej dobe o niečo lepšie, opera stále nie je to pravé „domáce“ pre Slovákov. Ja som veľmi rád, že napriek všetkému si toto umenie získava stále viac a viac priaznivcov aj v našej krajine a dúfam, že tento trend si udrží vzostupnú tendenciu.

KAROL KEVICKÝ
Opera to má na Slovensku veľmi ťažké. V spoločnosti je kultúra všeobecne na okraji záujmu, o opere ani nehovoriac, jediný operný festival, ktorý tu donedávna bol, už neexistuje, tak ako neexistuje žiadna čitateľná koncepcia financovania a podpory tak náročného a komplikovaného mechanizmu, akým opera nesporne je, samozrejme, aj so všetkým čo k nej patrí. Viaceré riešenia sú prijímané spôsobom ad hoc a úplne absentuje jasná vízia, kam by sa jednotlivé operné domy mali uberať, resp. čo od nich štát očakáva. Medzi jednotlivými opernými domami sú diametrálne rozdiely v rôznych oblastiach – či už sa to týka financií, materiálneho vybavenia, personálneho zloženia, elementárnych potrieb na činnosť a podobne. Nie je nikde jasne zadefinované, čo v takom prípade, keď tu máme operný dom – čo všetko potrebuje na svoju činnosť, aké sú jeho potreby, aké má byť jeho personálne obsadenie, materiálne vybavenie, ako sú zohľadnené jeho špecifiká, čo očakávame od jeho existencie, či sme ochotní plánovane vyčleniť financie na obnovu technického, materiálového a nástrojového zabezpečenia, či sme schopní postupnej, plánovanej a koncepčnej revitalizácie a postupnej obnovy všetkých spomínaných súčasti nielen z krátkodobého, ale predovšetkým z dlhodobého hľadiska. Keďže nič podobné na Slovensku neexistuje, všetko je to na schopnostiach, možnostiach a osobných kontaktoch jednotlivých riaditeľov či umeleckých šéfov. Napriek ich enormnej snahe a šikovnosti je táto nekoncepčnosť a improvizácia dlhodobo neudržateľná a istým spôsobom sebazničujúca.

Děkujeme za odpovědi!

VIZITKY
Slavomír Jakubek je absolventom Hudobnej fakulty Vysokej školy múzických umení v Bratislave, odboru Teória a kritika hudby. Od roku 1984 bol zamestnaný v Redakcii symfonickej, komornej a opernej hudby Slovenského rozhlasu so zameraním na operu. Neskôr pôsobil ako vedúci redaktor poverený spolupracovať s Európskou vysielacou úniou (EBU) v oblasti vážnej hudby. Redakčne i autorsky profiloval množstvo relácií: Operný magazín, Ars Musica, Dotyky s operou či Operné večery Rádia Devín. Ako dramaturg sa podieľal na početných rozhlasových nahrávkach popredných slovenských operných interpretov, spolupracoval na produkciách profilových CD Ľubice Rybárskej a Miroslava Dvorského. Realizoval množstvo zahraničných prenosov zo svetoznámych operných domov pre Rádio Devín, ako dramaturg i organizátor pracoval na mnohých medzinárodných podujatiach v rámci EBU i mimo neho, medzi inými napríklad na Koncertnej sezóne Eurorádia, na medzinárodnej skladateľskej súťaži International Rostrum of Composers v Paríži, ale aj na medzinárodnej súťaži Concertino Praga, či na súťaži Nový talent, ktorá sa usporadúva v rámci BHS a priamym prenosom sa vysiela do členských štátov EBU. Od marca 2005 pôsobil v Opere Slovenského národného divadla ako dramaturg manažér, od roku 2006 až do roku 2010 ako šéfdramaturg a zástupca riaditeľa. Od apríla 2011 do júla 2012 zastával funkciu šéfredaktora časopisu Hudobný život. V roku 2012 sa vrátil do Slovenského národného divadla na post šéfdramaturga a zastupujúceho riaditeľa Opery Slovenského národného divadla; od roku 2015 je jej riaditeľom.
(zdroj: www.snd.sk)

Šimon Švitok vyštudoval Hudobnú a tanečnú fakultu Vysokej školy múzických umení v Bratislave, odbor operný spev. Od septembra 1994 je sólistou Štátnej opery Banská Bystrica. Od 1. augusta 2011 je umeleckým šéfom Štátnej opery Banská Bystrica. Spolupracoval s Komornou operou Bratislava, s Komornou operou Viedeň, s operou Národního divadla Moravsko-slezského Ostrava, s Divadlom Jonáša Záborského Prešov, so Štátnym komorným orchestrom Žilina, s Národnou operetou Iona Daciana Bukurešť a s Národným divadlom hudobnej komédie St. Peterburg. V rokoch 1998–2000 bol pedagógom operného spevu na Konzervatóriu J. L. Belu Banská Bystrica. Od roku 2008 je hosťujúcim sólistou Štátneho divadla Košice. V rokoch 2006–2009 bol hosťujúcim sólistou opery Slovenského národného divadla v Bratislave.
(zdroj: www.stateopera.sk)

Karol Kevický vyštudoval Akadémiu múzických umení v Prahe. Od roku 1994 je stálym hosťujúcim dirigentom Štátneho komorného orchesteru Žilina. V rokoch 2009–2011 bol šéfom operety, hudobným riaditeľom súboru opereta/muzikál Národného divadla moravskoslezského Ostrava. V rokoch 2000–2006 a od roku 2011 je umeleckým šéfom Opery Štátneho divadla Košice. V roku 1993 založil vlastný komorný orchester Musica Iuventa Slovaca so zameraním na interpretáciu barokovej hudby a propagáciu mladých sólistov a súčasných autorov. Činnosť orchestra bola zameraná najmä na zahraničné zájazdy a festivaly (Rím, Viedeň, Graz, Budapešť, Atény – v rokoch 1994, 1996 a 1998 získal cenu poroty na festivale Divertimento musicale). V roku 1993 bol iniciátorom a spoluzakladateľom Operného štúdia na Konzervatóriu v Žiline, kde v tom čase pedagogicky pôsobil ako korepetítor a dirigent Symfonického orchestra. V roku 1994 začal úzko spolupracovať so Štátnym komorným orchestrom v Žiline (Slovak Sinfonietta) na autorskom projekte „Nedeľné matiné pre deti a rodičov“ a dodnes tu pôsobí ako stály hosťujúci dirigent v hlavnom orchestrálnom cykle. Od roku 1995 pravidelne spolupracuje aj s ďalšími slovenskými orchestrami (Štátna filharmónia Košice, Slovenská filharmónia a iné) a jeho dirigentské aktivity sa postupne rozšírili aj do Českej republiky a zahraničia (Filharmónia Bohuslava Martinů Zlín, Juhočeská komorná filharmónia, Filharmónia Zeliona Gora a iné). So Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu zrealizoval nahrávky najmä ruských autorov (Petr Iljič Čajkovskij, Sergej Rachmaninov, Sergej Prokofjev), taktiež pravidelne nahráva pre rozhlas a televíziu. Je autorom hudby k viacerým divadelným hrám a patrí medzi vyhľadávaných aranžérov (inštrumentácie skladieb pre rôzne nástrojové obsadenia). Spolupracoval s významnými vokálnymi a inštrumentálnymi sólistami (Štefan Margita, Ľúbica Vargicová, Peter Dvorský, Pavel Šprocl, Válav Hudeček, Eugen Indjič a iní).
(zdroj: www.sdke.sk)

www.festival-opera.cz