Festival Opera 2017: Do Národního divadla přijíždí první slovenský soubor
Představujeme soubory Festivalu Opera 2017
Za jednotlivé slovenské operní domy jsme oslovili Slavomíra Jakubka, ředitele Opery Slovenského národního divadla v Bratislavě, Šimon Svitoka, uměleckého šéfa Státní opery Banská Bystrica, a Karola Kevického, ředitele Opery Státního divadla Košice.
Co všechno rozhodlo o výběru titulu, se kterým do Prahy na festival Opera 2017 přijedete?
SLAVOMÍR JAKUBEK
Titul, ktorý sa kompletne uviedol v tejto inscenácii na Slovensku po prvý raz a je tiež v českých divadlách zriedkavo uvádzaný a pre festival atraktívny – Pucciniho Triptych. Pri výbere zavážil aj aspekt výrazného zastúpenia slovenského interpretačného a inscenátorského zázemia.
ŠIMON SVITOK
Festival Opera 2017 považujeme za mimoriadnu príležitosť prezentovať slovenské umenie. O to silnejšie sme pocítili potrebu predstaviť sa nielen ako slovenský operný súbor, ale aj priniesť do Prahy dielo domácej opernej tradície, ktoré patrí v našom repertoári k najsilnejším. Juro Jánošík je už na prvé počutie národnou operou, ktorá však nesie bremeno svojej doby a jej kultúrnej politiky. Jednostranný pohľad si však toto dielo rozhodne nezaslúži. Je to opera folklórna i nefolklórna, zasadená v domácej hudobnej tradícii, i taká, ktorá sa hlási k európskej moderne. Hoci námetovo konvenuje politickej propagande päťdesiatych rokov, má aj nadčasové a hlboko ľudské posolstvo. Aj preto Juro Jánošík nevznikol iba ako inscenácia dokumentujúca život nášho národného mýtu, ale je skôr svedectvom o tom, čo i dnes vnímame ako problém – že existuje priepasť medzi bohatými a chudobnými, ba priam sa zväčšuje. Verím v nadčasovosť tohto diela a myslím si, že má čo povedať aj zahraničnému publiku.
KAROL KEVICKÝ
Pri výbere titulu rozhodli viaceré aspekty a kritéria. Samozrejme, tak ako každý operný súbor, aj my by sme sa radi prezentovali v Prahe s titulom, ktorý by bol atraktívny nielen z dramaturgického hľadiska, ale predovšetkým by sme sa chceli predstaviť inscenáciou, ktorá by ukázala pozitíva celého súboru i jej jednotlivých zložiek – sólistov, zboru i orchestra. Po zrelom uvážení a po konzultácii s pani Šaldovou – riaditeľkou festivalu – sme sa nakoniec rozhodli, že do Prahy pricestujeme s Alcinou Georga Friedricha Händela v hudobnom naštudovaní Marka Štryncla a v réžii Lindy Keprtovej.
V čem především jsou podle vás silné stránky vybrané inscenace?
SLAVOMÍR JAKUBEK
Vysoko možno hodnotiť hudobné naštudovanie inscenácie šéfdirigentom Opery Slovenského národného divadla Rastislavom Štúrom, ako i viaceré výkony vokálnych protagonistov. Umeleckú váhu projektu zdôrazňuje i zástoj režiséra Romana Poláka, ktorý je jednou z najvýraznejších osobností slovenského divadla súčasnosti.
ŠIMON SVITOK
Ide, samozrejme, o môj subjektívny pohľad, ale nazdávam sa, že je to aktuálnosť témy, charakterová drobnokresba, silná vizuálnoť, ideové posolstvo a predovšetkým vynikajúca Cikkerova hudba. Juro Jánošík je opera, ktorá ponúka viaceré výklady a inšpiruje. V spolupráci s osobnosťami, akými sú slovenské umelecké špičky – dirigent Marián Vach a režisér Roman Polák – bola radosť objavovať každú rovinu tohto diela.
KAROL KEVICKÝ
Ak by som mal odpovedať na túto otázku v krátkosti, tak azda najsilnejšou stránkou inscenácie je predovšetkým jej hudobné naštudovanie podporené mimoriadne vyrovnaným a kvalitným sólistickým obsadením. Je to však veľmi zjednodušené hodnotenie. Najpozoruhodnejšie a istým spôsob obdivuhodné je to, že sme si vystačili s vlastným orchestrom, zborom a sólistami. Nepozývali sme žiadnych „špecialistov“ (okrem dirigenta) a v tomto smere je to ojedinelý počin, i keď istým spôsobom riskantný. Dovoľte, aby som odcitoval muzikologičku Michaelu Mojžišovú, ktorá vo svojej recenzii pre časopis Týždeň napísala nasledovné: „Alcina e inscenácia, akú Košičania od DOSKAMI ovenčených Dialógov karmelitánok Lindy Keprtovej nemali. V košickej Alcine sa stretli originálny režijno-výtvarný koncept s výbornou hudobnou zložkou. Je až neuveriteľné, aký štýlový výsledok docielil Marek Štryncl s telesom, ktoré má s barokovou hudbou nulové skúsenosti. Komorný ansámbel budil na oboch premiérach obdiv disciplinovanou súhrou, vzorovou intonačnou čistotou i lahodnou priezračnosťou zvuku.“ K jej slovám rád dodávam, že v opere máme pár výborných hudobníkov a spevákov – vášnivých milovníkov a nadšencov tzv. poučenej interpretácie hudby 17. a 18. storočia, ktorí svojou nespornou erudíciou a zápalom „nakazili“ aj ostatných kolegov, čím majú neodškriepiteľný podiel na celkovom úspechu tejto inscenácie.
Jak tato inscenace zapadá do kontextu repertoáru vašeho divadla a v čem jej hlavně reprezentuje?
SLAVOMÍR JAKUBEK
Triptych patrí do kategórie dramaturgických počinov ako slovenská premiéra kompletného uvedenia diela. Jeho úlohou je teda okrem iného kompletizovať pre naše publikum umeleckú informáciu o základných dielach svetového hudobno-dramatického repertoáru. Titul je tiež veľkou previerkou kvality súboru operného divadla, či už interného alebo i širšie vnímaného vrátane stálych hosťujúcich sólistov. Je vo veľkej miere ansámblovým dielom, kladúcim na hudobné ale i režijné naštudovanie osobitné požiadavky. Táto žánrová osobitosť posúva titul i z pohľadu atraktivity smerom k publiku k jedinečným a celkom špecifickým umeleckým ponukám Opery Slovenského národného divadla. Estetickým kľúčom patrí Triptych ku komunikatívnym inscenáciám majúcim schopnosť oslovovať širšie návštevnícke zázemie.
