Fotbalista tenorem a hrdina z Kavkazu. Zurab Sotkilava a Zurab Andjaparidze

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Publikum spomínalo na jeho výkony v gruzínskych operách: Abesalom v Paliašviliho Abesalomovi a Eteri, Guram v Latavre (opäť z pera Paliašviliho), Baši-Ačuki v rovnomennej opere Arčila Pavloviča Kereselidzeho a v Taktakišviliho Mindii. Z medzinárodného repertoáru tenorista vynikol v roli žiarlivého Cania v Leoncavallových Komediantoch, z Verdiho bol gigantickým Otellom, Egypťanom Radamom i španielskym infantom Donom Carlom s odbočkou k lyrickému Alfredovi v Traviate. Z francúzskej literatúry naštudoval Josého v Carmen a Gounodovho Fausta. Kreáciu Cavaradossiho v Tosce Zurab Andjaparidze vytesal takmer „michelangelovsky“ – sťaby z mramoru (svoj prednes popredného pucciniovského partu zaznamenal na štúdiový LP komplet po boku sopranistky Tamary Milashkiny čoby Toscy a Scarpiu barytonistu Olega Klyonova, orchester bezpečnou rukou viedol Jevgenij Svetlanov).

Zurab Andjaparidze ako don José (zdroj archív autorky)

Hlas tenora, ktorý zomrel v roku 1997 v Tbilisi, zostal zachovaný na viacerých gramofónových recitáloch sovietskej firmy Melodija – žiaľ, v duchu dobovej praxe musel nahrávať taliansky repertoár väčšinou v ruskom preklade. Živým pamätníkom Andjaparidzeho muzikality je jeho dcéra, gruzínsko-americká klaviristka Eteri Andjaparidze.

Talianski priatelia opery často vravia, že ak by sa Andjaparidze narodil kdesi pri slnečnom Jadranskom alebo Tyrhénskom mori, možno by dosiahol Carusovu slávu. Jeho zemitý, veristicky klenutý tenor má v sebe niečo z chladnej nádhery kaukazských priesmykov, skrýva kus mongolskej bojovnosti a byzantskej monumentality. Hlas Zuraba Andjaparidzeho patrí Gruzínsku – viem si ho predstaviť ako zvukovú kulisu k freskám s podobizňou stredovekého gruzínskeho kráľa Vachtanga I. Gorgosala, bojovníka proti Peržanom z 5. storočia, ktorého prezývali Vlčia hlava. Zurab Sotkilava bol v komparácii s ním elegantnejší, nebol vlčou hlavou, ale detailne opracovanou tvárou Sfingy.

Gruzínsko – malá krajina kdesi na ideovej križovatke Európy a Ázie – dalo opernému svetu zvonivý soprán Eteri Lamoris, kráľovský bas Paatu Burchuladzeho, najnovšie barytón Lada Ataneliho. Súčasťou jeho hudobného dedičstva sú aj dvaja dramatickí tenori, ktorí v sebe (akoby na vodováhe) integrovali prvky ruskej i talianskej vokálnej školy – Zurab Sotkilava a Zurab Andjaparidze.

Zurab Sotkilava, Zurab Andjaparidze (zdroj archív autorky)


Použité fotografie Zuraba Sotkilavu sú z prebalu jeho CD a fotografie Zuraba Andjaparidzeho sú z novinových výstrižkov.

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Mohlo by vás zajímat