Horor Frankenstein v Baletním panoramatu

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4

Baletná panoráma nemá priestor pre filozofické či spoločenské komentáre k podivnej túžbe, s akou ľudstvo či jednotlivci provokujú to, čo človeka presahuje a v každej prírodnej katastrofe či chvíli smrti mu dokazuje svoju prevahu. Balet Liama Scarletta však emocionálne prehovára k divákovi o vine a treste, ktoré človek nemôže zo seba sňať. O tom, že uspokojiť sa s tým, čo máme, nie je zbabelosť ani lenivosť, pretože hranice medzi tým, čo sa môže a smie, a tým, čo nie, sú veľmi krehké  a stále sú stanovené vlastným úsudkom či morálnym étosom v každom jednotlivcovi. V konečnom zúčtovaní vychádza súcit a katarzia smerom k netvorovi, ktorý sa javí oveľa sympatickejší ako človek oblečený k dokonalosti. Viac než významná je krátka scéna, ako dav ihneď ochotne lynčuje nešťastnú Justinu, ktorá našla mŕtveho chlapčeka. Nehľadá pravdu, hľadá vinníka. Tak ako Frankenstein nehľadá pravdu, ale chce rozlomiť pečate záhady, tajomstva, ktoré obklopuje život, a tak ako hovorí Shakespeare: „Naše bytie venčí spánok,“ platí aj tentokrát. To príšere v závere svitá žiara Turnerovského zlatého neba. Ako otáznik i výkričník.

„Mal som jedenásť rokov,“ spomína v jednom interview Scarlett o svojej prvej choreografii. „Môj prvý balet bol pre osem dievčat. Keď som bol mladší, bol som vydesený zo sóla. Pas de deux je jednoduché,“ zábavne dodáva. „Ale ja som vždy mal rád veľké skupiny, vždy som miloval tie vzory, obrazce, ktoré tanečníci môžu vytvoriť. Môžete ich urobiť veľmi zaujímavé,“ hovorí najmladší choreograf v dejinách Kráľovského baletu, ktorý mohol choreografovať celovečerný balet. Aj na baletnej škole, už ako študent, dostal priestor choreografovať školské predstavenia pre spolužiakov. Už od roku 2006 choreografoval pre členov súboru či ROH2 a v Linbury štúdiu. Ale je to choreografia na Poulancovu hudbu Asphodel Meadows z roku 2010, ktorá ho postrčila pred oponu ako tvorcu. Ambiciózny balet pre dvadsať tanečníkov vzbudil pozornosť kritikov i odborníkov a Scarlett za neho dostal najvyššiu britskú divadelnú cenu Olivier Award. „Pozerám rád na klaviristov, rovnako ako ich rád počúvam. Pripadá mi to fascinujúce, vidieť niekoho mať mimotelové schopnosti. Musíte sa nechať ísť prestúpiť a umožniť to, čo je vo vnútri vás, aby presakovalo von zo  žíl až na povrch vašej kože,“ rád rozpráva Scarlett, ktorý by sám rád bol výborným klaviristom, s intelektuálnou zvedavosťou a zmyslom pre pravdivý emocionálny výraz. Jeho vzory boli Ashton a Kenneth MacMillan, pretože študoval na Kráľovskej baletnej škole. Potom však Jiří Kylián a Jerome Robbins.

„Páči sa mi veľmi uvoľnené prostredie na sále,“ prechádza k práci. „Som veľmi úprimný. Nie je nič horšie ako povrchné herectvo. Musíme sa snažiť hrať tak, aby keď opona spadne, chceli ste si ísť skontrolovať v zákulisí tanečníkov, aby ste sa ubezpečili, že sú v poriadku po tom, čo ste videli, že hrali. Každý znak či gesto na javisku sú dôležité. Jedná sa o skutočný svet, ktorý sme vytvorili,“ hovorí Scarlett o svojej práci. „Vždy hovorím tanečníkom, že sú tam veci, ktoré ako ľudské bytosti slovami nemôžeme a nevieme vyjadriť. Myslím, že to je dôvod, prečo plačeme a vieme sa smiať alebo prečo sa náš tep zrýchľuje,“ hovorí o práci na sále Scarlett.

Vaše telo robí tieto veci. Môže sa napínať, urobiť krok späť… Nevedome. A to je ono, nájsť tieto okamihy a začať ich využívať na javisku. Rozvíjať ich tanečným jazykom, aby ich publikum mohlo čítať, pretože tiež poznajú tieto pocity.“ Scarlettov spôsob práce je ísť na sálu s hlbokou znalosťou hudby. Pohyb, nikdy vopred plánovaný, vychádza zo spolupráce s umelcami. „Som nadšený, vidieť tanečníka pred sebou s pocitom, že chcem vytvárať pre tohto tanečníka choreografiu,“ hovorí Scarlett a jeho prekomponované obrazy na scéne to potvrdzujú. Vo Frankensteinovi akčne nabitá scéna v nevestinci či hodina anatómie na pitevni, kde rekvizity v danú chvíľu ukážu divákovi na päť sekúnd, ale musí sa to stať maximálne presne. Či zázrak vzkriesenia netvora, ktorý je mimoriadne magický a je súhrou precízne zladeného režijného vedenia, choreografie, technických trikov, kúzlenia, scénografie, kostýmu, hudby, svetelného dizajnu, projekcie. A samozrejme záleží na tom, ako tú scénu hrá živý tanečník, predstaviteľ Victora Frankensteina. Choreograf často spomína, ako on, nie moc dobrý tanečník, stál vždy vzadu na javisku a mal tak možnosť vidieť celkový obraz a nevšímať si nuansy či sledovanie princípov jednotlivostí, ale vidieť celok. Takto si mohol všímať medzery v dramaturgii, v drobných výstupoch, hluchých miestach. Ako skúsený činoherný režisér poznamenáva s obľubou, že „každý na scéne má svoj príbeh“. Dobrú radu raz dal aj tanečníkom, a možno nielen im, keď sa ho pýtali: „Aká je vaša najlepšia rada na konkurz?“ Odpovedal: „Buď sám sebou. Buďte úprimní a nesnažte sa prosím byť rovnakí ako ten, čo je pred vami. V opačnom prípade budete musieť žiť s týmto predstieraním už stále.“

Rozpísal som sa o tomto balete a tvorcovi nielen preto, že je to mimoriadne dielo, ale aj preto, že balet už stačil vyjsť na DVD a Blu-ray, a tak je to skvelý darček pre tých, ktorí ho videli a páčil sa im, alebo pre tých, ktorí do Londýna ísť nemôžu.
***

 

Aktuality
2. decembra mal už pod kuratelou dramaturgie nového šéfa súboru Lukáša Slavického premiéru večer Shakespeare & Stravinskij v Jihočeském divadle v Českých Budějoviciach. Celý baletný svet sa v tomto roku sústredil na alžbetínskeho génia. Slavický postupuje dramaturgicky so znalosťou veľkého baletného sveta. Pozval do Budějovíc dvoch zahraničných tvorcov, na ktorých v súčasnosti dosiahne a ktorí sú vhodní pre jeho malý súbor. Maged Mohamed pripravil titul A on ji miluje… a Paul Julius naštudoval Svätenie jari. Mohameda, ktorý roky pôsobí v Nemecku, inšpirovali Shakespearove zamilované dvojice. Romeo a Júlia, milenci zo Sna noci svätojánskej, Antonius a Kleopatra a ďalší zaľúbenci. Obľúbený postup divadla na divadle tu rámcuje kočovná spoločnosť, ktorá príbehy zahrá. Proti epickému a veselému dielku stojí viac abstraktné Svätenie jari choreografa Juliusa, ktorý rád používa aj neoklasiku aj moderné postrehy tanečnej súčasnosti. Oh! – konečne vidíme v Budějoviciach krásne línie dám v špičkách. Čisté línie, baletné telá a prácu svalov. Slavický sa výborne aklimatizoval po návratu z Mníchova. Je plný nápadov a ako iných šéfov ho ešte neopustila chuť zmeniť, čo sa dá, k lepšiemu. Pripravil adventné baletné gala na 18. decembra. Z každej vstupenky päťdesiat korún venuje Nadačnímu fondu na podporu druhé kariéry tanečníků.

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4

Mohlo by vás zajímat


Komentáře. Respektujte prosím pravidla diskuze.

Please Login to comment

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
Upozornit na