Inspirátorka, múza, pěvecká osobnost: Eva Šušková

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4
  5. 5

Žiaľ, mňa už nezastihla doba pôsobenia tohto legendárneho hudobníka a muzicírovania v jeho dome. Občianske združenie Albrechtina (poznámka autorky 2/), ktorého som členkou, vzniklo na jar roku 2010. Pomenovali sme ho podľa dvoch významných osobností – otca a syna Albrechtovcov, ktorí v rozmedzí celého dvadsiateho storočia vytvárali v Bratislave platformu pre živé umenie, a tým oslovili mnohých mladých ľudí. Na pôde Albrechtovského domu vznikol aj súbor Musica aeterna. Moji pedagógovia – Viktória Stracenská, ktorá bola vynikajúca koncertná umelkyňa a Peter Mikuláš, sólista Opery Slovenského národného divadla, chodili v mladosti tiež k Hansimu Albrechtovi a muzicírovali u neho. Príbeh súčasnej Albrechtiny je však nerozlučne spojený opäť so skladateľom Vladimírom Godárom. V jeho postoji k mladým je nadväznosť na to, čo robil kedysi profesor Hansi Albrecht: zavolá k sebe mladých hudobníkov, dáva im noty, nahrávky, rozprávame sa pri klavíri o hudbe, a tak sa vzájomne inšpirujeme. Z jeho strany bola prvotným impulzom dlhodobá túžba oživiť hudbu slovenských autorov zo začiatku dvadsiateho storočia, ktorá z rozmanitých dôvodov upadla v našej spoločnosti do zabudnutia.

Godár je srdcom a mozgom celej idey, má prehľad o autoroch, dielach, súvislostiach, pripravuje dramaturgiu, píše skvelé texty do bulletinov – jediné, čo mu k realizácii celého projektu chýba, sú organizačné vlohy. Preto oslovil niekoľkých aktívnych interpretov rozličného zamerania, a tak vznikla Albrechtina, ktorá našla napokon domovský priestor v bratislavskom Pálffyho paláci na Zámockej ulici. Za tri roky pôsobenia sme zorganizovali viac ako päťdesiat originálnych koncertov, na ktorých zaznelo množstvo obnovených i  koncertných premiér zabudnutých diel slovenských autorov. Postupne nachádzajú koncerty Albrechtiny odozvu a svoj okruh publika.

Solamente Naturali s umeleckym vedúcim Milošom Valentom je ďalší súbor, s ktorým aktívnejšie spolupracujete. Okrem iného ste s ním a zahraničnými sólistami, ako aj francúzskym dirigentom Didierom Talpainom nahrali sopránový part do málo známej opery bratislavského rodáka Johanna Nepomuka Hummela Mathilde de Guise.

Miloš Valent je ďalší fanatik hudby – v tomto prípade barokovej a ešte staršej, interpretovanej na kópiach dobových nástrojov. Do „Hummelovského“ projektu ma oslovil bývalý kultúrny atašé Francúzskeho inštitútu a dirigent v jednej osobe Didier Talpain, ktorý v Bratislave istý čas pôsobil a pre znovuzrodenie klasicistickej hudby niekdajšieho Prešporku, dnešnej Bratislavy, urobil viac, ako ktorýkoľvek Slovák.

Nemáte aj kompozičné ambície v rámci avantgardnej hudby?

Klamala by som, keby som povedala – nie… Pozorne sledujem to, čo sa v tomto smere robí vo svete. Možno raz k tomu dospejem, ale súčasne bojujem s myšlienkou, či som pre túto činnosť dostatočne kompetentná. Momentálne to nechcem siliť ani v rámci početných aktivít a povinností, ktoré v tomto období mám.

A keby ste intenzívnejšie vstúpili do sveta opery – dokázali by ste zlúčiť sólistické ambície v rámci komornej, súčasnej a opernej tvorby?

Veľmi rada hrám, milujem divadlo, operu – ale povahovo nie som vhodný kandidát pre dianie a život, ktorý sa točí okolo operného divadla. Skrátka – netlačí ma to tak, že by som musela operu teraz a hneď nevyhnutne robiť. Ak príde prijateľná ponuka, tak ju veľmi rada zoberiem. Možno je to aj tým, že momentálne som v koncertnom prejave slobodnejšia, upokojujem v sebe potrebu tvoriť. V divadle je spevák vedený rukou dirigenta a režiséra, no vždy som mala i paralelnú túžbu kompenzovať pretlak kreativity, ktorý počas skúšania novej inscenácie vo mne vrel. Láka ma však operná réžia – nad tým som už viackrát premýšľala: skôr v kontexte komornejších diel, či monodrám. Život ukáže, aké možnosti sa mi naskytnú.

Organizujete aj projekty pre deti, nevyhýbate sa ani letnému podujatiu mládeže Pohoda, letným koncertom v kláštore Katarínka…

Už tri roky pripravujem koncerty v ruinách kláštora Katarínka v Malých Karpatoch, kde sa v lete schádzajú nadšenci pri obnove tohto historicky vzácneho miesta. Koncerty v prírode majú neopakovateľnú atmosféru. V rámci festivalu Konvergencie 2013 som dostala ponuku na vytvorenie programu pre deti. S prizvanými priateľmi nekonvenčne hovoríme deťom o ľudskom tele ako o hudobnom nástroji: Človekofóne.Interaktívne tu pracujeme na vytváraní rozličných zvukov, viachlasov a koncert sme zavŕšili spoločnou performance so skladbou Panda Chant od americkej skladateľky Meredith Monk. Predstavenie dopadlo výborne, ale zaujať také množstvo detí širokého vekového rozmedzia bolo nesmierne náročné. Obdivujem všetkých, ktorí s deťmi dlhodobo interaktívne spolupracujú pri poznávaní hudby.

A festival Pohoda v Trenčíne? Viackrát som na ňom účinkovala, ale i mimo toho sa festivalu zúčastňujem ako divák. Pohodu absolvujeme ako rodinnú akciu spolu s našimi deťmi, stretneme sa tu s mnohými priateľmi. Účinkovanie na tomto letnom podujatí vnímam ako relax.
***

Poznámky, odkazy:
1/ „Málokedy sa stáva, aby spevák na koncerte vystaval program tak špecificky, ako Eva Šušková, mladá slovenská sopranistka s veľkou umeleckou budúcnosťou. Jej program v bratislavskom Mirbachovom paláci (21. júna 2009) bol venovaný výlučne tvorbe ruských skladateľov na detské motívy. Zdanlivo téma ľahká, ale koľko diferencovanosti a jemnosti v speve potrebuje! Eva Šušková si vybrala do programu piesne s detskou tematikou od Anatolija Konstantinoviča Ljadova, Modesta Petroviča Musorgského, Sergeja Prokofjeva a Igora Stravinského, teda predstaviteľov ruskej kompozičnej školy devätnásteho až dvadsiateho storočia. Takýto špecifický „ťah“ vyžaduje nielen hudobný vkus, ale aj chápanie detského sveta a jeho povýšenie na najvyššiu umeleckú úroveň. Eva Šušková má zamatovo sfarbený, nosný soprán, kvalitnú vokálnu školu, je herecky nadaná, dokonca klaviristicky pohotová – a to všetko zužitkovala v recitáli s partnerom: s rovnocenným klavírnym partnerom Ivanom Koskom. Obaja vytvorili priam vokálne „predstavenie“. Okrem spevu a malej hereckej akcie spestrila speváčka vystúpenie aj hrou na klavíri… Z viacerých predvedených vokálnych cyklov najviac vokálnej „tieňohry“ predviedla v geniálnej Musorgského Detskej izbičke – známom cykle šiestich majstrovských piesní. Prostota, naivita, nežnosť, nevinnosť, hravosť i detské vnímanie zázrakov prírody zarezonovali aj v pesničkách (na ruské ľudové texty) Ljadova, Stravinského – či na poéziu dobových autorov v Troch detských piesňach Prokofjeva.“
(Z kritiky Terézie Ursínyovej: „Vesmír detí“, Literárny týždenník č. 25-26, 1. júla 2009)

2/ Albrechtina – občianske združenie (od roku 2010)
členovia:
Magdaléna Bajuszová (klavír)
Eva Šušková (spev)
Ján Slávik (violončelo)
Martin Krajčo (gitara)

Andrej Matis (husle)
Vladimír Godár (skladateľ, muzikolog)

Alexander Albrecht (narodený roku 1885 Arad – zomrel roku 1958 Bratislava) – skladatel, dirigent, od roku 1908 organista Dómu sv. Martina v Bratislave, od roku 1921 dirigent Cirkevného hudobného spolku pri Dóme sv. Martina.

Nejaktuálnější zprávy ze světa hudby přímo do Vaší schránky

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4
  5. 5

Mohlo by vás zajímat