Jak daleko je z Londýna do Brna? Zdenek Konvalina v Baletním panoramatu

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4

Nevystupuje na oficiálnej scéne, ale vďaka Martinovi Dvořákovi. Pritom Konvalinov repertoár je taký obsiahly, že keby bola minimálna snaha od oficiálnej strany kultúry v Brne, isto by sa bol našiel vhodný titul. Aby diváci mohli vidieť, kým sa tanečník stal a akým jeho výkonom tlieskali diváci v najslávnejších a najväčších auditóriách sveta. Škoda. Dobrý tip pre čitateľov, ktorí sú milovníkmi výtvarného umenia, či v tejto sfére dokonca pôsobia. Zdenek Konvalina už roky intenzívne maľuje. A podľa ohlasov z kritickej stránky mu to aj fantasticky ide. Nie sú to žiadne čarbanice ex hviezd, ktoré sa nudia, ako sme zvyknutí z domova. Takže ak máte možnosť, mohol by mu niekto v Česku usporiadať aspoň výstavu. Bolo by to viac než milé.

A aké vlastne stretnutie v sklenenej izbe bolo? Zrekonštruovaná vila akoby tou starostlivosťou mierne stratila bolesť osudov, ktorá v jej stenách bola zakódovaná. Jej asketický a upokojujúci vzhľad poľudštili v obývačke pred ónyxovou stenou na hustom bielom koberci dve kreslá pripravené pre moderátora a jeho hosťa. Chorovod divákov sa mierumilovne a noblesne vinul od bráničky na ulici ako rad sliepok, po schodoch okolo garáže, okolo terasy, novým vstupom pre návštevníkov až do interiéru. Cez tie nenormálne veľké okná v diaľke cez koruny starostlivo pestovaných stromov v záhrade presvitala silueta Špilberku. Krátko po dvadsiatej sa zjavil hlavný organizátor, umelecký agent a dobrý duch Martin Dvořák, a ten divákov privítal. Ponúkol im, aby sa cítili ako doma, ako v obývačke. Tí, ktorí sú tu na takomto projekte prvýkrát, aby sa cítili ako stáli návštevníci – teda priatelia, a tí, ktorí už tu boli, aby sa vďaka novému hosťovi naopak cítili ako nováčikovia bažiaci po informáciách.

Potom sa už objavil samotný Zdenek Konvalina. Pricestoval z Londýna v trendovom, dobre padnúcom obleku, aký často nosia slávne hviezdy filmu a baletu. Jeho tvár a rysy, chôdza, gestá či nonšalantné usadnutie do kresla nestratili ani mimo svetlá rámp nič zo svojej divadelnej mágie a vábnosti, hypnotickej aury a záhadného tajomstva. Konvalina sa preukázal ako vynikajúci rečník schopný improvizácie i vkusného humoru, s ktorým úsečne vracal moderátorovi niektoré jeho zábavné nápady. Čím viac sa rozrozprával, tým viac jeho mierne zastretý hlas strácal cudzí akcent v reči materinskej a udomácňoval sa znovu v Brne pred netradičným publikom, ktoré aj mňa šokovalo svojím vekovým priemerom. Zaujímavý bonmot vznikol z glosy pána Dvořáka o počte dnešných divákov: Napočítal ich vzhľadom k priestoru tridsať päť. A položil mierne ironickú otázku, či slávnemu tanečníkovi už tlieskalo tak málo divákov.

Všeobecne celú dobu, tak ako ja v Panoráme, aj Dvořák narážal na akútny nezáujem českého mediálneho sveta o umelecké osobnosti, ktoré sami nebombardujú redaktorov a nevracajú sa do republiky cestou k rodine a priateľom ako celebrity, ktoré klopkajú na dvere novinárom, aby o nich písali. Konvalina odvetil vtipne: „Možná bylo diváků víc, ale z toho tisíce se to jen třiceti pěti opravdu líbilo a ti tleskali upřímně.“ Elegancia, nákazlivý britský humor, ktorý tanečník pochytil v londýnskom prostredí English National Ballet, akási sonórna uvážlivosť a mierumilovnosť kvitli v odpovediach. Martin Dvořák bol akčný a suverénny, často využíval onen motív, že obaja tanečníci boli osem rokov spolužiaci na brnianskom Tanečnom konzervatóriu.

Práve táto pasáž o štúdiu a dospievaniu bola mimoriadne vtipná, pretože Dvořák dokázal výborne zaskočiť svojho hosťa niektorými spomienkami, ktoré má divák tak rád. Napríklad o tom, ako budúcu svetovú baletnú hviezdu chceli v štvrtom ročníku zo školy vyhodiť, pretože nesplnil to, čo žiadali osnovy. Dokonca snáď sa jednalo, že nevedel kotrmelec a nejavil toľko energie a vzťahu k tancu ako spolužiak Dvořák. Ako to už býva, zachránil ho hlas jedinej pedagogičky. Celkove debate o ceste k baletu, jeho porozumeniu a teraz lúčeniu s ním dopomohla citlivá prítomnosť tanečníkovej maminky, ktorej úprimné spomienky možno aj mnohým prítomným dámam vohnali slzy do očí, keď si predstavili, že svoje dieťa za oceánom poznajú len cez telefón. Ťažko v roku 2000 boli už také možnosti, ako máme my dnes.

Kto bol pozorný a nevrtel sa na stoličke, mohol sa dozvedieť mnohé, čo skladalo mozaiku príbehu o veľkej práci, bolesti a tvrdej drine, osud poznamenaný vzostupmi a pádmi, nie menší ako samotný priestor vily. Od Slávnosti kvetín v Genzane na absolventskom koncerte cez krátke angažmán v Ostrave až po cestu do Ameriky, radikálny triumf víťazstvom na baletnej súťaži v Helsinkách a až k zmluve prvého sólistu v Houstone u Bena Stevensona po boku Carlosa Acostu, cez zranenie, problémy, úspechy aj bolesť divák prešiel zákutiami Konvalinovho bohatého profesijného života.

Vynikajúco a profesionálne pripravené ukážky z rôznych rolí svetového repertoáru v primeranej stopáži ukázali to, čo si ťažko môže človek predstaviť. Tanečníka v skvelej forme. Tanečníka, ktorý tancuje s gráciou, štýlom, eleganciou, dokáže vystihnúť štýl školy, tradíciu, epochu, charakter aj drobné nuansy. A nepadá na zadok z relevé či pred technickými nástrahami. A navyše dokáže vziať a pretaviť charakter postavy a príbeh do svojej interpretácie. Vrcholom večera boli dva tanečníkove výkony. Sólo na Rachmaninovu etudu, ktorá ticho znela spoza potemnenej ónyxovej steny, kde kresba kameňa vytvárala magické obrazce abstrakcie, ktoré tanečník ako maliar má tak rád, pretože možno práve preto, že balet je taký figuratívny, dospel k svojmu vyabstrahovanému štýlu. Lenže v tejto kombinácii tanečníka, priestoru, hudby a emócie sa divák stal možným svedkom takýchto slávnych vystúpení umelcov, o ktorých sa číta v memoároch.

Martin Dvořák a Zdenek Konvalina (foto Klára Kvardová)
Martin Dvořák a Zdenek Konvalina (foto Klára Kvardová)

Uzavretá skupina publika, slávnostná chvíľa, tanečník, ktorý prichádza pár centimetrov od hosťa, všetky nuansy vidieť a každý dych počuť. Čas sa zastaví a mágia pohybu a emócie vás pohltí. Na tvári umelca zrazu vidíte projekciu vlastných obrazov, albumov, postrehov, počujete v šumení pohybov slová, ktoré sú určené vám a ktoré nie vždy boli len modlitbou a radostnou zvesťou. Keby už pre nič, tak kvôli tomuto šesťminútovému sólu sa tam vyplatilo vybrať. Je to vlastne exkluzívna záležitosť, navštíviť takýto projekt.

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4

Mohlo by vás zajímat


Komentáře. Respektujte prosím pravidla diskuze.

Please Login to comment

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
Upozornit na